Európska centrálna banka mení kurz a zvyšuje úroky. Za rozhodnutím je aj inflačný tlak spojený s vojnou v Iráne

Podľa zdrojov agentúry Bloomberg oboznámených so situáciou predstavitelia ECB predpokladajú, že úroky ešte porastú a že ich budúce zvýšenie by sa mohlo uskutočniť už v októbri. Prezidentka ECB Christine Lagardeová vo štvrtok zdôraznila, že budúci vývoj sadzieb nie je vopred stanovený a bude závisieť od ďalšieho vývoja situácie a najnovších ekonomických údajov. „Naďalej sa prikláňame k tomu, že úroky znovu stúpnu v decembri. Októbrové zvýšenie je možné v prípade, že ceny energií zostanú na vysokých úrovniach,“ uviedla analytička Modupe Adegbembová zo spoločnosti Jefferies.

Sadzby už tento rok rástli

V júni ECB pre inflačné tlaky spojené s konfliktom na Blízkom východe prikročila k prvému zvýšeniu úrokov za takmer tri roky. Depozitná sadzba vtedy vzrástla o štvrť percentuálneho bodu na 2,25 percenta. Na júlovom zasadnutí banka úroky nezmenila.

ECB tiež mierne zlepšila výhľad ekonomiky eurozóny. Hrubý domáci produkt (HDP) sa tento rok podľa novej prognózy zvýši o 0,9 percenta, zatiaľ čo v júni banka tohtoročný hospodársky rast odhadovala na 0,8 percenta. Na budúci rok ECB očakáva zrýchlenie rastu na 1,4 percenta, podľa júnovej prognózy to malo byť iba 1,2 percenta. Zlepšenie výhľadu podľa banky odráža najmä prekvapivo silnú odolnosť ekonomiky eurozóny.

„Ekonomika v druhom štvrťroku preukázala odolnosť, napriek problémom súvisiacim s energetickým šokom,“ uviedla Lagardeová. „Spracovateľský priemysel si ďalej vedie dobre, pretože vlády vynakladajú viac peňazí na obranu a infraštruktúru. Spotrebiteľská dôvera sa zotavila z nízkych úrovní, čo pomohlo sektoru služieb prekonať počiatočný energetický šok,“ dodala. Poukázala tiež na zvýšenú aktivitu súvisiacu s umelou inteligenciou (AI), ktorá je podľa nej viditeľná v digitálnych službách, podnikových investíciách i exporte.

Čítajte viac

Nový tlak na peňaženky Európanov. Inflácia sa vrátila vyššie, najviac ju ženú rastúce ceny energií

Inflácia bude vyššia

ECB naďalej predpokladá, že priemerná inflácia v eurozóne v tomto roku dosiahne tri percentá. Odhad inflácie na budúci rok však zvýšila na 2,5 percenta z predtým očakávaných 2,3 percenta.

„Konflikt na Blízkom východe a aktuálny vývoj v neoprávnenej vojne Ruska proti Ukrajine viedli k ďalšiemu rastu cien energií,“ uviedla Lagardeová. „To pravdepodobne spôsobí, že inflácia zostane do prvej polovice roka 2027 výrazne nad cieľovou úrovňou,“ dodala.

Banka upozornila, že vyhliadky inflácie a hospodárskeho rastu v eurozóne zostávajú veľmi neisté. Poukázala v tejto súvislosti na nebezpečenstvo, že inflácia odhady prekoná, zatiaľ čo hospodársky rast za nimi zaostane.

„Septembrové rozhodnutie bolo jednoduché. Úroveň sadzieb na 2,5 percenta by sa podľa odhadov ECB nachádzala na hornej hranici neutrálneho pásma, teda úrovne, ktorá ekonomiku výraznejšie neochladzuje ani nepodporuje. Teraz sa však začne oveľa zložitejšie obdobie v podobe priebežného hodnotenia výšky sadzieb s ohľadom na proinflačné riziká a ich výhľad, vrátane tých spätých s vyššími cenami energií a s ich možnými sekundárnymi efektmi,“ uviedol hlavný ekonóm Portu Ján Berka.

Inflácia je na trojročnom maxime

Rýchly odhad štatistického úradu Eurostat minulý týždeň ukázal, že medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v auguste zrýchlil na 3,3 percenta z júlového tempa 2,9 percenta. Inflácia sa tak dostala na najvyššiu úroveň za tri roky. Za jej vzostupom stáli najmä ceny energií, ktoré sa medziročne zvýšili o 14,3 percenta.

Inflácia v eurozóne sa už niekoľko mesiacov pohybuje nad dvojpercentným cieľom ECB. Konflikt na Blízkom východe, ktorý koncom februára odštartovali americko-izraelské údery na Irán, viedol k výraznému zdražovaniu ropy a plynu. To vyvolalo vzostup inflačných tlakov po celom svete.

Čítajte viac

Slabá ekonomika a zdražovanie stiahnu Slovensko dole. NBS čaká rast blízko nuly a ďalšie zdražovanie