Podvrh o poľských nárokoch na české územie rozčúlil Babiša. Podal si rozviedku aj veľvyslanca
V prípade dezinformácií o poľských územných nárokoch voči Česku podľa premiéra Andreja Babiša (ANO) neobstála rozviedka, teda Úrad pre zahraničné styky a informácie (ÚZSI).
Pochybil aj veľvyslanec v Poľsku Břetislav Dančák, uviedol v pondelok (31. augusta) po rokovaní vlády Babiš. Kabinet podľa neho prijal opatrenia, aby sa situácia do budúcnosti zlepšila.
Kancelár ÚZSI Jaroslav Hrbek povedal, že úrad sa nebude k celej záležitosti verejne vyjadrovať.
Informáciu dostal až od BIS
Babiš cez víkend kritizoval, že sa o dezinformáciách nedozvedel od tajných služieb, ale od novinárov. Minulý štvrtok preto zvolal zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu.
„ÚZSI neobstála, tú informáciu som mal mať oveľa skôr. V podstate som ju od ÚZSI ani nedostal, dostali sme ju až od BIS (Bezpečnostnej informačnej služby) vo štvrtok o desiatej hodine v deň, keď som zvolal mimoriadne zasadnutie bezpečnostnej rady,“ uviedol.
Odmietol, že by išlo o dôsledok toho, že kabinet zrušil odbor strategickej komunikácie. „My žiadny stratkom nepotrebujeme, máme tu služby, ktoré majú pracovať pre štát, pre ľudí, záujmy štátu, bojovať proti korupcii,“ uviedol.
Rozviedku čaká zmena vo vedení
Kabinet pred týždňom oznámil zmenu vo vedení ÚZSI, ktorý má ako rozviedka za úlohu získavať informácie pochádzajúce zo zahraničia dôležité pre bezpečnosť a ochranu zahraničnopolitických a ekonomických záujmov ČR. Začiatkom októbra nastúpi na čelo tajnej služby diplomat Miroslav Toman. Vystrieda Vladimíra Posoldu, ktorý rezignoval.
Vicepremiér Karol Havlíček (ANO) povedal, že kabinet s ohľadom na bezpečnosť nemôže oznamovať svoje požiadavky na nového šéfa ÚZSI verejne. „Nie je to niečo, čo chceme komunikovať širšej verejnosti,“ uviedol. Rozviedka je podľa neho spojená s celým množstvom škandálov, čo sa musí zmeniť. Kabinet od nej očakáva informácie, ktoré ministri nezískajú inde a doteraz ich nepoznajú, v perfektnom načasovaní, dodal.
Vytvorili falošný profil aj web
Dojem, že Poľsko zvýšilo tlak na prevzatie časti českého územia, sa snažil vyvolať okrem iného falošný profil českého veľvyslanca v Poľsku alebo sfalšovaný web Českého rozhlasu.
Babiš vec označil za pseudokauzu. Pochybil podľa neho aj veľvyslanec, keď o ničom neinformoval ministerstvo zahraničných vecí.
„Väčšina občanov ani vôbec nevie, o čo ide,“ poznamenal premiér. Občania podľa neho nie sú hlúpi a vedia, že Česko má s Poľskom dobré vzťahy.
Poľsko vraj plánuje zabrať české pohraničie. Dezinformačná kampaň šíri falošné správy, môže mať ruský pôvod
Spor siaha do roku 1958
Otázka územného dlhu súvisí so zmluvou z roku 1958, ktorou sa narovnala hranica medzi Československom a Poľskom, čím sa skrátila o 80 kilometrov. S tým bolo spojených 85 väčších a menších zmien priebehu hraničnej čiary.
Keď sa územné zisky a straty oboch štátov porovnali, ukázalo sa, že vtedajšiemu Československu zostalo navyše približne 368 hektárov. Na vyrovnaní nárokov sa v roku 1992 dohodli vtedajší ministri zahraničných vecí.
Tento rok vo februári o veci rokoval vo Varšave český minister zahraničných vecí Petr Macinka (Motoristé). Vtedy povedal, že riešením má byť projekt, ktorý sa bude týkať ochrany pred povodňami.