Identifikácia tiel na figurínach aj nacvičovanie pohrebu. Švédski vojaci sa pripravujú na najtemnejší scenár
Švédska armáda si počas rozsiahleho cvičenia vyskúšala aj situáciu, ktorú krajina desaťročia nemusela riešiť. Vojaci, úrady, cirkev či ďalšie inštitúcie nacvičovali postup pri hromadných úmrtiach a pripravujú sa na možnosť rozsiahleho konfliktu.
Rozsiahle vojenské cvičenie
Švédsko začína počítať aj s tým, čo ešte donedávna pôsobilo ako nemysliteľný scenár. V rámci príprav na prípadný konflikt testuje postupy od identifikácie padlých vojakov až po ich pochovávanie. Krajina, ktorá zostávala viac než dve storočia neutrálna, tak reaguje na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe.
Ako upozornil portál Aktuálně.cz, súčasťou rozsiahleho vojenského cvičenia Aurora 26, ktoré sa konalo na prelome apríla a mája, bol aj nácvik zaobchádzania s veľkým počtom obetí vojnového konfliktu.
Do cvičenia sa zapojilo viac ako 30 vojakov a približne 500 figurín, ktoré zastupovali ľudí padlých na bojisku. Podobne rozsiahly nácvik Švédsko podľa dostupných informácií uskutočnilo naposledy začiatkom 50. rokov.
Na príprave spolupracovala aj Švédska cirkev, daňový úrad a inštitúcia zodpovedná za odvody. Účastníci preverovali celý postup – od vyzdvihnutia a identifikácie tiel cez informovanie zahraničných ambasád a Medzinárodného výboru Červeného kríža až po pohreb s vojenskými poctami.
Podľa špecializovaného servera Defence24 išlo vôbec po prvý raz o spoločný nácvik celého procesu, do ktorého sa zapojili všetky zainteresované inštitúcie.
Švédske úrady zároveň zdôraznili, že cieľom nebolo predpovedať konkrétny počet obetí. Nácvik mal preveriť schopnosť štátu koordinovať jednotlivé zložky pri rozsiahlej krízovej situácii, odhaliť slabiny v logistike a ukázať, čo by skutočný konflikt znamenal v praxi.
Plán počíta s obrovskými stratami
Nácvik starostlivosti o padlých je iba jednou súčasťou širšieho švédskeho systému príprav na rozsiahly ozbrojený konflikt. Krajina má dlhodobo vytvorený plán civilnej obrany, ktorý počíta aj s možnosťou veľkého počtu mŕtvych.
Významnú úlohu v ňom zohráva švédska cirkev. Tá je zo zákona zodpovedná za pohrebné služby takmer v celej krajine. Podľa platných plánov musí byť v každej z viac ako 1 200 švédskych farností pripravená kapacita na pochovanie najmenej piatich percent miestnej populácie.
Celonárodne ide približne o kapacitu pre 500-tisíc ľudí. Neznamená to však, že švédske úrady očakávajú v prípade vojny takýto počet obetí. Číslo pochádza ešte z plánovania civilnej obrany počas studenej vojny a zahŕňa potenciálne vojenské aj civilné straty.
„Aby sme mohli plánovať, potrebujeme odhad,“ vysvetlil pre denník Le Monde Jan-Olof Olsson zo švédskeho úradu pre civilnú obranu. Samotná existencia takéhoto plánu podľa neho neznamená, že úrady očakávajú také vysoké straty.
Rozsah príprav je napriek tomu výrazný. Švédska cirkev otvorene priznáva, že pri dlhodobom konflikte by sama nedokázala zvládnuť nápor spojený s veľkým počtom úmrtí.
Podľa celoštátnej koordinátorky pohrebníctva švédskej cirkvi Anki Bondessonovej by pri potrebe ručného kopania veľkého množstva hrobov musela inštitúcia požiadať o pomoc ďalšie úrady aj verejnosť.
Problémom by v čase vojny mohla byť aj samotná prevádzka krematórií. Tie nemusia mať dostatok elektriny či paliva, pretože nepatria medzi kritickú infraštruktúru s najvyššou prioritou dodávok. Ak by krematóriá v niektorých oblastiach nefungovali, ostatky by bolo potrebné prevážať do zariadení, ktoré by zostali v prevádzke.
Švédsko mení prístup k obrane
Aurora 26 však nebola zameraná iba na prípravu na veľký počet obetí. Išlo o najväčšie švédske vojenské cvičenie od 90. rokov a zúčastnilo sa na ňom približne 18-tisíc vojakov z 13 krajín. Súčasťou manévrov bol aj výcvik zameraný na boj proti dronom. Na cvičení sa podieľali aj ukrajinskí experti s priamymi skúsenosťami z bojiska.
Vojaci zo Spojených štátov, Holandska, Francúzska, Poľska a ďalších spojeneckých krajín pôsobili na juhu Švédska, strategickom ostrove Gotland aj v oblasti Baltského mora.
Takéto scenáre pritom ešte pred niekoľkými rokmi nepatrili medzi hlavné priority krajiny. Švédsko zostávalo neutrálne počas oboch svetových vojen aj studenej vojny a jeho armáda bola naposledy nasadená v roku 1814.
Ruská invázia na Ukrajinu však švédsky pohľad na bezpečnosť výrazne zmenila. Krajina v roku 2024 vstúpila do NATO a zároveň začala obnovovať koncept takzvanej totálnej obrany.
Ide o systém, v ktorom sa na obranyschopnosti krajiny nepodieľa iba armáda, ale celá spoločnosť – od štátnych úradov a samospráv cez súkromné firmy až po civilné obyvateľstvo. Švédsko tak v rámci príprav neplánuje iba to, ako viesť vojnu, ale aj to, ako by v prípade najhoršieho scenára fungovala celá krajina.
Dánske úrady odhalili plány a prípravy na ruskú sabotáž v Dánsku. Pozrite si reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"