Pár minút a miliónové diela sú fuč. Múzeá v Európe čelia čoraz odvážnejším krádežiam, prečo sú ľahkým terčom?
Krádež štyroch obrazov Pierra-Augusta Renoira vo francúzskom Cagnes-sur-Mer je ďalším prípadom, ktorý ukazuje meniaci sa spôsob útokov na európske múzeá. Páchatelia čoraz častejšie stavajú na rýchlosti, násilnom vniknutí a predmetoch, ktoré možno ľahko odniesť či speňažiť. Europol pritom už minulý mesiac upozornil, že krádeže sú odvážnejšie a agresívnejšie.
Najnovšia lúpež trvala podľa BBC len približne päť minút. Zlodeji prenikli do múzea venovaného Pierrovi-Augustovi Renoirovi, odkiaľ odniesli štyri obrazy v hodnote miliónov eur. Dve diela však pri úteku upustili v záhrade a podarilo sa ich rýchlo nájsť.
Séria krádeží
Prípad zapadá do série krádeží, ktoré v posledných mesiacoch zasiahli európske múzeá. Len vlani v októbri sa páchatelia dostali do parížskeho Louvru, odkiaľ zmizli šperky v hodnote približne 88 miliónov eur. Ani po takmer roku sa ich nepodarilo vypátrať.
Detektív špecializujúci sa na odcudzené umenie Arthur Brand už krátko pred krádežou Renoirových diel pre BBC varoval, že po úspešnom útoku na Louvre môžu nasledovať ďalšie podobné prípady.
„Budeme svedkami ďalších podobných prípadov,“ povedal Brand. Podľa neho úspech jednej veľkej lúpeže povzbudzuje ďalších páchateľov, aby sa začali obzerať po miestnych múzeách a ich zbierkach.
Rýchlo dnu, rýchlo von
Europol pre BBC uviedol, že počet nahlásených krádeží v múzeách začal v Európe stúpať približne pred dvoma rokmi. Menia sa pritom nielen ciele, ale aj samotné metódy.
Asociácia pre výskum zločinov proti umeniu (ARCA) upozorňuje na opakujúci sa vzorec. Páchatelia si vyberajú menšie, ľahko prenosné predmety a svoje útoky plánujú tak, aby trvali iba niekoľko minút.
Práve rýchlosť hrá významnú úlohu. V čase, keď na miesto dorazí polícia, môžu byť zlodeji dávno preč. Páchatelia pri vlámaniach čoraz častejšie vymieňajú tiché či sofistikované techniky za brutálnu silu a používajú kladivá, sekery, páčidlá či dokonca výbušniny.
Pri krádeži v Louvri sa zlodeji dostali k budove pomocou mechanického výťahu, elektrickým náradím prerazili okno a následne sa násilím dostali k vitrínam so šperkami. V Cagnes-sur-Mer zase elektrickým nožom prerezali plot a konštrukcie, ktoré držali obrazy na mieste.
Múzeá sú zraniteľnejšie než banky
Podľa Branda sú múzeá pre zlodejov atraktívne aj preto, že sú v porovnaní s bankami či klenotníctvami jednoduchším cieľom. Často sídlia v historických budovách, ktoré je náročné zabezpečiť, a zároveň musia zostať otvorené verejnosti.
Problémom sú aj peniaze. Riaditelia múzeí podľa neho nemajú na bezpečnosť dostatočné rozpočty alebo uprednostnia investície do výstav či zbierok.
Podobnú skúsenosť opisuje aj francúzske múzeum Maison des Lumières v meste Langres, ktoré sídli v dvoch budovách z 18. storočia. Miestny starosta Théo Caviezel upozornil, že moderné bezpečnostné opatrenia treba skĺbiť s ochranou historických stavieb a pravidlami týkajúcimi sa kultúrneho dedičstva.
Múzeá sú navyše verejnými priestormi. Potenciálni páchatelia ich môžu najskôr navštíviť ako bežní turisti, obhliadnuť si priestory a až neskôr sa vrátiť.
Obrazy sa predávajú ťažšie
Mení sa aj to, po čom zlodeji idú. Obrazy zostávajú cieľom, no podľa odborníkov je ich čoraz ťažšie speňažiť. Približne pred desiatimi rokmi sa preto páchatelia začali viac orientovať na predmety, ktoré sa dajú jednoduchšie predať alebo rozobrať.
Europol upozorňuje najmä na drahé kovy, drahokamy, šperky či kultúrne významné artefakty vrátane čínskeho porcelánu.
„Drahé kovy sa dajú ľahko roztaviť, čím nezanechajú žiadne stopy pre orgány činné v trestnom konaní a uľahčujú nelegálny predaj v procese prekupníctva,“ uvádza správa Europolu. Drahokamy možno zase zo šperkov vybrať a následne samostatne predať.
Práve preto môže byť vypátranie páchateľov jednoduchšie než návrat koristi. Brand tvrdí, že polícia má po krádeži často iba niekoľko dní na to, aby zlodejov zadržala. Ani ich zatknutie však automaticky neznamená, že sa ukradnuté predmety nájdu.
Pri obrazoch Renoira je situácia podľa neho priaznivejšia. Brand predpokladá, že zvyšné diela by sa mohli nájsť, pretože ich bude veľmi ťažké predať.
Múzeá posilňujú ochranu
Po sérii incidentov začali viaceré múzeá svoje zabezpečenie posilňovať. Vo viedenskom Múzeu úžitkového umenia pribudli kontroly cez detektor kovov, povinné odkladanie tašiek a viac bezpečnostných pracovníkov.
Odborníci však zdôrazňujú, že cieľom nie je vytvoriť úplne nepreniknuteľnú budovu. Dôležité je najmä zlodejov zdržať.
„Bezpečnosť spočíva v získavaní času,“ hovorí expert na múzejnú bezpečnosť Ibrahim Bulut.
Pomôcť môžu pevnejšie dvere ukotvené do podlahy, odolnejšie sklo na vitrínach, hmlové generátory či integrované systémy, ktoré po spustení poplachu dokážu uzavrieť priestory alebo zabezpečiť najcennejšie exponáty. Rastie aj záujem o zariadenia schopné zachytiť vibrácie spôsobené napríklad vŕtaním do stien.
Takéto opatrenia sú však drahé, najmä pre menšie múzeá a mestá. Výzvou preto zostáva nájsť rovnováhu medzi bezpečnosťou a otvorenosťou, no ako upozornila riaditeľka viedenského múzea Lilli Holleinová, „múzeum nemôže byť pevnosťou“.
„Chceme byť otvorenými inštitúciami; zároveň však čelíme novým výzvam a útokom na múzeá, ktoré si vyžiadajú nové štandardy,“ dodala.
Pozrite si reportáž o krádeži v múzeu Pierra-Augusta Renoira v Cagnes-sur-Mer na juhovýchode Francúzska z 8. septembra 2026:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"