Trenčín je podľa Rybníčka krajší, než si vysníval. Po 16 rokoch však chce prenechať miesto inému (rozhovor)
Čo sa podarilo a čo sa nepodarilo? Ako sa žije obyvateľom Trenčianskeho kraja? Patrik Jager sa rozprával s dlhoročným primátorom Trenčína Richardom Rybníčkom.
Vo funkcii ste 16 rokov a to nie je rozhodne málo. Je dnes Trenčín miestom takým, ako ste si priali, keď ste nastupovali do funkcie primátora?
Nechcem, aby to vyznelo neskromne, ale myslím si, že dnes je Trenčín jedným z veľmi pekných miest na život. A potvrdzuje sa to v mnohých veciach, napríklad aj v tom, že tu máme masívnu bytovú výstavbu, množstvo zrekonštruovaných pamiatok alebo verejných priestorov. Naše námestie, na ktorom sa nachádzame, žije nielen cez víkend, ale aj počas týždňa. Je tu stále veľa ľudí.
Takže pre mňa je to taká oslava dobrej práce a dobrej služby pre obyvateľov po tých 16 rokoch.
Ktorý úspech alebo rozhodnutie považujete za najlepšie rozhodnutie, za úspech, na ktorý budete rád spomínať?
Viete, keď má človek nejakú víziu, tak zo začiatku, keď ju má len vo svojej hlave, musí zatvoriť oči a predstaviť si, ako by to asi mohlo byť. Ale tiež ešte nie je úplne presvedčený, že to až také pekné môže byť. A nám sa to podarilo cez projekt TRENČÍN si TY a zároveň cez projekt Európske hlavné mesto kultúry zrealizovať do tejto podoby.
Nielen tu v centre, ale aj široko-ďaleko v Trenčíne. A ja sám musím povedať, že je to ešte krajšie, ako som si myslel. Napríklad alúvium Orechovského potoka pod starým železničným mostom.
Verím, že aj Fiesta most, ktorý bude o pár týždňov otvorený, bude takým skvostom. Toto námestie plus pešia zóna. Čiže všetko to, čo sme si predsavzali a do dnešného dňa sme zrealizovali, je ešte krajšie, ako som si predstavoval vo svojich snoch. Takže mám z toho radosť.
Čo je možno to, čo sa vám nepodarilo? A ktoré rozhodnutie by ste urobili dnes, s odstupom času, inak? Existuje niečo také?
Keď som nad tým rozmýšľal, jedno rozhodnutie by som dnes možno trochu prehodnotil. Neznamená to, že ho považujem za zlé, pretože v tom čase bolo nevyhnutné.
Keď som v roku 2011 nastúpil do funkcie, mesto bolo pred nútenou správou. Museli sme preto výrazne šetriť a zároveň riešiť záväzky po lehote splatnosti voči našim veriteľom.
A jedna z nich bola napríklad autobusová stanica, ktorá v tom čase patrila mestu, ale autobusy sme mali od dodávateľskej spoločnosti, ktorej sme dlhovali viac ako 1,8 milióna eur, a hrozilo nám, že prestane chodiť mestská hromadná doprava v Trenčíne. A tam sme urobili to, že sme znížili cenu a započítali sme pozemky.
Dnes by som možno nebol až taký jednoznačný v tom, že sme sa pozemkov na autobusovej stanici mali takýmto spôsobom „zbaviť“. A možno by som to prehodnotil, ale opakujem, ani napriek tomu nepovažujem to rozhodnutie za zlé. Iba by som možno viac nad tým v tom hektickom čase uvažoval.
Ale inak musím úprimne povedať, že neviem o žiadnom inom rozhodnutí, ktoré by som nejakým výrazným spôsobom oľutoval.
Ako som už uviedol, tento rozhovor nebude volebný, pretože ste sa rozhodli po 16 rokoch už nekandidovať. Čo vás viedlo k tomuto rozhodnutiu?
Myslím si, že keď človek venuje toľko energie v politike takým veľkým zmenám a takým ťažkým reformným rozhodnutiam, aké sme v Trenčíne urobili, tak to nie je jednoduché.
Viackrát sme zvyšovali dane z nehnuteľností, čo je veľmi nepopulárne rozhodnutie. Ale nemali sme na výber, museli sme to urobiť.
Boli sme prvé mesto na Slovensku, ktoré zaviedlo v centre mesta reguláciu parkovania, čo bolo extrémne ťažké rozhodnutie, pretože nikto si takým niečím neprechádzal. Riešili sme tu veľmi ťažké veci, napríklad kvôli zimnému štadiónu s hokejistami Dukly Trenčín a podobne. Množstvo rôznych vecí sme tu spustili, ktoré menia toto mesto a myslenie ľudí.
A to sú také ťažké veci aj na psychiku, aj na energiu, ktorú do toho celého dávate, takže si myslím, že 16 rokov v politike, keď sa tomu venujete, má byť pre každého dosť. Lebo neverím tomu, že pri takomto výkone služby verejnosti dokáže niekto po 16 rokoch vládať a zároveň aj dobre naďalej robiť svoju prácu a službu. Preto ešte raz opakujem jednu vec, toto nie je zamestnanie.
Mnohí si politiku mýlia so zamestnaním, ale to nie je zamestnanie, pretože vy tu riešite a máte zodpovednosť za množstvo vecí, ktorým ani nerozumiete. Musíte sa spoľahnúť na svoj tím. Ale aj to je vyčerpávajúce.
Takže som presvedčený o tom, že v slušnej krajine má politik po 16 rokoch prenechať miesto niekomu inému a má dať tomuto priestoru novú energiu, pretože si myslím, že je to aj istá politická kultúra, ktorá sa má zachovať, a ja som jej zástancom.
Pozrite si celý rozhovor:
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"