V odraze na skle sa takmer nespoznal. Český atlét zázračne porazil zákernú chorobu, návrat podčiarkol výhrou
Trénoval pod legendárnym Romanom Šebrlem a patril k nádejám českej atletiky. Miesto prieniku medzi dospelých si však Petr Svoboda pred doma rokmi vypočul zlú správu. Dráždivý kašeľ, bolesti kostí a celková únava, ktorými v poslednej dobe trpel, mala na svedomí akútna leukémia.
Mladý športovec v prvej chvíli dúfal, že za tri týždne sa dá dokopy a stihne sústredenie v Južnej Afrike, ďalšie dni ho ale rýchlo prebudili z optimistických snov.
Dva týždne bez jedla a tekutín
Začal chodiť na chemoterapie a čakal na vhodného darcu kostnej drene, no všetko sa komplikovalo.
„Najhoršie to bolo pred Vianocami. V tom čase som nemal žiadne biele krvinky, chodil som na chemoterapiu a zrazu som dostal zápal hrubého čreva,“ spomínal dnes 21-ročný desaťbojár vo vlaňajšom rozhovore pre iDnes.cz.
Dali mu antibiotiká a nasledovalo 60 dní v nemocnici, z toho 14 bez jedla a pitia. „Kŕmili ma umelou výživou, schudol som asi 15 kíl, väčšinou svalovú hmotu. Keď som sa uvidel v odraze na skle, napadlo mi: ‚To snáď ani nie som ja‘,“ pokračoval.
Kritický okamih však prežil a minulý rok v marci sa dočkal transplantácie. Od darcu z Poľska.
Akonáhle sa oklepal, začal plánovať návrat k atletike. Tú pre tamojší atletický zväz aj počas choroby komentoval, takže kontakt s komunitou nestratil.
Prvý plánovaný návrat k pretekom v Holandsku pre extrémne teploty nevyšiel, no pred pár dňami na majstrovstvách republiky sa to už podarilo.
Rok a pol po transplantácii ešte nemohol podať 100-percentný výkon, preto mu zväz pomohol vloženými pretekmi v šprinte na 100 metrov.
Po chorobe mu zostal od základov prekopaný život
Svoboda pred pretekmi dúfal, že „nebudeme veľmi plakať“, no už pri nástupe na štadión si nielen on, ale aj viacero divákov, utieralo slzy dojatia.
V Táboře sa mu darilo nad očakávania. Šprint na českom šampionáte do 22 rokov ovládol časom 11,72 s, súperi si ho navyše uctili písmenami jeho priezviska, ktoré si napísali na bruchá.
„Dnes bežím za svoju rodinu, priateľov, za všetkých lekárov a sestričky v Ústave hematológie a transfúzie krvi v Prahe.
Tiež za všetkých pacientov, ktorí prechádzajú alebo prešli leukémiou, a za svojho skvelého darcu z Poľska, bez ktorého by som tu dnes nebol,“ citoval aktuálne.cz slová dojatého Svobodu.
Neskrýva, že choroba mu prekopala život od základov. „Veľmi ma to zmenilo. Rád hovorím, že tá rakovina mi dala viac, než mi vzala.
Prinieslo mi to úplne iný pohľad na život, ale aj na šport. Predtým ma úplne vyviedli z miery aj drobné zranenia. Veľmi ma štvalo, že som napríklad dva týždne nemohol trénovať, a mal som pocit, že sa celý svet zrúti.
Teraz to vidím tak, že človek by mal športovať hlavne preto, že ho to baví,“ poznamenal Svoboda.
Víťaz nad leukémiou sa chce najbližšie zamerať na krátky beh na prekážky, jeho budúcnosť v atletike je však neistá.
Jeho tréner Jan Koutník poznamenal, že pre Svobodu je už súčasný zdravotný stav obrovským víťazstvom.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"