Expert: V munícii sme svetová špička. Vedľa seba máme suseda, ktorý zbrojí zrejme najviac v Európe, potrebuje nás (rozhovor)

Slovensko už disponuje alebo bude disponovať viacerými zbraňovými systémami. Doma sme v 155-milimetrovej delostreleckej munícii. Keď sa však pozrieme na stíhačky F-16, bojové vozidlá CV90 alebo systém protivzdušnej obrany Barak, nestávame sa opäť závislými od ďalších štátov – od USA, Izraela či Švédska? Je to správna cesta a máme pre zahraničných výrobcov nejakú pridanú hodnotu?

Pri určitých zbraňových systémoch, napríklad pri F-16, bude tá závislosť vždy, pretože nie sme ich výrobcom. Pri niektorých ďalších, či už ide o 155-milimetrovú muníciu alebo CV90, je však naša pridaná hodnota a zapojenie slovenského priemyslu také vysoké, že ľudia budú na úrovni, keď si veľa z týchto vecí dokážeme spraviť aj sami. Možno nie až tak dokonale, ale budeme mať potrebné schopnosti.

Sú slovenské firmy v zbrojárstve už tak ďaleko, že sú žiadané aj v zahraničí? Napríklad pri vežovom komplete systému CV90 prišli naše firmy s viacerými inováciami, ktoré sa budú predávať aj do Dánska. Skúsenosti teda máme, ale časť pridanej hodnoty nám stále uniká?

V súčasnosti nám pridaná hodnota uniká, pretože nerobíme celý produkt. Pokiaľ však ide o obranný priemysel a firmy, naše spoločnosti majú obrovskú pridanú hodnotu pre dodávateľa a ten sa k nim bude vracať.

Ukazujú to zákazky, ktoré majú títo dodávatelia v zahraničí. Naše firmy už vnímajú ako serióznych a kvalitných dodávateľov a budú s nimi spolupracovať aj na iných trhoch, nielen na Slovensku. Toto je pridaná hodnota našich firiem v súčasnosti.

Pozrite si

Vojna dronov mení pravidlá boja. Nový experimentálny oddiel Ozbrojených síl SR sa pripravuje na moderné hrozby

Výhodou našich firiem je aj skúsenosť z minulosti. Postaviť fabriku na zelenej lúke a prísť s novým produktom nie je jednoduché, je to beh na dlhú trať. Pri výrobe delostreleckej munície však kapacity, možnosti aj fabriky máme. Stávame sa strategickým partnerom pre NATO a jeho jednotlivé štáty?

Nestávame sa strategickým partnerom, my ním sme. Z hľadiska munície sme už absolútne etablovaní na svetových trhoch.

Aj čísla dodanej delostreleckej munície na Ukrajinu jasne hovoria o tom, že sme absolútna špička a vieme sa flexibilne prispôsobiť tomu, čo sa deje. To je naša najväčšia výhoda. Na vývoj vonkajšieho trhu reagujeme vždy pozitívne. V tejto oblasti sme už totálna špička.

V ktorých oblastiach je Slovensko absolútne elitné? Môžeme hovoriť o delostrelectve, munícii a energetických materiáloch?

Určite by som povedal delostrelectvo, muníciu a servis pozemnej techniky. Máme aj vysokú úroveň informačných technológií a zabezpečovania komunikačnej techniky. Toto vieme robiť.

V energetických materiáloch historicky trochu pokrivkávame. Je to však len preto, že v minulosti nám ich v rámci jednej fabriky zabezpečovala Česká republika.

Dnes máme projekt v Strážskom, ktorý by nás mal posunúť do roviny, v ktorej by sme mali byť sebestační aj v oblasti energetických materiálov.

V domácich kapacitách, servise a infraštruktúre niečo stíhame a v niektorých oblastiach sme excelentní. Stále nám však chýba výskum a vývoj – veda, výskum, inovácie, schopnosť vyvíjať, testovať a integrovať riešenia priamo v čase krízy. Chýba Slovensku spoločná stratégia a integrácia na najbližších desať až dvadsať rokov? Podcenili to európski a alianční lídri alebo sa boja udrieť do stola a určiť spoločný smer?

Osobne to vidím práve v tom, čo ste povedali. Jednoducho sa boja udrieť do stola. Boja sa povedať, že sa máme brániť ako celok, ako Európa a ako NATO.

Máme prakticky jednu hranicu. Keď Európa nie je roztrieštená, hranica je jedna. Chýba práve to udretie do stola a vyhlásenie, že musíme ísť viac vlastnou cestou.

Bránime svoj priestor a svoju oblasť. Pokiaľ si ich chceme ubrániť, nemôžeme sa pozerať iba na to, že budeme vyrábať kvantitu. Potrebujeme aj kvalitu.

Ak chceme kvalitu dosiahnuť a byť vždy pred nepriateľom alebo súperom – je jedno, ako ho nazveme – potrebujeme neustále rozširovať výskum a vývoj. Vývoj musí bežať nepretržite.

Pokiaľ nebeží a neinvestujeme doň aj v horších časoch, teda v čase, keď nie je taký dopyt, môže sa nám stať to, čo sa už raz stalo. Zastaneme a neskôr už vývoj nestihneme dobehnúť.

Autonómnu sebestačnosť nemá žiadna krajina v Európe. Takmer úplne sebestačné sú zrejme iba USA. Ak by prišlo politické rozhodnutie výrazne podporiť európsky obranný priemysel, čo by to znamenalo pre Európu a pre Slovensko? Mohol by vzniknúť nový hospodársky sektor, ktorý by Slovensko postavil na nohy?

Som v tomto optimista. V Európe aj na Slovensku by nám vznikol pilier, na ktorom by sa dalo stavať. Každoročne by prinášal do ekonomiky garantovanú časť peňazí a bol by spoľahlivým pilierom. Jednoducho by sme sa oň vedeli oprieť.

K tomuto by sme sa mali dostať v rámci Európy aj Slovenska. Máme na to kapacity, ľudí, históriu a máme konflikt na hranici. Máme teda aj skúsenosti.

Veľa ľudí to podceňuje, ale naši ľudia z firiem cestujú do zahraničia, pretože tam predávajú produkty. Pravidelne cestujú aj na Ukrajinu a majú skúsenosti z boja.

Vedľa seba máme suseda, ktorý zbrojí zrejme najviac v Európe, a tým je Poľsko. Aj ono nás potrebuje. Na tomto pilieri by sme mohli stavať.

Čítajte viac

Slovensko a Chorvátsko podpísali obrannú dohodu. Záhreb má záujem o našu muníciu aj obrnené vozidlá, my o prilby

Nevzniká riziko, že budeme vyrábať niečo, čo už o päť alebo desať rokov nebudeme potrebovať, pretože to bude zastarané, pomalé alebo nepružné?

Musíme nájsť spoluprácu, ktorá nebude hovoriť iba o výrobe, ale zároveň aj o inováciách daného produktu. Toto je alfa a omega.

Bez toho budeme vždy iba montážnou dielňou. Už dnes montážnou dielňou nie sme. Postupne sa zaradíme aj medzi kvalitných výrobcov.

Žiadna európska krajina nie je úplne autonómne sebestačná. Najväčším geopolitickým ohrozením je momentálne Moskva a Rusko. Sú Rusi plne autonómni a sebestační?

Myslím si, že nie sú. Aj táto vojna to prakticky dokazuje. Nebudem hovoriť, že sú slabí, to rozhodne nie. Nie sú však plne sebestační.

Vidíme to na Ukrajine pri leteckej technike, balistických strelách aj dronoch, najmä na začiatku. Bol tam plne zapojený Irán, zapojená je Čína aj Severná Kórea. Ani oni nie sú úplne sebestační.

Ako sa európsky obranný priemysel pozerá na vzostup Číny?

Západné krajiny nám ukazujú, že sa začínajú odstrihávať od akýchkoľvek dodávok, ktoré prichádzajú z Číny. Hovorím najmä o výrobe.

Vzostup Číny znepokojuje, pretože napreduje raketovým tempom. To je na jednej strane pravda. Na druhej strane je tu myšlienka, že vlastným autonómnym vývojom a výrobou bez čínskeho zapojenia dokážeme ich tempo oslabiť.

Dokážeme to?

Určite áno. Niektoré krajiny to už demonštrujú. Napríklad severské krajiny idú úplne cestou vlastnej autonómnosti a ja to plne schvaľujem.

Takto by sme mali postupovať všetci v rámci Európskej únie, ale aj v spolupráci s Veľkou Britániou. Krajiny čoraz viac spolupracujú medzi sebou.

Je veľmi pozitívne, keď si krajina aj napriek vyššej cene radšej vyberie dodávateľa z Európskej únie alebo NATO.

Podľa optimistického scenára by na Slovensku v roku 2035 mohlo pôsobiť 200 až 300 obranných firiem, šesť až osem nových vysokoškolských špecializácií a približne štyritisíc ľudí vo vede a výskume. Vy tvrdíte, že najmä počet ľudí vo výskume je podhodnotený. Prečo?

Zdá sa mi to podhodnotené. Tvrdím, že ak chceme prežiť ako malá krajina, ktorá nie je sebestačná iba vďaka svojim ozbrojeným silám, musíme mať niečo výnimočné. Musíme mať niečo kvalitné a špeciálne.

Práve výskum a vývoj je oblasť, v ktorej sa títo ľudia dokážu uplatniť. Vždy sú o krok pred niekým iným alebo aspoň držia krok so Západom.

Ak chceme mať kvalitné firmy, ktoré budú naďalej predávať a nebudú vyrábať iba železo, ale budú chcieť patriť k špičke obranného priemyslu, nesmú výskum a vývoj podceňovať.

Budú ho musieť mať, poviem to jednoducho, personálne nafúknutý a zároveň primerane finančne ohodnotený. Bez toho sa to nedá. Firmám sa však táto investícia vráti. To je základ.

Ak chcete vyrábať kvalitne, bez inžinierov a ľudí vo výskume a vývoji to nedokážete. Nedokážete to ani bez školstva.

Za mňa je preto uvedené číslo minimom, ktoré by nás malo udržať na ceste k autonómnosti vo výrobe prostriedkov a obranného materiálu.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie.