Pijú vodu s olovom a podliehajú rakovine. Za toxickú spúšť v najľudnatejšej krajine sveta môže aj lacné oblečenie pre Západ

Sedemnásťročná Divya Shikhawal z indického štátu Uttarpradéš dostala v júni 2023 vysoké horúčky. Lekári v miestnej nemocnici nedokázali určiť ich príčinu a až vyšetrenia v hlavnom meste Dillí odhalili, že trpí rakovinou krvi. Divya chorobu nakoniec porazila, no jej štyridsaťročná suseda z rovnakej dediny podľahla rakovine pečene.

India, rieka, znečistenie
Foto: X/@JethwaRoma
Traja muži stoja uprostred rieky, ktorá z nečistôt spenila. Pondelok, 6. septembra 2026, Dillí.

Miestni vidia vinníka v rieke Hindon, plnej odpadov a splaškov. Toxické znečistenie v Indii je už také vážne, že pri inom toku musel zasiahnuť až najvyšší súd.

Mŕtvy tok

V dedine, kde žije Divya, je výskyt rakoviny sedemkrát vyšší než celoštátny priemer. Podľa Indian Journal of Medical Research je to až 1,3 percenta obyvateľov. Ľudia okrem nádorov trpia aj infekciami či poškodením pečene.

Mnohí nemajú vodovod a robotník Asif tak chodí pre pitnú vodu dva kilometre. Z vlastného čerpadla im tečie len čierna, zapáchajúca tekutina a jeho šesť detí má kožné choroby. Olovo a chróm tu štúdie potvrdili už v roku 2007.

Rieka Hindon v povodí s 19 miliónmi ľudí prijíma denne vyše 220 miliónov litrov nečistených splaškov. Národný zelený tribunál ju preto v roku 2020 označil za „prakticky mŕtvu“.

Miestni zdravotníci priamu súvislosť s rakovinou nepotvrdili, no priznali, že krv ľudí na ťažké kovy netestovali, pretože jeden test stojí 12-tisíc rupií (okolo 109 eur) a úrady na to nemajú peniaze.

Odsťahoval sa o kilometer, špinavá voda ho dobehla

V rádžasthanskej rieke Jojari končia nečistené splašky z mesta Džódhpur aj chemikálie z oceliarstva a textilného priemyslu. Zasahuje to takmer 50 dedín.

Voda plná ťažkých kovov ako nikel, chróm či olovo kontaminuje polia a studne. Zničenej vode neunikol ani Rakesh Dewasi, ktorý sa pred 14 rokmi odsťahoval o kilometer ďalej, no špinavá voda ho dobehla aj v novom dome.

Mnoho rodín si musí kupovať pitnú vodu a tehotné ženy posielajú preč z oblasti. Rozsah škôd ohrozujúci dva milióny ľudí prinútil indický Najvyšší súd k mimoriadnemu zásahu. Z vlastnej iniciatívy zakázal akúkoľvek výstavbu do 100 metrov od rieky a znečisťujúci priemysel obmedzil do vzdialenosti 500 metrov.

Zo znečistenej Gangy

Kontrast medzi duchovným významom a krutou realitou je najviditeľnejší na posvätnej Gange. Začiatkom roka 2025 prúdili k jej sútoku s Jamunou v meste Prajágrádž obrovské davy hinduistických pútnikov. Počas 45 dní festivalu tu úrady napočítali až 663 miliónov návštev na kúpacích miestach.

Úrad pre kontrolu znečistenia varoval, že pre vysoké množstvo fekálnych baktérií nie je bezpečná ani na kúpanie. Premiér štátu Uttarpradéš Jógí Áditjanáth to však nepripúšťal a v parlamente tvrdil, že voda je vhodná dokonca aj na áčaman, čo znamená rituálne usrknutie, uviedol portál Seznam Zprávy.

Štát sa pritom snaží rieku zachrániť masívnymi investíciami cez program Namami Gange, ktorý od roku 2014 stavia nové čistiarne a kanalizácie, pričom pre finančný rok 2026/27 mu vláda vyčlenila obrovský rozpočet 31 miliárd rupií (približne 282,5 milióna eur).

Špina z výroby šiat pre západné reťazce

Svoje vlastné problémy má aj rieka Jamuna pretekajúca hlavným mestom Dillí. Na úsek v metropole pripadajú len dve percentá z jej viac než 1 300 kilometrov dlhého toku. Avšak podľa vládnych údajov nesie až 97 percent celkového znečistenia.

Symbolom skazy sa stala hustá biela pena na hladine, ktorú tvoria saponáty, amoniak, mikroplasty a priemyselný odpad.

Šesťdesiatpäťročná Susheela Devi spomína, že sa v Jamune ako dieťa bežne kúpala, no dnes by do nej neponorila ani prst.

„Je to chyba ľudí. Posvätnosť, ktorá nás sem privádza, zároveň znečisťuje brehy,“ uviedla pre portál The Indian Express.

Na juhu Indie má znečistenie doslova inú farbu. Obyvateľka menom Ramathal sledovala, ako voda v jej studni postupne zružovela a začala páchnuť po chemikáliách, až jej na poli zostalo len pätnásť kokosových paliem.

Za touto skazou stojí mesto Tiruppur v štáte Tamilnádu, gigantické odievacie centrum, ktoré zabezpečuje tretinu indického vývozu textilu. V júli 2024 tu z miestnych farbiarní unikla nevyčistená voda a kanál napojený na rieku Noyyal zružovel.

Environmentálna daň vzniká aj kvôli masívnym zákazkám pre známe západné značky ako Primark, Tesco, Decathlon či Gap. Jedovatá špina zostáva v indických riekach aj preto, aby si zákazníci v Európe a USA mohli kupovať dostupné oblečenie.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"