„Vytvoril som si svoju mamu a rozprávam sa s ňou.“ Zosnulých vie nahradiť ich digitálna kópia

Umelá inteligencia čoraz viac zasahuje aj do spôsobu, akým ľudia prežívajú smrť blízkych. The Guardian opisuje rastúci fenomén takzvaných griefbotov – digitálnych napodobenín zosnulých, s ktorými môžu pozostalí ďalej komunikovať. Odborníci však upozorňujú, že takáto technológia môže človeka počas smútenia izolovať od skutočnej podpory rodiny a priateľov.

Rakovina a nahratie spomienok

Používatelia do podobných služieb nahrávajú fotografie, videá či informácie o osobnosti a hodnotách zosnulého. Cieľom je vytvoriť digitálnu postavu, ktorá má čo najviac pripomínať človeka, ktorý zomrel.

Jedným z príkladov je Justin Harrison, ktorý vytvoril digitálnu verziu svojej matky ešte počas jej života po tom, čo jej diagnostikovali nevyliečiteľnú rakovinu. Jeho matka výsledok videla a súhlasila s ním. Harrison dnes s jej digitálnou podobou komunikuje približne raz mesačne.

Písali sme

Mačky sú sociálnejšie, ako si myslíme. Smútok nad stratou prežívajú rovnako ako ľudia, naznačila štúdia

Nenahradí to prirodzený kontakt

Skeptickejší sú odborníci na smútenie. Psychológovia upozorňujú najmä na riziko, že technológia môže nahrádzať prirodzený kontakt s ľuďmi práve v období, keď je sociálna podpora mimoriadne dôležitá.

Používanie podobných nástrojov je zatiaľ okrajové. Podľa prieskumu citovaného Guardianom ich po úmrtí blízkeho využíva iba malá časť ľudí, no väčšina používateľov, ktorí po digitálnej pomoci siahli, ju hodnotila ako užitočnú.

Téma zároveň otvára otázku súhlasu. Výskumníci upozorňujú, že ľudia dnes bežne neurčujú, či po smrti povoľujú vytvorenie svojej digitálnej podobizne. S ďalším rozvojom technológie sa preto môže stať súčasťou rozhodovania o tom, čo sa má po smrti diať s našimi dátami a digitálnou identitou.

„Svet stratil jedného z najinovatívnejších bubeníkov.“ Vo veku 77 rokov zomrel Frank Beard z legendárnych ZZ Top.