Čína a India sa ponúkli ako sprostredkovatelia v konflikte na Ukrajine. Kremeľ nevylúčil obnovenie rokovaní v októbri
Čínsky prezident Si Ťin-pching a indický premiér Naréndra Módí pri stretnutiach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom počas samitu skupiny BRICS ponúkli svoje služby pri urovnaní konfliktu s Ukrajinou, ruský prezident to privítal, povedal novinárom Putinov hovorca Dmitrij Peskov. Ukrajina sa s podporou Západu bráni ruskej agresii piaty rok.
„Počas bilaterálnych kontaktov sa Módou a Si podrobne zaujímali o urovnanie konfliktu s Ukrajinou a aktívne ponúkali svoje sprostredkovanie v snahe o nájdenie riešenia. Putin túto ochotu privítal a poskytol podrobné informácie o aktuálnej situácii,“ povedal Peskov podľa štátnej agentúry TASS.
Peskov podľa agentúr pripustil, že by v októbri mohli pokračovať trojstranné americko-rusko-ukrajinské rozhovory, ktoré na konci februára prerušila americko-izraelská vojna proti Iránu. „Nevylučujeme takúto možnosť. Konkrétne hovoríme o dohľadnej budúcnosti. Október teda nemožno vylúčiť,“ povedal hovorca novinárom podľa agentúry Interfax.
Rusko odmietlo Zelenského ponuku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu (12. 9.) opäť vyjadril pripravenosť stretnúť sa s ruským náprotivkom a rokovať o ukončení vojny, napríklad na decembrovom samite G20 v Miami. Peskov ale Zelenského ponuku odmietol a stretnutie oboch prezidentov znepriatelených krajín na samite v Miami vylúčil.
„To je nemožné,“ povedal agentúre AFP a zopakoval, že takáto schôdzka sa nemôže konať nikde inde ako v Moskve.
Spojené štáty v poslednom čase znovu zosilneli snahy o ukončenie vojny na Ukrajine, ktorá je najkrvavejším konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny. Uplynulý víkend najskôr v Moskve a potom aj v Kyjeve rokovali splnomocnenci amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner. Ich cesta do Európy však posun nepriniesla.
Moskva naďalej trvá na svojich podmienkach
Moskva po rokovaní s Witkoffom a Kushnerom zopakovala, že je potrebné vyriešiť základné príčiny ukrajinského konfliktu. Za základné príčiny vojny Rusko dlhodobo označuje zámer Kyjeva vstúpiť do NATO či zvrhnutie proruského prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča v roku 2014. Požaduje tiež medzinárodné uznanie ruskej anexe okupovaných území. Rusko tiež trvá na odovzdaní celého Donbasu, teda aj územia, ktoré ruská armáda doteraz nedokázala dobyť. Kyjev ruské požiadavky odmieta ako kapituláciu, ktorá by len uľahčila ďalšiu ruskú agresiu.
Zoskupenie BRICS číta jedenásť členských krajín, medzi ktoré patrí napríklad Čína, Rusko, Irán alebo India. Skupina BRICS vznikla v roku 2009 s cieľom postaviť sa svetovému usporiadaniu, v ktorom hrajú hlavnú úlohu Spojené štáty a ich západní spojenci. V súčasnosti jej členovia predstavujú vyše 40 percent svetovej populácie a štvrtinu globálnej ekonomiky. Patrí do nej Brazília, Čína, Egypt, Etiópia, India, Indonézia, Irán, Rusko, Saudská Arábia, Juhoafrická republika a Spojené arabské emiráty. Samit v Dillí sa konal v čase geopolitického napätia vyvolaného americko-izraelskou vojnou proti Iránu a ruskou inváziou na Ukrajinu. Oba konflikty narušili globálny trh s energiami, obchod aj dopravu.
Za vojnu na Ukrajine nesie vinu Západ kvôli neustálemu vyvíjaniu tlaku na Moskvu a kvôli snahe vtiahnuť Kyjev do Severoatlantickej aliancie, vyhlásil Putin:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"