S plávaním začal len v roku 2019 a potom ako najstarší Slovák prekonal La Manche. Čo všetko obnášal boj s vlnami? (rozhovor)

Ako ste sa pripravovali na takúto výzvu?

Ťažko. Trénoval som každé ráno, vstával som veľmi skoro. Striedal som bazén a more a trénoval som odolnosť voči chladu. Bolo to náročné. Spočiatku som si to predstavoval veľmi ľahko a amatérsky, no postupne som zistil, ako veľmi som sa mýlil.

Ako dlho tá príprava trvala?

Celé sa to začalo tým, že som sa zaregistroval a na termín som čakal tri roky. Príprava sama osebe trvala 18 mesiacov.

A vy ste predtým plávali?

Začal som plávať v roku 2019.

To znamená, že ste do roku 2019 nemali s plávaním žiadne skúsenosti? Začali ste s vidinou, že jedného dňa preplávate La Manche?

To nie, prišlo to postupne, ako som sa posúval. Najskôr päťdesiatka, potom kilometer, tri, potom desať. Pri desiatich kilometroch mi francúzsky tréner povedal: „Ty by si mohol ísť na La Manche.“ On to myslel zo srandy, no ja som to vzal vážne.

Stali ste sa najstarším Slovákom, ktorý La Manche zdolal. V čom sa príprava v 51 rokoch líši od tréningu v mladšom veku?

To neviem úplne presne posúdiť. Viem, že regenerácia u mladších je oveľa rýchlejšia a lepšia. U mňa bolo náročné spojiť tréning s prácou a s rodinou, zladiť to nebolo úplne jednoduché.

Písali sme

Do Paríža mieri slovenská plavecká elita. O cenné kovy zabojujú Tamara Potocká a rekordér Matej Duša

Koľko trvá preplávať La Manche a v čom bol váš výkon náročný. Sú tam silné morské prúdy a veľmi záleží od počasia. Spomínali ste, že ste sa museli zaregistrovať vopred. Znamená to, že plavec dostane vymedzený časový interval?

Pred troma rokmi som si vybral sprievodnú loď, vybral som si tú najväčšiu, ktorá sa mi páčila. Zapísal som sa a čakal na termín. Dostal som desaťdňové okno, v ktorom sme boli štyria plavci a ja som bol štvrtý v poradí. Ako išli dni pred nami, počasie sa postupne zlepšovalo.

Mal som šťastie, lebo plavec z tretej pozície ma pustil pred seba, a tým pádom som to v mojom okne stihol. Bol to posledný deň môjho termínu. Počasie síce nebolo na rekord, ale dalo sa preplávať.

Prvých päť hodín som mal veľmi silný protivietor, potom sa to ukľudnilo. No a potom prišiel masaker. Vlny so mnou hádzali zo strany na stranu, trochu som sa napil a mal som pocit, že ma asi vytiahnu na loď. Vedel som, že dva týždne predtým vytiahli ľudí z vody tri kilometre pred francúzskym pobrežím, lebo to bolo nebezpečné. Toho som sa bál najviac.

Na sprievodnej lodi je aj tím, ktorý dohliada na dodržiavanie pravidiel?

Je to tak. Tím by som rozdelil na dve časti. Bol tam pozorovateľ (observer) z organizácie CSA, ktorý dohliadal na pravidlá.

A potom tam bol môj tím, ktorý sa staral o moju výživu, stravu a povzbudzoval ma. Bez nich by som to nikdy nedal. Hovorí sa, že La Manche je sólo preplav, ale podľa mňa je to naozaj silná tímová práca.

Kto všetko bol vo vašom tíme?

Bol tam francúzsky tréner Stéphane Herniou, potom Christian, ktorý plával vedľa mňa, slovenský tréner pre kondíciu a regeneráciu Róbert Naď, Gabika Pavlíková mala na starosti stravu a pani Martinka Šeršeňová tri mesiace kompletne pripravovala celú stravu.

Pripravovala vám stravu už počas tréningu?

Áno, museli sme testovať, čo môj žalúdok zvládne a čo nie.

Počas samotného výkonu nesmiete vyjsť z vody ani sa dotknúť lode?

Presne tak. Išlo o to, či to môj žalúdok v studenej vode zvládne. Pri testovaní sa ukázalo, že sprvoti nezvládal, tak sme museli vylučovacou metódou skúšať, čo funguje.

Vo vašom časovom okne to bol posledný ako-tak priaznivý deň. Prúdy vás odťahovali od cieľa, kvôli čomu ste naplávali až 54 kilometrov. Tu zohráva obrovskú úlohu aj psychika, aby sa človek nevzdal.

Áno, vy tie prúdy priamo necítite a nevnímate, že vás zanáša doprava alebo doľava. Mal som pocit, že plávam stále rovno. O náročnosti toho dňa však hovorí štatistika. Vyštartovalo 12 plavcov a dokončili iba šiesti.

Písali sme

Tisíce plavcov preplávajú v nedeľu Dunaj. Bratislava sa vďaka akcii zaradí medzi unikátne mestá

Boli tam plavci z Austrálie, Kanady či Indie a nedokončili to. Tým, že nie som vrcholový športovec, nemám takú rýchlosť, aby som prúdy rýchlo preplával. Mal som nižšiu rýchlosť, ale veľkú vytrvalosť, preto sa to časovo aj kilometricky natiahlo.

Voda v prielive dosahuje nízke teploty. Aký bol váš recept na zvládnutie chladu bez neoprénu?

V zime som chodil čo najviac plávať do studenej vody. Odložil som neoprén, aby som naň ani nepomyslel. V lete, keď prišli extrémne horúčavy, som si dokúpil chladiacu vaňu, v ktorej som sedel a pozeral televíziu.

Takže ste trénovali chlad?

Presne tak.

Prišiel v hlave moment, keď ste si mysleli, že vás z vody vytiahnu, alebo že to vzdáte pre únavu?

Keď som na začiatku narazil na prvé veľké medúzy, bol som trochu vyplašený. Potom prišlo znechutenie z protivetra. Približne po piatich hodinách som prestal myslieť na celý preplav naraz a išiel som kúsok po kúsku, od prestávky k prestávke. Každú polhodinu som dostal občerstvenie. Pri tej 30-sekundovej zástavke na jedlo sa hlava reštartovala a išiel som znova.

Ako sa vám podarilo začať spolupracovať s francúzskym trénerom?

Keďže žijem striedavo na Slovensku a vo Francúzsku, hľadal som dobrého trénera tam. Podpora športu je vo Francúzsku o niečo vyššia, pýtal som sa známych a všetci ma odkázali na jedno meno a to bolo Stéphane Herniou.

Čo vám prebehlo hlavou, keď ste sa na druhej strane dotkli pevniny?

Bol to úžasný pocit zmiešaný s bolesťou. Hovoril som si: „Dokázal som to, som na druhej strane.“ Prišiel som úplne v noci, takže som odhadoval, koľko ešte budem plávať.

Je pre vás Lamanš absolútnym vrcholom, alebo rozmýšľate nad ďalšou výzvou?

Rozmýšľam nad ďalšími výzvami. Je to však otázka financií, keďže my, hobby plavci, nie sme sponzorovaní a financujem si to sám. Rád by som pokračoval. Vytrvalosť mám, rýchlosť nie, ale veci sa dajú zlepšiť a ďalšie preplavy by sa dali zvládnuť.

Koľko takýto pokus stojí?

Základný prenájom lode stál približne 4 000 libier, k tomu poplatky pre organizáciu CSA, tréner, fyzioterapeut, prenájmy bazénov a tréningové preteky. Je to dosť.

Aké vysoké je číslo plavcov, ktorým sa to podarilo?

Za 151 rokov histórii preplávalo La Manche približne 2 700 ľudí. Je to naozaj malé číslo. Aj tento rok bola úspešnosť veľmi nízka kvôli počasiu a vlnám.

Máte z toho aj medailu?

Áno, medailu mám a veľmi sa z nej teším. Bežne sa medaily nedávajú, ale tento rok sa odovzdávali pri príležitosti 100. výročia preplávania prvej ženy. Vyzerá to tak, že budem jediný Slovák, ktorý ju tento rok získa.

Pozrite si celý rozhovor: