Štátny dôchodok na dôstojný život nestačí. Prognózy mnohých nepríjemne prekvapili, špecialista radí, čo s tým (rozhovor)
Sociálna poisťovňa prednedávnom po prvý raz rozoslala Slovákom tzv. dôchodkové prognózy. Mnoho ľudí si tak mohlo čierne na bielom pozrieť, aká penzia ich v budúcnosti približne čaká. Čísla v mnohých prípadoch vyvolali prekvapenie a ukázali, že spoliehať sa výhradne na štát nemusí stačiť. O tom, ako tieto prognózy fungujú, aké scenáre prinášajú a čo by mal robiť človek, ktorý s výsledkom nie je spokojný, sme sa zhovárali s dôchodkovým špecialistom NN Poisťovne Miroslavom Pirščom.
Sociálna poisťovňa pred niekoľkými mesiacmi rozposlala dôchodkové prognózy. Čo bolo hlavným zámerom ich distribúcie?
Hlavným zámerom bolo dať väčšine Slovákov jasnejšiu predstavu o tom, aký dôchodkový príjem ich v starobe čaká. Doteraz väčšina Slovákov takúto informáciu vôbec nemala a dozvedela sa ju v podstate až v prvý deň odchodu do dôchodku.
Môžu ľudia týmto číslam veriť a spoľahnúť sa na ne?
Berte tú prognózu ako odhad, ako smerovanie k tomu, čo nás na dôchodku môže čakať. Často to prirovnávam k lieviku. Keď ste mladí, lievik je navrchu veľmi široký. Nemôžeme hovoriť o garantovanej sume, ale ukazuje to smer.
Ako sa lievik zužuje a človek sa približuje k dôchodku, prognóza sa mení na presnejší odhad. Ľudia 5 až 10 rokov pred dôchodkom sa už tejto prognózy môžu pridŕžať oveľa viac než tí, ktorým do dôchodku zostáva 30 či 40 rokov.
Prečo sú v prognóze uvedené až tri rôzne scenáre?
Dnes nikto nemá zázračnú guľu a nevie odhadnúť, ako sa bude vyvíjať ekonomika a svet okolo nás o 20 či 30 rokov. Tie tri scenáre ukazujú rozptyl. Ak by bol vývoj horší, suma bude niekde na spodnej hranici.
Ak bude ekonomický vývoj priaznivejší, môže platiť lepší variant. Cieľom je ukázať ľuďom, že nie všetko sa dá na 30 až 40 rokov dopredu presne naprogramovať.
V mojom okolí boli reakcie na prognózy skôr negatívne, prípadne si ľudia povedali, že sa na dôchodok musia pripraviť zodpovednejšie sami. Vy máte k dispozícii viac dát, aké boli reakcie vo všeobecnosti?
Vo všeobecnosti zavládlo v prvom rade prekvapenie, že vôbec niečo také existuje. Prognóza väčšine ľudí ukázala, že ich štátny dôchodok nebude tvoriť 100 % ich predchádzajúceho príjmu.
Odhadovaná miera náhrady sa pohybovala od 30 percent do 90 percent posledného príjmu. To dáva jasný signál, že ak chcem mať v starobe porovnateľný príjem ako počas aktívneho života, musím pre to niečo urobiť.
Často počujeme, kto na nás bude pracovať. Je dôchodkový systém na Slovensku dlhodobo udržateľný?
Demografia je pre náš dôchodkový systém veľkou výzvou. Prognózy ľuďom ukazujú, že spoliehať sa iba na jeden pilier nie je správne.
Prekvapila ma aj reakcia mnohých mladých ľudí, ktorí si uvedomili, aký nízky ich dôchodok môže byť. Práve im to však dáva najväčší priestor niečo zmeniť a nastaviť si systém tak, aby mali dôchodok čo najvyšší.
Do úvahy prichádza aj inflácia. Budú mať dnešní tridsiatnici či štyridsiatnici nižší dôchodok?
Ak sa budú spoliehať výhradne na štátny dôchodok z I. piliera, tak áno, môžu očakávať nižší dôchodok. Ak však pre to niečo urobia, a na to prognóza poukazuje, majú k dispozícii II. pilier a po roku 2029 aj komplexnejší prehľad III. piliera.
Systém dáva ľuďom možnosť dôstojne sa pripraviť, využiť existujúce dôchodkové sporenie alebo iné formy vytvárania finančnej rezervy.
Povedzte nám zopár konkrétnych tipov, čo presne pre to urobiť.
Ideálne je zaoberať sa dôchodkom od prvého dňa v prvom zamestnaní a hneď si založiť dôchodkové sporenie. Najlepším kompasom bude práve táto prognóza od Sociálnej poisťovne.
Ľuďom mladším ako 50 rokov bude prichádzať každých 5 rokov, takže uvidia svoj posun. A to isté platí pre starších. Často počúvam, že vo vyššom veku sa už sporiť neoplatí. No každá vytvorená rezerva znamená príjem navyše, ktorý dokáže skvalitniť život na dôchodku.
Aké chyby robia Slováci v príprave na dôchodok najčastejšie?
Najväčšou chybou je odkladanie rozhodnutia na neskôr s tým, že do dôchodku je ešte ďaleko. Z dát jasne vidíme, že najväčší záujem o dôchodkové sporenie začínajú Slováci prejavovať až okolo 40. roku života.
Investovanie a sporenie sú pritom postavené na dlhom časovom horizonte, kedy dokážete aj z malých čiastok vytvoriť veľkú sumu. Ak ľudia sporenie odkladajú, vo vyššom veku musia odkladať výrazne vyššie čiastky, aby dosiahli požadovaný dôchodok.
Čo by ste odporučili človeku, ktorý dostal prognózu a nie je s ňou spokojný?
V prvom rade treba využiť digitalizáciu a otvoriť si Elektronický účet poistenca na stránke Sociálnej poisťovne. Tam si skontrolujte, či máte započítané všetky odpracované obdobia.
Stáva sa, že človek odpracoval 20 rokov, ale v systéme má evidovaných len 16 či 18 rokov. Po oprave údajov vám poisťovňa pošle prepočítanú prognózu. Následne si treba nastaviť súkromné sporenie tak, aby celkový príjem na dôchodku dosahoval minimálne 70 % vášho posledného príjmu.
Ak sa teda človek nezačal pripravovať hneď s nástupom do prvej práce, hlavná rada znie, že treba začať čím skôr?
Najlepší deň na začiatok je dnes. Je úplne jedno, koľko máte rokov. Dnes je ten deň, kedy sa treba rozhodnúť a začať. Čím dlhšie to budete odkladať, tým viac prostriedkov budete musieť neskôr vynaložiť na to, aby ste sa na starobu zabezpečili dôstojne.
Pozrite si celý rozhovor s dôchodkovým špecialistom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"