Trump a Putin opäť riešili koniec vojny. Kremeľ údajne tvrdí, že Moskva nechce voči Európe podniknúť nepriateľské kroky

Prezidenti Ruska a Spojených štátov Vladimir Putin a Donald Trump v utorok (8. 9.) telefonovali o ukončenej misii amerických vyjednávačov, ktorí sa snažia sprostredkovať mierové riešenie vojny na Ukrajine. Oznámil to Kremeľ, podľa ktorého obaja štátnici hovorili o možnej výmene väzňov, uviedla agentúra Reuters.

Podľa Kremľa Putin tiež informoval Trumpa o dianí na bojisku a americkému prezidentovi povedal, že Rusko neplánuje voči Európe žiadne nepriateľské kroky.

O možnostiach ukončenia ruskej invázie, ktorá trvá už viac ako štyri a pol roka, rokovali minulý víkend najskôr v Moskve a potom v Kyjeve Trumpovi vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner. Rusko aj Ukrajina hovoria o konštruktívnych rozhovoroch, žiadny prelom však žiadna zo strán neoznámila.

Hovorili spolu približne hodinu

Trump a Putin hovorili o americkej diplomatickej misii približne hodinu; Kremeľ označil tento telefonát za otvorený a konštruktívny. Podľa Putinovho poradcu Jurija Ušakova americký prezident uviedol, že si želá čo najskôr ukončiť vojnu a zároveň ešte počas svojho prezidentského mandátu obnoviť vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom.

„Donald Trump jasne zdôraznil potrebu čo najrýchlejšieho ukončenia konfliktu, čo by okamžite otvorilo perspektívy – pôsobivé a ďalekosiahle – na úplné obnovenie vzťahov medzi USA a Ruskom,“ povedal Ušakov. „Z jeho pohľadu by to malo mimoriadny prínos pre obchodné a ekonomické väzby so sľubom obrovských výhod pre obe krajiny. Vladimir Vladimirovič Putin takýto prístup podporil,“ dodal.

Čítajte viac

Putin nechce zaútočiť na NATO, tvrdí Trump. Do zahraničia posiela Witkoffa a Kushnera s mierovým návrhom

Rusko: Treba riešiť základné príčiny konfliktu

Podľa Kremľa Putin Trumpovi oznámil, čo môže urobiť pre rýchlejšie ukončenie bojov. Moskva po sobotňajšom rokovaní s Witkoffom a Kushnerom zopakovala, že je potrebné riešiť základné príčiny ukrajinského konfliktu. Rusko už dlhodobo označuje za základné príčiny vojny zámer Kyjeva vstúpiť do NATO alebo zvrhnutie proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014. Požaduje tiež medzinárodné uznanie ruskej anexie okupovaných území. Rusko tiež trvá na odovzdaní celého Donbasu, teda aj území, ktoré ruská armáda doteraz nedokázala obsadiť.

Zdroj blízky Kremľu podľa agentúry Reuters ešte pred cestou Wifkoffa a Trumpovho zaťa Kushnera do Moskvy uviedol, že Putin je odhodlaný okrem Luhanskej oblasti úplne ovládnuť aj Doneckú oblasť. Obe tieto regióny tvoria jadro Donbasu.

Rusko si nárokuje aj ďalšie oblasti

Rusko okupuje približne 20 percent ukrajinského územia. Okrem polostrova Krym, ktorý bol anektovaný v roku 2014, si Moskva nárokuje aj Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, hoci tieto regióny vojensky úplne nekontroluje.

Putin v rozhovore s Trumpom hovoril aj o obavách európskych krajín z Ruska. „Bolo zdôraznené, že nemáme absolútne žiadne agresívne plány voči Európe,“ povedal Ušakov. „Šírené mýty o ruskej hrozbe slúžia Európanom len ako zámienka na zvýšenie ich pomoci Ukrajine a na zvýšenie ich vlastných vojenských výdavkov,“ dodal.