Európa rieši sabotáže, ktoré sa Rusku ťažko dokazujú. Kríž: Aj západné tajné služby vedia hrať túto hru
Európske krajiny čoraz častejšie upozorňujú na podozrivé aktivity, za ktorými podľa nich môžu stáť ruské tajné služby. Nejde len o vojenské ciele, ale aj o infraštruktúru či firmy. Publicista Juraj Kríž v ta3 vysvetľoval, prečo Moskva podľa európskych štátov siaha po operáciách v sivej zóne.
Tlak za pomoc Ukrajine
Drony, podpaľačské útoky či sabotáže. Aj tak vyzerajú udalosti, na ktoré v poslednom období upozorňujú viaceré európske krajiny. Nemecko hovorí o zmarenom dronovom útoku v Lipsku, Dánsko najnovšie o odhalených prípravách sabotáží zo strany Moskvy.
Podľa Kríža môžu byť takéto útoky spôsobom, ako trestať európske štáty za pokračujúcu podporu Ukrajiny.
„Naďalej vojensky aj hospodársky podporujú Ukrajinu. A toto má byť jeden zo spôsobov, ako cez tieto operácie v sivej zóne prenášať vojnu aj na európske krajiny, respektíve ich potrestať,“ povedal v ta3.
Cieľom podľa neho nemusia byť iba samotné škody. Tie majú byť skôr prostriedkom na vyvolanie širšieho účinku.
„Škody sú len nástroj. Ide naozaj o šírenie strachu, snahu ovplyvniť verejnú mienku, zasiať chaos a zároveň potrestať západné štáty za pokračujúcu pomoc Ukrajine,“ vysvetlil Kríž.
Najímanie bežných ľudí
Pri viacerých prípadoch sabotáží sa hovorí aj o najímaní ľudí, ktorí nemusia mať nič spoločné so spravodajskými službami. Kríž upozornil, že v takýchto prípadoch môže ísť o snahu zakryť skutočných zadávateľov útokov.
„Funguje tu princíp hodnoverného zapretia. Väčšinou sa snažia naverbovať takých ľudí, pri ktorých sa veľmi ťažko dá vystopovať spojenie so samotnými ruskými tajnými službami,“ povedal.
Ako príklad spomenul využívanie občanov iných krajín. „Preto veľakrát využívajú Bulharov alebo ukrajinských občanov, kde je veľmi silný moment, že môžeme tušiť, kto je za tým, ale veľmi ťažko sa to dá dosledovať až do konca,“ doplnil.
Podľa Kríža môžu pri verbovaní zohrávať úlohu aj kriminálne siete. „Veľakrát využívajú aj ruský organizovaný zločin, ktorý má kontakty aj na európske prostredie. Cez tieto organizácie verbujú týchto ľudí,“ uviedol.
Pripomenul tiež, že po ruskej invázii na Ukrajinu boli viacerí ruskí agenti pôsobiaci pod diplomatickým krytím z Európy vyhostení. Aj preto sa podľa neho využívajú iné kanály a siete.
Obrana cez spravodajské služby aj diplomaciu
Otázkou zostáva, či sa dá proti podobným sabotážam účinne brániť. Kríž tvrdí, že áno, no vyžaduje si to viacero nástrojov.
„Určite sa dá. Jednak cez diplomatické kanály a varovania,“ povedal publicista.
Dôležitú úlohu podľa neho zohrávajú aj západné tajné služby. „Aj naše západné tajné služby vedia hrať túto hru. Respektíve majú nástroje, ako práve v operáciách v sivej zóne alebo cez hodnoverné zapretie znepríjemniť život ruskej strane a dôsledne ju varovať,“ dodal.
Ako ďalšie opatrenie Kríž spomenul väčšie výdavky na zachytávanie takzvaných hybridných hrozieb. Podľa neho práve tieto aktivity ukazujú, že európske krajiny musia počítať aj s útokmi, ktoré sa odohrávajú mimo klasického bojiska.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"