Zákaz vstupu, povinná práca aj náramky. Do Bratislavy mieri Liga majstrov, štát chce chuligánov monitorovať
Do Bratislavy zavíta Liga majstrov. Súboje sa budú odohrávať nielen na ihrisku, ale aj na tribúnach, čo so sebou občas prináša riziko diváckeho násilia či prejavov extrémizmu. Rezort spravodlivosti pripravuje pre agresívnych fanúšikov novinky. Viac povedal generálny riaditeľ sekcie trestnej a restoratívnej justície ministerstva spravodlivosti Daniel Petričko.
Divácke násilie sa postupne mení. Už nejde iba o fyzické konflikty medzi fanúšikmi súperiacich klubov. Na štadiónoch sa objavujú aj nebezpečné predmety, pyrotechnika či prejavy spojené s extrémizmom.
Ministerstvo spravodlivosti chce pri diváckom násilí využívať elektronický monitoring, intenzívnejšiu prácu probačných úradníkov aj trest povinnej práce. Podľa generálneho riaditeľa sekcie trestnej a restoratívnej justície Daniela Petrička nestačí páchateľovi iba zakázať vstup na štadión. Potrebné je pracovať aj s príčinami jeho správania.
„Je potrebné uviesť, že samotné násilie ako také je veľký fenomén spoločnosti. Vidíme to v jeho viacerých formách. Či v diváckom, alebo domácom násilí,“ uviedol Petričko.
Trestné právo pritom samostatný pojem divácke násilie nepozná. Takéto skutky sa najčastejšie riešia ako výtržníctvo, nebezpečné vyhrážanie alebo ublíženie na zdraví. „To, že sa o ňom nerozpráva, neznamená, že neexistuje,“ upozornil Petričko.
Pribúda extrémizmus na tribúne
Mení sa aj samotný charakter násilia na športových podujatiach. „Divácke násilie už nie je o tom, že súperiace kluby vyhrotia svoju mieru fandenia a následne svoj vzájomný konflikt alebo animozitu riešia vzájomne. Konflikt na štadiónoch sa už pretavuje aj do iných aktivít,“ povedal.
Na tribúnach sa podľa neho objavujú predmety s extrémistickým charakterom, ktorými niektorí fanúšikovia prezentujú príslušnosť k určitým skupinám.
„Prezentácia rôznych veľkých bannerov, ktoré sa v športovom žargóne volajú choreo. Máme už rozhodovaciu činnosť súdov, kde boli odsúdené takéto osoby,“ uviedol.
Petričko upozornil, že problém nemusí byť vždy viditeľný v spoločnosti. Podľa neho nárast takýchto prípadov eviduje aj Disciplinárna komisia Slovenského futbalového zväzu. „Za posledné tri roky eviduje nárast protiprávnych konaní, najmä vo vzťahu k extrémizmu. Ale nie je to len extrémizmus,“ dodal.
Za rizikový označil aj vývoj používania pyrotechniky. „Treba si uvedomiť, že na štadióne sú aj rodiny s deťmi. A ochrana života a zdravia by mala byť prioritou,“ zdôraznil.
Zodpovedá organizátor aj polícia
Bezpečnostné opatrenia na športových podujatiach sa delia do viacerých úrovní. V prvom rade za ne zodpovedá organizátor, ktorý musí zabezpečiť plynulý priebeh podujatia, ochranu života a zdravia aj dodržiavanie pravidiel.
Organizátor má zabezpečiť usporiadateľskú a bezpečnostnú službu a komunikovať s mestom alebo obcou, kde sa zápas koná. Jeho úlohou je zároveň predchádzať trestnej činnosti a priestupkom.
Pri rizikových zápasoch nastupuje spolupráca s Policajným zborom. Polícia môže nasadiť svoje sily a prostriedky najmä pri príchode fanúšikov na štadión a ich odchode. Za dianie priamo v priestoroch štadióna však zodpovedá organizátor.
Treťou úrovňou je reakcia štátu v prípade, že preventívne opatrenia zlyhajú a dôjde k protiprávnemu konaniu. Vtedy prichádza na rad rozhodovanie o treste a ďalšia práca s páchateľom.
Jedným z nástrojov má byť elektronický monitoring. Systém umožňuje presne vymedziť priestor štadióna a kontrolovať, či sa doň odsúdený človek napriek zákazu nepokúša vstúpiť.
Zákaz vstupu nestačí
Monitoring môže byť podľa Petrička užitočný aj preto, že divácke násilie zvyčajne nepáchajú jednotlivci, ale skupiny. V dave môže byť pre políciu náročné identifikovať konkrétneho páchateľa. Elektronický systém však dokáže pracovať s jeho polohou.
„Dokážeme v rámci systému elektronického monitoringu zakresliť štadión, či je to futbalový alebo hokejový, a zabezpečiť to, aby sa tam páchateľ nedostal,“ povedal.
Samotný zákaz vstupu však podľa neho nestačí. Štát musí s páchateľmi pracovať a zisťovať, prečo sa dopúšťajú násilia alebo extrémistických prejavov.
„Nemôžeme len povedať, že nesmieš tam chodiť. Využijeme nástroje na to, aby si tam nechodil. Ale je potrebné s tými ľuďmi pracovať a hľadať príčinu toho, prečo vôbec sa dopúšťajú takéhoto protiprávneho konania,“ dodal.
Ministerstvo preto počíta aj so zapojením organizácií tretieho sektora, ktoré pracujú s radikalizovanými osobami a páchateľmi extrémistickej trestnej činnosti.
Elektronické náramky sa pritom na tento účel od zavedenia systému v roku 2014 výraznejšie nevyužívali. Ministerstvo preto pripravuje osvetu, aby súdy a prokuratúra vedeli, že tento nástroj môžu pri vhodných prípadoch použiť.
Pasívna odozva od zväzov
Ministerstvo sa snaží do riešenia problému zapojiť aj športové zväzy a organizátorov. Ich prvotná reakcia však podľa Petrička nebola výrazná. „Poviem pravdu, na úvod je to skôr také pasívnejšie,“ uviedol.
Ako príklad spomenul aj Českú republiku, kde samotné kluby žiadajú štát o pomoc pri riešení diváckeho násilia. Na Slovensku podľa neho ponúka pomoc štát. Očakáva preto, že záujem športových zväzov a organizátorov bude postupne rásť.
Cieľom rezortu podľa neho nie je hľadať vinníka, ale vytvoriť dlhodobý a systematický spôsob spolupráce.
Do tejto práce sa majú zapojiť probační a mediační úradníci aj organizácie tretieho sektora, ktoré majú skúsenosti s radikalizovanými osobami a páchateľmi extrémistickej trestnej činnosti.
Chuligáni môžu pracovať
Jednou z možností pre športových chuligánov je podľa Petrička aj trest povinnej práce. „Zoberte si, že trest povinnej práce patrí k asi najdokonalejším alternatívnym trestom,“ povedal.
Odsúdený si pri tomto druhu sankcie odpracuje trest bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase. Môže napríklad zametať ulice alebo zbierať odpadky. Výsledok jeho práce má prinášať prospech mestu, obci alebo celej spoločnosti.
Problémom bol v minulosti aj nedostatok poskytovateľov, u ktorých mohli odsúdení povinnú prácu vykonávať. Situácia bola komplikovaná najmä vo veľkých mestách.
V roku 2025 sa preto do systému zapojili cirkvi. Od roku 2026 má výraznejšie participovať aj štát. Ministerstvo spravodlivosti podpísalo memorandum s rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva. Odsúdení by si tak mohli trest odpracovať napríklad pri čistení potokov alebo štátnych lesov.
Petričko zároveň pripomenul, že agresivita sa stupňuje v celej spoločnosti. Každý subjekt by preto mal prevziať svoj diel zodpovednosti za kroky, ktoré urobil na jej obmedzenie.
Elektronický monitoring sa v súčasnosti využíva najmä pri náhrade väzby, podmienečnom prepustení alebo premene trestu na domáce väzenie. Každý deň je monitorovaných približne 600 ľudí a ďalších približne 50 chránených osôb. Za rok systémom prejde približne tisíc ľudí.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"