Brána sĺz v dosahu Húsíov. Ako sa kľúčový prieliv svetového obchodu stal novou pákou Iránu

Ako píše CNN, jemenskí Húsiovia podporovaní Iránom počas najnovšej ofenzívy získali nové územia priamo pri tejto strategickej námornej trase a podľa dostupných informácií prenikli aj na ostrov Majjún ležiaci uprostred prielivu.

Báb al-Mandab spája Červené more s Adenským zálivom a Indickým oceánom a zároveň otvára cestu cez Suezský prieplav do Stredozemného mora. Pred súčasnými vojnami ním prechádzalo približne 30 percent svetovej kontajnerovej dopravy.

Názov prielivu v doslovnom preklade znamená „Brána sĺz“. Podľa jednej z legiend odkazuje na dávne zemetrasenia a záplavy, ktoré mali oddeliť Afriku od Arabského polostrova a pripraviť o život tisíce ľudí. Presný pôvod pomenovania však nie je známy.

V najužšom mieste má pritom len približne 20 míľ, teda zhruba 32 kilometrov. Ak by sa táto cesta stala nepriechodnou, lode medzi Áziou a Európou by museli oboplávať južnú Afriku a Mys Dobrej nádeje. Znamenalo by to tisíce kilometrov navyše, dlhšiu prepravu a vyššie náklady na tovar.

Húsíovia sa dostali bližšie k lodiam

Pozornosť svetových trhov sa v poslednom období sústreďovala najmä na Hormuzský prieliv, kde Irán útočil na plavidlá v snahe zvýšiť tlak na Washington. CNN však poukazuje na to, že Teherán už podobnú taktiku využíval aj v oblasti Báb al-Mandabu prostredníctvom svojich spojencov v Jemene.

Húsíovia vznikli ako miestne šiitské hnutie, no v roku 2014 ovládli jemenskú metropolu Saná. Irán ich síce nevytvoril, postupne im však poskytoval zbrane, súčiastky rakiet, drony, výcvik a technické know-how. Vďaka tomu sa z lokálnej povstaleckej skupiny stala sila schopná zasahovať aj do medzinárodnej dopravy.

Po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 sa Húsíovia zapojili do regionálneho konfliktu raketovými a dronovými útokmi na Izrael a začali napádať obchodné lode v Červenom mori a pri Báb al-Mandabe. Tvrdili, že tým vytvárajú tlak na Izrael pre vojnu v Gaze, ich útoky však zasiahli aj plavidlá bez priameho spojenia s konfliktom.

V januári 2024 uskutočnili dovtedy najväčší útok proti obchodným lodiam a námorným silám vedeným Spojenými štátmi v Červenom mori. Použili drony, protilodné strely s plochou dráhou letu aj balistické rakety. Nasledovali americké útoky na ich vojenské ciele, ktoré v rôznych podobách pokračovali viac než rok.

Nová ofenzíva mení situáciu

Najnovší vývoj však podľa CNN posúva riziko ešte bližšie k samotnému prielivu. Húsíovia počas rýchlej ofenzívy pozdĺž jemenského pobrežia Červeného mora obsadili nové územia s priamym výhľadom na Báb al-Mandab.

Písali sme

Napätie v Červenom mori rastie. Húsíovia obsadili ďalšie ostrovy a ohrozujú dôležitú ropnú trasu

Podľa správ následne vstúpili aj na ostrov Majjún, známy tiež ako Perim, ktorý sa nachádza priamo uprostred úžiny. To znamená, že na plavidlá už nemusia pôsobiť iba prostredníctvom dronov a rakiet dlhého doletu. V dosahu lodí sa môžu ocitnúť aj ich konvenčné zbrane, napríklad delostrelectvo či rakety kratšieho dosahu.

Lodná doprava cez Báb al-Mandab zatiaľ pokračuje. Húsíovia podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa tvrdia, že nechcú konfrontáciu so Spojenými štátmi a plavidlá nechajú prechádzať.

Samotná schopnosť ohroziť alebo obmedziť dopravu cez prieliv však podľa analýzy CNN dáva Iránu ďalší nástroj nátlaku. Vývoj pritom nemusí byť trvalý. Frontové línie v Jemene sa často menia a objavili sa správy, že vládne sily pripravujú protiútok, pri ktorom by im Spojené štáty mohli poskytnúť spravodajské informácie.

CNN pripomína, že Húsíovia napriek tomu zostávajú s priamou podporou Iránu významným a nepredvídateľným faktorom v regionálnom zápase o moc a v prípade ďalšej eskalácie môžu opäť ohroziť jednu z najdôležitejších obchodných trás sveta.

USA začiatkom septembra ukončili sériu útokov na Irán, ten rozpútal odvetu naprieč regiónom vrátane troch krajín. Viac v reportáži.