Maduro ignoroval varovania pred americkým útokom. Bývalý venezuelský prezident veril, že má od USA zaručenú bezpečnosť
Nicolás Maduro bol vlani v decembri ako venezuelský prezident varovaný svojím ministrom obrany Vladimirom Padrinom pred útokom Spojených štátov, ale bral to na ľahkú váhu.
Tvrdil, že americká vláda, s ktorou jeho sprostredkovatelia podľa tejto správy tajne vyjednávali, mu zaručila, že nedôjde k vojenskej akcii proti venezuelským inštitúciám ani proti nemu či jeho rodine. Informoval o tom v nedeľu (6. 9.) argentínsky spravodajský server Infobae s odvolaním sa na správu venezuelských tajných služieb. Americké jednotky 3. januára Madura a jeho ženu uniesli do USA, kde čelia obom obvineniam z narkoterorizmu.
Maduro veril, že mu USA zaručili bezpečnosť
Podľa Infobae sa vlani 28. decembra v Caracase konala schôdzka na najvyššej úrovni, ktorej sa okrem Madura, jeho ženy a ministra obrany zúčastnil aj vtedajší muž číslo dva Madurovho autoritárskeho režimu Diosdado Cabello, šéf parlamentu Jorge Rodríguez a vysokí armádni velitelia. Padrino vtedy Madura varoval pred americkým útokom a odporučil zrušiť vianočnú dovolenku a posilniť vojenské jednotky v celej krajine. Niektorí účastníci stretnutia k tomu ale povedali, že by to spôsobilo paniku vo venezuelskej armáde a mohlo v nej podnietiť rebéliu.
Madurova reakcia Padrina prekvapila. Tvrdil totiž, že mu USA podľa vyjednávačov zaručili bezpečnosť. Vtedajší venezuelský prezident bol podľa serveru Infobae presvedčený, že americká operácia v Karibiku deklarovaná ako protidrogová má za cieľ jeho režim iba zastrašiť. Táto operácia, ktorá stále trvá, bola vlani na jeseň označovaná za najväčšie nasadenie americkej armády v Karibiku za niekoľko desaťročí a niektorí špekulovali, že jej cieľom je práve zvrhnutie Madura.
Do zákulisných rokovaní vstúpil aj Vatikán
Správa tajných služieb, na ktorú sa odvoláva Infobae, spomenula tiež diplomatické úsilie v zahraničí, okrem iného zo strany Vatikánu. Jeho štátny sekretár Pietro Parolin si vtedy pred Vianocami predvolal amerického veľvyslanca Briana Burcha a rokoval s ním o ponuke Madurovi na odchod do Ruska. Začiatkom decembra tiež pápež Lev XIV. vyzval americkú vládu, aby uprednostnila dialóg či ekonomický nátlak pred vojenskou intervenciou. Vtedy sa objavili aj správy, že Maduro 21. novembra telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý Madura vyzval, aby do týždňa opustil krajinu. Venezuelský prezident ale vzniesol viacero požiadaviek, ktoré Trump odmietol.
Po januárovom únose do USA sa objavili špekulácie, že podobný postup by mohol Pentagón zvoliť aj v prípade Kuby, kde rovnako Washington dlhodobo usiluje o zmenu režimu. Trump ale tieto správy odmietal s tým, že kubánsky režim sa zrúti sám vďaka ekonomickým sankciám.
Kuba posilnila ochranu svojich lídrov
Kubánska vláda však tento rok posilnila ochranu najvyšších predstaviteľov vrátane prezidenta Miguela Díaza-Canela či dlhoročného komunistického lídra Raúla Castra, ktorý má v krajine stále veľký vplyv, hoci nemá už žiadnu oficiálnu funkciu, napísal v pondelok (7. 9.) server CiberCuba. Podľa tohto opozičného serveru ale USA nezvolili v prípade Kuby rovnaký scenár aj preto, že sa im tam nepodarilo nájsť vplyvnú osobnosť, s ktorou by po prípadnom únose kubánskeho lídra spolupracovali, ako to robia od januára vo Venezuele s tamojšou skoršou Madurovou viceprezidentkou Delcy Rodríguezovou.
Začiatkom augusta tiež denník The New York Times (NYT) napísal, že americké tajné služby sa snažili nájsť na karibskom ostrove „kubánsku Delcy“, ale nepodarilo sa im to. Podľa nich by bolo oveľa ťažšie aplikovať „venezuelský model“ na Kubu, kde je podľa NYT vedenie oveľa súdržnejšie, ako bolo to venezuelské. Tajné služby USA majú podľa amerického denníka obavy, že v prípade mocenského vákua by na Kube zavládol chaos. Washington zatiaľ nenašiel nikoho, kto by tam udržal chod inštitúcií a mal kontrolu nad bezpečnostnými zložkami, ak by USA zvolili venezuelský scenár.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"