Šáhidov lieta menej, no Kyjev má väčší problém. Rusko vylepšilo zbraň, ktorá mala zostať jednoduchá a lacná

Počet dronov Šáhid používaných pri ruských útokoch sa za posledné dva mesiace znížil najmenej o polovicu. Hrozba, ktorú predstavujú, sa však výrazne zvýšila. Rusko začalo totiž čoraz viac používať prúdové drony, ktoré pre ukrajinskú armádu predstavujú problém.

dron Geran poháňaný prúdovým motorom
Foto: Reprofoto X/Dimko Zhluktenko

Nad ukrajinským vlakom, ktorý uviazol na koľajniciach počas poplachu pred leteckým útokom, sa rozľahol rev prúdového motora, zatiaľ čo desiatky cestujúcich hľadali úkryt v neďalekom lesnom poraste. O niekoľko okamihov neskôr dron zasiahol lokomotívu a vlak pohltil oranžový plameň.

Scéna bola zachytená na videu, ktoré na internete zverejnil poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre obranné technológie. Podľa neho môže ísť o dôkaz jednej z najnovších ruských vojenských inovácií – dronu Šáhid Seeker.

Píše o tom Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Nový problém pre Kyjev

Dron známy aj pod ruským označením Geran-4 je ďalšou úpravou iránskeho bezpilotného lietadla Šáhid, ktoré Teherán poskytol Moskve v prvých fázach rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Šáhidy vtedy zmenili spôsob vedenia vojny a ukrajinská armáda musela v reakcii na pravidelné, rozsiahle a často smrteľné letecké útoky vyvíjať a prispôsobovať svoju protivzdušnú obranu.

Rusko ich dnes vo veľkom vyrába priamo na svojom území. V uplynulom roku navyše niektoré verzie, napríklad Geran-4, dostali prúdové motory a technológiu diaľkového ovládania.

Hoci je väčšina dronov stále poháňaná spaľovacími motormi a ukrajinská protivzdušná obrana ich už dokáže pomerne často zostreľovať, Kyjev uviedol, že počet prúdových dronov sa v júli zvýšil päťnásobne. Navyše, v posledných dvoch mesiacoch tak došlo k výraznej zmene prístupu: počet dronov Šáhid používaných pri ruských útokoch sa znížil najmenej o polovicu, hrozba, ktorú predstavujú, sa však výrazne zvýšila.

„Je to veľký problém. V niektorých oblastiach tvoria prúdové Šáhidy doslova väčšinu používaných dronov Šáhid. Vedeli sme, že tieto prúdové Šáhidy existujú, ale v armádnych kruhoch panovalo presvedčenie, že Rusi nebudú schopní zvýšiť ich výrobu, pretože by potrebovali drahší prúdový motor a podobne,“ povedal manažér vojenskej spolupráce v projekte poprednej charitatívnej organizácie zameranom na boj proti ruským dronom Danylo Šengeľskij.

Vylepšené verzie

Rusko má podľa dostupných informácií tri známe verzie prúdových dronov – Geran-3, Geran-4 a Geran-5. Moskva podľa ukrajinského portálu Militarniy vyrába takmer 3 000 kusov mesačne práve posledných dvoch menovaných typov.

Zatiaľ čo Geran-3 je len upravenou verziou starších dronov Šáhid s prúdovým motorom, novšie modely priniesli výrazné zlepšenia - Geran-4 má dosahovať rýchlosť približne 350 kilometrov za hodinu, Geran-5 až 600 kilometrov za hodinu a dolet okolo 950 kilometrov.

Nové verzie navyše na rozdiel od starších dronov, ktoré leteli na vopred určené súradnice, dokážu byť ovládané na diaľku a operátor môže priamo meniť cieľ útoku. „Majú schopnosť priamo vykonať útok, ktorý určí operátor,“ uviedol predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR).

Žiadna istota a riziko zasiahnutia dôležitých cieľov

Ruská armáda pri ovládaní nových dronov využíva MESH modemy, ktoré stoja približne 3 500 dolárov za kus - teda výrazne viac ako terminály Starlink využívané Kyjevom. Umožňujú riadiť drony z pozemných staníc v Rusku aj na okupovaných územiach Ukrajiny a dokážu medzi sebou prepájať signál a vytvárať komunikačnú sieť, jej dosah však s každým ďalším prepojením klesá.

Podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky Rusko nové technológie stále zdokonaľuje. Drony prekračujú hranice vysokou rýchlosťou a potom sa k cieľom približujú v nízkych výškach, čo komplikuje ich zachytenie.

„Vďaka stabilnej komunikácii a navádzaniu pomocou videa môžu zasahovať hodnotnejšie ciele, pretože vidia situáciu a môžu si vybrať, ktoré ciele zasiahnu. Pre ukrajinskú protivzdušnú obranu je to ešte väčší problém, pretože sa dokážu prispôsobiť a reagovať efektívnejšie,“ uviedol Šengeľskij. Ako dodal, neexistuje spôsob, ktorý by ich dokázal s istotou a vo veľkom rozsahu zachytiť.

Bez riešenia na obzore

Zatiaľ čo ruská armáda v rozvoji prúdových dronov pokračuje, Kyjev urýchlene hľadá praktickú a finančne dostupnú odpoveď, pričom zároveň čelí nedostatku rakiet protivzdušnej obrany schopných zasiahnuť takéto rýchle ciele.

„Celá vojenská komunita, ktorá sa špecializuje práve na zachytávanie týchto cieľov, sa momentálne sústreďuje na nájdenie riešenia tohto problému,“ uviedol Šengeľskij. Dodal, že mnohí ukrajinskí výrobcovia spolu s armádou experimentujú so spôsobmi, ako nové drony zachytiť alebo zostreliť, no zatiaľ podľa neho nevidí „žiadne rozsiahle riešenie, ktoré by fungovalo spoľahlivo a stabilne“.

Ukrajina podľa ministerstva obrany vyrobila prvý prúdový dronový stíhač Alexa Spatium. Kyjev zároveň pracuje na ďalších spôsoboch obrany proti rýchlym ruským dronom – od diaľkovo ovládaných veží až po modernizáciu raketových systémov.

„Vyvíjame platformy podobné lietadlám, ktoré budú niesť aj zbrane a umožnia im manévrovať rýchlosťou od 300 do 800 kilometrov za hodinu vo výškach, v ktorých operujú prúdové drony Šáhid,“ uviedol zástupca hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Andrij Lebedenko.

Podľa neho ide o riešenie vhodné na sériovú výrobu. „Môžeme ho rozšíriť do sériovej výroby a zároveň je ekonomicky výhodné,“ dodal.

Ešte väčšia hrozba?

Šengeľskij zároveň upozornil na ďalšiu, ešte väčšiu hrozbu zo strany Ruska – hybrid medzi dronom a riadenou strelou. Rusko už takúto zbraň s názvom Banderol používa. Podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky ju Moskva nasadzuje najmä proti Charkovskej a Odeskej oblasti. Rozviedka uvádza, že strela „môže byť vypustená z pozemného odpaľovacieho zariadenia“, čo Rusku umožňuje využívať obmedzený počet nosičov.

Šengeľskij sa preto domnieva, že táto zbraň môže nahradiť prúdové drony po tom, čo Ukrajina vyvinie dostatočne účinnú obranu proti nim.

„Čím viac prúdových Šáhidov zostrelíme, tým viac Banderolov bude a tie sa budú zachytávať ešte ťažšie,“ povedal. „Letia rýchlosťou 550 až 600 kilometrov za hodinu, takže ich dronové stíhače fyzicky nedokážu zachytiť.“

Odborníci sa zhodujú, že súčasťou obrany proti rastúcemu počtu útokov prúdových dronov by mali byť aj útoky na ich odpaľovacie miesta, základne diaľkového ovládania a továreň Alabuga v ruskom Tatarstane, kde sa tieto drony vyrábajú.

Nočné explózie sa ozývali v Kyjeve aj 1. septembra:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"