Analytik: Slovensko rastie biednym tempom. Bez reforiem sa s dobiehaním Západu rovno rozlúčme (rozhovor)

Slovenská ekonomika sa trápi. V druhom štvrťroku rástla medziročne o menej než percento a zaostala nielen za Českom či Poľskom, ale aj za európskym priemerom.

Za slabším výkonom ekonomiky stojí viacero faktorov. Slovenský priemysel vrátane automobilového sektora čelí problémom, firmy sú opatrnejšie pri investovaní a hospodárstvo zároveň tlmí konsolidácia verejných financií, ktorá priniesla vyššie dane a odvody.

Domácnosti pritom naďalej míňajú viac než pred rokom, tempo rastu ich spotreby sa však spomalilo približne na polovicu percenta.

O tom, prečo Slovensko rastie pomalšie než jeho susedia, čo ekonomiku napriek problémom drží nad vodou a či môže byť budúci rok lepší, hovoril v Štúdiu ta3 analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Problémy automobiliek aj vládna konsolidácia sa spomínajú medzi dôvodmi, prečo slovenská ekonomika rastie iba pomaly. Čo ju v súčasnosti brzdí najviac?

Ekonomika naozaj rastie relatívne pomaly. Stále však hovoríme o raste, nie o recesii. Je to rast pomalší, než by sme si všetci želali, a zároveň pomalší než v prípade našich susedov v strednej Európe.

Jedným z problémov je slabší priemysel, pričom svoju úlohu zohráva aj automobilový sektor. Všetky problémy by som však nehádzal iba na automobilový priemysel.

Za najväčší problém momentálne považujem nižšiu aktivitu firiem. V prvom štvrťroku sa ich investície pomerne výrazne prepadli. V druhom štvrťroku už bola situácia o niečo lepšia.

Písali sme

Slovenskú ekonomiku brzdia tri zásadné faktory. Zaostávame za susedmi aj priemerom EÚ

Investície pritom veľa hovoria o tom, ako firmy krajine dôverujú a či veria, že sa im tu bude dobre podnikať.

Treťou vecou je konsolidácia verejných financií. Tá je potrebná a nedá sa odkladať, no vždy spomaľuje ekonomický rast. Samozrejme, dala by sa možno vyskladať aj lepšie, aby ekonomiku brzdila menej.

Firmy dnes čelia vyšším nákladom a domácnosti vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu. Výsledkom je, že už dva až tri roky rastieme tempom pod jedným percentom, čo je naozaj veľmi nízke číslo.

Čo naopak slovenskú ekonomiku potiahlo a zabránilo ešte slabšiemu výsledku?

Veľmi dobré čísla sme videli pri exporte. Hoci priemysel nie je práve v najlepšej kondícii, v druhom štvrťroku dokázal vyviezť približne o tri percentá viac než pred rokom.

Nie je to rast o šesť či sedem percent, na aký sme boli zvyknutí pred niekoľkými rokmi, ale aj tri percentá sú v súčasnej situácii dobrým výsledkom.

Naďalej rastie aj spotreba domácností, napriek tomu, že ich situácia nie je ružová. Za prvý polrok máme reálny rast miezd v kladných číslach a vidíme, že domácnosti spotrebúvajú viac ako pred rokom.

Písali sme

Veterné parky rozdeľujú Slovensko. Schválená zóna pri Michalovciach môže rozhodnúť o miliardách z Bruselu

Export a spotreba domácností tak boli dve hlavné časti ekonomiky, ktoré boli medziročne v pluse.

Investičná aktivita bola nominálne v pluse, reálne však ešte v miernom mínuse. Pozitívne je aspoň to, že oproti veľmi nepriaznivému obrazu zo začiatku roka už vidíme určité známky optimizmu a väčšej dôvery súkromných firiem v podnikanie na Slovensku.

Domácnosti síce míňajú viac než vlani, ale ich spotreba rastie iba približne o pol percenta. Ako na nich vplývajú vyššie dane a odvody?

Finančná situácia domácností sa vždy odvíja od toho, koľko zarobia a aké majú príjmy. Nemyslím pritom iba pracovné príjmy, ale aj sociálne dávky. To všetko sa následne premieta do spotreby.

Spotrebu domácností však netreba chápať iba tak, že ľudia prídu do obchodu a nakúpia viac tovaru. Práve tento druh spotreby výraznejšie nerastie, skôr stagnuje.

Lepšie čísla naopak vidíme pri hoteloch či reštauráciách. Vyššia spotreba teda nie je rovnomerne rozložená medzi všetky tovary a služby.

Viac ju vidíme pri službách či rekreácii. Je to do istej miery dobrý signál, pretože ukazuje, že ľudia začínajú siahať aj po veciach, ktoré nie sú úplne nevyhnutné.

To samozrejme neznamená, že všetky domácnosti majú bez problémov pokryté bývanie, potraviny a ďalšie základné potreby. Vidíme však, že ak majú oproti minulému roku niečo navyše, zvažujú, na čo tieto peniaze použijú.

Česko či Poľsko rastú rýchlejšie. Prečo Slovensko za susedmi zaostáva?

Sú za tým krátkodobé aj dlhodobé faktory.

Krátkodobo je veľkým rozdielom konsolidácia. Slovensko konsoliduje už tri roky po sebe a nejde o malé opatrenia. Ich rozsah sa pohybuje rádovo na úrovni jedného až dvoch percentných bodov a ekonomiku zaťažujú. Negatívny vplyv je ešte výraznejší, keď sa takéto opatrenia opakujú tri roky za sebou.

Preto rozumiem myšlienke, že v budúcom roku by už ďalšia konsolidácia nemusela prísť. Aj my sme práve z tohto dôvodu zvýšili prognózu ekonomického rastu na ďalší rok.

Potom sú však dlhodobé problémy, ktoré s konsolidáciou nesúvisia. Ide o reformné úsilie a celkové smerovanie Slovenska.

Písali sme

Poľsko patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky Únie. Teraz si trúfa na miesto v európskej trojke

Za posledných desať rokov sme podľa mňa nemali výraznejšiu reformu, ktorá by viditeľným spôsobom zvýšila potenciál ekonomického rastu.

Určité dobré snahy tu boli. Spomenul by som napríklad vzdelávanie alebo plán obnovy, ktorý ekonomike aj fungovaniu krajiny pomohol. Potrebovali by sme však viac.

Okolité krajiny sú v niektorých oblastiach úspešnejšie. Poľsko oveľa lepšie využíva eurofondy, Česko zase lepšie hospodári s verejnými financiami. Nemusí preto čeliť takej obave z ďalšieho rastu daní ani robiť tri roky po sebe konsolidačné opatrenia v rozsahu, aký vidíme u nás.

Písali sme

Slováci chudobnejú. Ceny prvýkrát za 2,5 roka predbehli platy, za výplatu si kúpime menej

Bolo by dobré, keby sa vláda začala viac venovať práve dlhodobým otázkam. Potrebujeme víziu, ktorá sa stane prioritou bez ohľadu na to, či pôjde o súčasnú vládu alebo vládu po voľbách.

Inak budeme rásť tempom približne 1,5 percenta a s výraznejším dobiehaním životnej úrovne západných ekonomík sa môžeme rozlúčiť.

Čo nás teda čaká do konca roka? Ostane slovenská ekonomika slabá alebo sa môže rast výraznejšie zrýchliť?

Nateraz to nevyzerá výrazne lepšie. Opäť však zdôrazňujem, že nehovoríme o recesii ani o poklese ekonomiky.

Ekonomika bude naďalej rásť, len veľmi slabým tempom. Medzikvartálne hovoríme približne o 0,2 až 0,3 percentách a medziročne o raste niekde okolo jedného percenta.

Budúci rok by však mohol byť citeľne lepší. Ak nepríde ďalšia konsolidácia a zároveň dôjde k očakávanému oživeniu eurozóny a západnej Európy, rast slovenskej ekonomiky by sa mohol dostať približne k 1,5 percenta.

Jedným dychom však treba dodať, že absencia konsolidácie zhorší stav verejných financií.

Nová vláda, ktorá vzíde z volieb, preto bude musieť opäť pripraviť veľký konsolidačný plán, aby sa deficit konečne dostal pod tri percentá.

Budúci rok by tak mohol byť iba krátkou prestávkou na nadýchnutie a načerpanie síl. Po voľbách bude potrebné v ozdravovaní verejných financií pokračovať.

Celý rozhovor s analytikom Tatra banky Jurajom Valachym si pozrite tu.