Odbavil únoscov z 11. septembra, doteraz má výčitky. Neposlúchol som inštinkt, bola to strašná chyba, povedal po rokoch
Scott Larsen mal štyri roky, keď jeho otec, newyorský hasič, po ktorom bol pomenovaný, zahynul pri zrútení Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku 11. septembra 2001, píše agentúra Reuters.
Jeho otec, ktorý mal vtedy 35 rokov, bol krátko predtým dočasne preložený do dolnej časti Manhattanu zo svojej obvyklej hasičskej stanice vo Woodside v mestskej časti Queens, keď dve lietadlá unesené islamistickými teroristami z Al-Káidy narazili do dvoch mrakodrapov známych ako „dvojičky, píše agentúra Reuters.
Larsen bol jedným z 343 členov newyorského hasičského zboru, ktorí pri útoku pred 25 rokmi zahynuli. Tieto dve lietadlá, ktoré narazili do dvojičiek, rovnako ako tretie, ktoré narazilo do Pentagónu, a štvrté, ktoré sa zrútilo v Pensylvánii, zabili pri útoku približne 3 000 ľudí a zanechali po sebe desiatky tisíc smútiacich partnerov, rodičov a detí. Útok šokoval celý svet.
Udalosti z 11. septembra, ktoré sa odohrali na začiatku prvého funkčného obdobia prezidenta Georgea W. Busha, zásadným spôsobom premenili americkú bezpečnostnú politiku a viedli k vojnám trvajúcim desiatky rokov, v ktorých zahynulo viac ako 900 000 ľudí, najmä v Iraku a v Afganistane.
Pokračovanie v rodinnej tradícii hasičov
Útoky tiež zmenili osudy jednotlivých ľudí: niektoré deti obetí inšpirovali k tomu, aby nasledovali stopy svojich rodičov a vstúpili do záchranných zložiek, iné nasmerovali k vojenskej, lekárskej alebo verejnej službe.
Preživší, záchranári aj milióny Američanov sa s následkami toho dňa vyrovnávajú dodnes. Agentúra Reuters prináša príbehy troch z nich.
Larsen nasledoval stopy svojho otca. Vstúpil do newyorského hasičského zboru a usiloval sa o pridelenie do tej istej hasičskej stanice vo Woodside, kde slúžil jeho otec. „Mal som to v sebe. Proste som tam vždy chcel byť,“ povedal 29-ročný muž v rozhovore na hasičskej stanici.
Nie je zďaleka jediný. Podľa údajov, ktoré zhromaždila Medzinárodná asociácia hasičov, urobilo to isté 58 detí newyorských hasičov, ktorí zahynuli pri útoku 11. septembra.
Na hasičskej stanici je Larsen obklopený spomienkami na svojho otca, ktorého meno je vyryté na pamätnej doske a napísané na hasičskom vozidle. Fotografie jeho otca visia v kuchyni a v odpočinkovej miestnosti.
Larsen je vo svojej rodine už treťou generáciou hasičov. Jeho mladší brat, ktorý sa narodil dva dni po 11. septembri, úspešne zložil prijímacie skúšky a dúfa, že sa budúci rok tiež stane členom newyorského hasičského zboru.
„Dúfam, že keď budem mať syna alebo dcéru, nech to bude ktokoľvek, budú v tejto tradícii pokračovať,“ povedal Larsen.
Starostlivosť o záchranárov
Lekár Michael Crane neprestal pomáhať záchranárom. Hoci bol počiatočný počet obetí tragický, tým to neskončilo. Desiatky tisíc policajtov, hasičov, pracovníkov verejných služieb a stavebných robotníkov sa vydali k troskám v centre New Yorku.
Trosky známe ako „hromada“ sa týčili do výšky piatich poschodí a pátranie po preživších a neskôr po pozostatkoch pokračovalo mesiace pod mrakom prachu. Ako lekársky riaditeľ newyorskej energetickej spoločnosti Con Edison mal Crane za úlohu chrániť záchranárov a pracovníkov podieľajúcich sa na odstraňovaní trosiek, okrem iného tým, že zabezpečil, aby každý z nich mal správne padnúci respirátor.
Zabezpečiť respirátory pre pracovníkov sa ukázalo ako tá ľahšia úloha. Hneď ako sa začali používať, rýchlo sa upchávali prachom. Mnohí svoje respirátory jednoducho odhodili.
V prvých dňoch záchranných prác sa v Craneovej kancelárii objavil mladý muž, u ktorého sa po práci na odstraňovaní trosiek objavil silný kašeľ. Keď mu Crane povedal, aby si vzal pár dní voľna a liečil sa, muž to odmietol.
Člen rodiny toho mladého muža bol pochovaný niekde pod troskami, spomínal Crane v rozhovore v nemocnici Mount Sinai, kde teraz pôsobí ako lekársky riaditeľ programu World Trade Center Health Program.
„V tom momente som si uvedomil, že to nie je len nejaká celonárodná alebo štátna záležitosť, ale že je to osobné,“ povedal 74-ročný Crane.
„Bolo to osobné pre mnohých z tých chlapov, ktorí tam dole prišli o svojich blízkych,“ dodal. Vládou financovaný program World Trade Center Health Program poskytuje zdravotnú starostlivosť v súvislosti s ochoreniami spôsobenými udalosťami z 11. septembra viac ako 150 000 záchranárom, ktorí sa podieľali na záchranných a vyslobodzovacích prácach, a preživším, ktorí v tom čase žili, pracovali alebo študovali v postihnutej oblasti.
Vyplýva to z údajov Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) aktualizovaných k 30. júnu. K 30. júnu účastníci programu dostali približne 85 000 potvrdení o zdravotných problémoch súvisiacich s útokom na dvojičky.
Približne polovica z nich súvisela s vdýchnutím alebo požitím toxického prachu a asi 30 percent sa týkalo rakoviny. Viac ako 9 000 ľudí sledovaných v rámci programu od 11. septembra zomrelo, hoci úrady tvrdia, že je ťažké určiť, akú veľkú úlohu v ich úmrtí zohrali následky útoku.
„Týchto ľudí si zamilujete,“ povedal Crane o záchranných zložkách. „Sú úžasní, neuveriteľne odolní, vtipní, trochu blázniví. A napriek tomu, čím prešli, sú naozaj psychicky silní a hrdí na to, čo urobili,“ dodal.
Spomienky pracovníka letiska
Rovnako ako mnohí ďalší, ktorých udalosti z 11. septembra zasiahli, aj Michael Tuohey žije s otázkami, na ktoré neexistujú odpovede. Ako pracovník zákazníckeho servisu leteckej spoločnosti pomohol dvom únoscov odbaviť sa na let na medzinárodnom letisku Portland International Jetport v štáte Maine, čo bol východiskový bod cesty, ktorá skončila nárazom letu American Airlines číslo 11 do severnej veže Svetového obchodného centra.
Mohammad Atta a Abdal Azíz Umarí dorazili len pol hodiny pred odletom. Tuohey naskenoval papierové letenky oboch mužov, aby zistil, či boli zakúpené nedávno alebo zaplatené v hotovosti, čo by vzbudilo podozrenie aj podľa štandardov platných pred útokmi.
Letenky však boli zakúpené s niekoľkotýždňovým predstihom, zaplatené kreditnými kartami a boli do prvej triedy. „Mal som pocit, že ten starší, menšieho vzrastu muž sa tam necítil dobre,“ povedal Tuohey s odkazom na Attu. „Povedal som si: je pol šiestej ráno. Nikto nechce vstávať o pol šiestej ráno,“ dodal.
Neskôr sa zlyhanie amerických spravodajských služieb, ktoré neodhalili plány Al-Káidy, stalo predmetom analýz. Bolo zriadené ministerstvo vnútornej bezpečnosti, bezpečnostné postupy na letiskách boli prepracované a v krajine bola zavedená celá rada nových bezpečnostných zákonov.
„Môj inštinkt mi hovoril správnu vec, ale existovali zákony, zákony zakazujúce profilovanie ľudí,“ povedal Tuohey, ktorý má dnes 80 rokov a je na dôchodku.
„Neposlúchol som svoj inštinkt. A ukázalo sa, že to bola strašná chyba. Nešlo o to, že som mal pravdu. Išlo o to, že to mohlo niečo zmeniť. Nie že by to zmenilo, ale mohlo. Kto vie?“ dodal.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"