Letné extrémy spustili v Európe finančnú krízu. Miliardové účty za počasie konkurujú výdavkom na obranu
Výnimočne horúce leto prinieslo európskym vládam obrovský finančný problém. Extrémy počasia vytvárajú miliardové škody a stavajú politikov pred zásadnú otázku. Odkiaľ vziať peniaze na boj s klimatickou krízou v časoch, keď štátne kasy vyprázdňuje obrana aj starnutie obyvateľstva?
Po náročnom lete Európa počíta nielen finančné, ale aj ľudské straty. Extrémne vlny horúčav, požiare a suchá priniesli desiatky tisíc obetí a státisíce ľudí utiekli z domovov. Zároveň priniesli obrovské účty za obnovu zničených území.
„Problém spočíva v tom, že tieto udalosti sa stávajú stále častejšími. Boje proti prírodným katastrofám, ktoré boli predtým vnímané skôr ako jednorazová položka v rozpočte, sa dnes stávajú pravidelným výdajom,“ vysvetlil premenu výdavkov na klimatické škody v čase vedúci oddelenia ratingov štátov západnej Európy v spoločnosti Fitch Federico Barriga-Salazar pre agentúru Reuters.
Údaje Európskej agentúry pre životné prostredie ukazujú celkové škody z rokov 1980 až 2024 vo výške 822 miliárd eur. Až štvrtina tejto sumy vznikla iba v posledných štyroch rokoch.
Tlak na rozpočty a hľadanie kompromisov
Rastúce náklady prichádzajú vo chvíli, keď štátne kasy zaťažujú výdavky na obranu či starnúce obyvateľstvo.
„Myslím, že politici si už nejaký čas uvedomujú, že každá libra vynaložená na klimatické opatrenia je zároveň libra, ktorú nemožno utratiť za sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, zdravotníctvo alebo obranu. S rastúcim počtom extrémnych meteorologických udalostí sa ale do popredia stále viac dostáva otázka, aké priority vlády zvolia a aké kompromisy budú musieť učiniť,“ opísal situáciu profesor politickej ekonómie z University of Glasgow Patrick Bayer pre Seznam Zprávy.
Situáciu rieši aj Francúzsko. Ministerka pre ekologickú tranzíciu Monique Barbutová odhaduje ceny za tohtoročné horúčavy na 10 až 15 miliárd eur, čo tvorí pol percenta HDP krajiny.
Krajina má zároveň dlh 3,5 bilióna eur a záväzky na zvyšovanie vojenských výdavkov. „Povedzme si to na rovinu – potrebujeme miliardy. Naozaj musíme túto otázku prispôsobenia naliehavo zvážiť. V tejto veci nerobíme vôbec žiadne pokroky,“ uviedla francúzska poslankyňa Sophie Panonacleová.
Prijímanie opatrení spomaľuje aj nárast vplyvu krajnej pravice, najmä vo Francúzsku, kde prieskumy vedie Marine Le Penová.
„Politici hlavného prúdu, ktorí chcú presadzovať zelenú politiku, musia zvažovať, či tým neodradia časť voličov, ktorých by potom mohli stratiť v prospech radikálnej pravice. Tá totiž dokázala klimatickú politiku veľmi účinne začleniť do svojho politického programu,“ uviedol Bayer.
Zasiahnuté regióny a varovanie odborníkov
Požiare v Belgicku, vlna horúčav vo Veľkej Británii aj sucho na väčšine kontinente ukazujú príchod rizík do oblastí bez predošlých skúseností s takýmito extrémami.
„Tohtoročné leto možno ešte výraznejšie než tie predchádzajúce ukázalo, akému veľkému riziku čelíme. Nejde len o rozsah vĺn horúčav alebo intenzitu požiarov. Ide tiež o to, že zasiahli regióny, ktoré sa predtým možno vôbec nepovažovali za ohrozené,“ uviedol riaditeľ oddelenia pre klimatické zmeny v službe EÚ Copernicus Carlo Buontempo.
Väčšina francúzskych prezidentských kandidátov túto tému obchádza. Výnimku tvorí radikálne ľavicový kandidát Jean-Luc Mélenchon, ktorý poukazuje na prebiehajúcu klimatickú krízu a tvrdí, že zmeniť musíme všetko. „Spôsob, akým žijeme, akým vyrábame a akým obchodujeme,“ uviedol.
„Popieranie je to najhoršie palivo,“ upozornil španielsky premiér Pedro Sánchez so zámerom na poukázanie nutnej okamžitej spolupráce naprieč celým kontinentom.
Sánchez týmto vyhlásením apeluje na európskych lídrov, aby hľadali spoločnú reč pri adaptácii na klimatické zmeny.
„Riziká všeobecne rastú a nie je to žiadne prekvapenie. Vedeli sme, že sa budú zvyšovať. Jedna vec je ale vedieť to racionálne a druhá je zažiť to na vlastnej koži. Dospejeme do bodu, keď sa dôsledky nášho konania začnú bezprostredne a hmatateľne dotýkať nás všetkých. A myslím, že práve vtedy príde chvíľa zúčtovania. A nie sme od nej príliš ďaleko. Možno sme jej časť zažili už tento rok v lete,“ uzavrel a zároveň varoval Buontempo.
Pozrite si archívnu reportáž o horúčavách v Európe:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"