Tajomstvo El Niña ukrývali tisícročné koraly. Vedci zistili, čo sa deje s jedným z najsilnejších javov planéty
Vedci našli v tisíc rokov starých koraloch z Galapág dôkazy, že globálne otepľovanie môže zosilňovať klimatický jav El Niño. Teplotné výkyvy spojené s týmto fenoménom sa podľa novej štúdie v posledných desaťročiach výrazne zvýšili.
Klimatické modely zatiaľ prinášali protichodné odpovede - historické záznamy o El Niño sú príliš krátke na to, aby ukázali jasný trend a prirodzený charakter tohto javu a jeho veľké výkyvy sťažujú vedcom určiť, akú úlohu v ňom zohráva ľudská činnosť.
Jeden z najsilnejších dôkazov, že globálne otepľovanie môže El Niño zosilňovať, priniesol záznam ukrytý vo fosílnych koraloch z Galapág. Výskumníci v štúdii zverejnenej v časopise Science zistili, že teplotné výkyvy zaznamenané v galapágskych koraloch – teda na mieste, kde je vplyv El Niña veľmi výrazný – sa za posledné štyri desaťročia zvýšili o 36 percent. Takýto nárast podľa vedcov nebolo možné pozorovať v predchádzajúcich storočiach.
Koraly ako prírodný archív
El Niño sa opakuje približne každé dva až sedem rokov a vzniká pri oslabnutí pasátov (stály a pravidelný vietor - pozn. red.), keď sa teplá voda zo západného Tichého oceánu presúva smerom ku Galapágam. Tento jav následne ovplyvňuje počasie aj vo vzdialených častiach sveta – od záplav v Južnej Amerike až po suchá v Afrike.
Vedci však doteraz len ťažko určovali, či sa El Niño vplyvom klimatickej zmeny mení. Historické záznamy sú krátke - pozorovania El Niña siahajú len o niečo viac ako sto rokov dozadu a satelitné sledovanie Tichého oceánu je k dispozícii až od 80. rokov minulého storočia. Klimatické modely preto majú problém zachytiť všetky zložité vzťahy medzi oceánom a atmosférou.
Dôležité stopy preto vedci hľadali v starých koraloch. „Koraly sú jedným z najlepších nástrojov, ktoré máme na skúmanie El Niña,“ uviedol geofyzik Judson Partin z texaského univerzitného systému v Austine.
Koraly vedcom poslúžili ako prírodný archív - svoje schránky totiž tvoria z uhličitanu vápenatého a každý rok v nich vytvárajú novú vrstvu rastu, v ktorej zostávajú zachované stopy o podmienkach v oceáne. Podobne ako letokruhy stromov.
Výskumníci preto odobrali vzorky galapágskych koralov a v laboratóriu analyzovali zmeny v množstve stroncia aj pomere kyslíkových izotopov. Keďže počas El Niña dochádza k otepľovaniu vody a zmenám v zrážkach, tieto ukazovatele umožnili vedcom spätne rekonštruovať teplotné výkyvy spôsobené týmto javom až stovky rokov do minulosti.
Dôsledky sú vážne
Štúdia síce definitívne nepotvrdzuje, že za zosilnením El Niña stojí klimatická zmena, autori však upozorňujú, že nárast intenzity sa zhoduje s obdobím rýchleho globálneho otepľovania a presahuje prirodzené výkyvy tohto javu.
„To je vec, ktorá sa počas tohto obdobia zmenila. Ak proti tomu niekto namieta, rada by som vedela, aké je alternatívne vysvetlenie,“ uviedla vedúca výskumu Julia Coleová.
Silnejšie El Niño môže mať vážne následky pre prírodu aj ekonomiku. Vedci pripomínajú, že extrémne udalosti tohto typu už v minulosti zničili koralové útesy a spôsobili škody v hodnote biliónov dolárov.
„Tento systém je najväčším zdrojom klimatických extrémov na našej planéte. Ak sa sám stáva extrémnejším, má to veľmi vážne dôsledky pre spoločnosť a sú to informácie, podľa ktorých by sme mali konať,“ uviedla klimatologička Kim Cobbová.
Náznaky sú jasné
Nové zistenia nadväzujú na predchádzajúci výskum fosílnych koralov z ostrova Kirimati, ktorý v roku 2019 ukázal 25-percentný nárast variability El Niña. Signál z Galapág je však ešte výraznejší, keďže práve v tejto oblasti sú jeho otepľujúce účinky najvýraznejšie.
Výskum síce nemusí definitívne uzavrieť vedeckú diskusiu, no podľa klimatológa Agusa Santosa ho podporujú aj najnovšie klimatické modely.
„Skutočnosť, že tri samostatné analýzy – modely, paleoklimatické záznamy a moderné pozorovania – prinášajú rovnaké výsledky, je povzbudivá,“ uviedol Santoso.
Vedci očakávajú, že ďalšia správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu v roku 2029 prinesie v tejto otázke jasnejšie stanovisko. „Približujeme sa k tvrdeniu, že klimatická zmena už mala výrazný vplyv na silu El Niña,“ uviedla Cobbová.
Dôsledkom klimatickej zmeny sú aj extrémne výkyvy počasia - horúčavy, suchá či búrky. Silná búrka sa koncom augusta prehnala aj Slovenskom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"