„Krv z nás striekala, ale mali sme šťastie.“ Pripomíname si 82. výročie Slovenského národného povstania
Presne pred 82 rokmi vypuklo Slovenské národné povstanie. Odštartovalo ho heslo - „Začnite s vysťahovaním!“. Rozkaz vydal podplukovník generálneho štábu Ján Golian 29. augusta 1944 krátko po 20:00 hod večer. Bola to reakcia na vstup nemeckých okupačných vojsk na naše územie.
Bolo to jedno z najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu v Európe. Do boja proti nemeckej presile sa postavilo spolu 60-tisíc slovenských vojakov a 18-tisíc partizánov. Po ich boku bojovali aj príslušníci tridsiatich národov a národností z Európy aj Austrálie. Cieľ bol jasný - zastaviť vojská Hitlerovho Nemecka a zvrhnúť kolaborantský režim Slovenského štátu na čele s Jozefom Tisom.
„U mňa ťažké nebolo nič. Lebo ja som mala také ideály krásne a mala som takú na druhej strane nenávisť voči okupantom, voči Nemcom, že bola by som ja aj život položila, keby mi povedali, že treba to a to,“ priznala bývalá partizánka Anna Bergerová.
Krv a zranenia
V hre boli pôvodne dva scenáre povstania. Prvý - ideálny - počítal s pomocou Červenej armády, ktorá už vtedy postupne oslobodzovala Európu. Tento plán ale napokon zničili Nemci, keď 29. augusta 1944 prenikli na územie Slovenska. A tak sa naplnil druhý scenár - povstalci nemali na čo čakať a postavili sa na odpor prichádzajúcim jednotkám. A vzdorovali im nepretržite dva mesiace.
„14. októbra 1944 zahájili nemecké jednotky na naše pozície útok. Tú mínu, čo svišťala, som počul. Padla na našu jednotku, zabila dvoch strelcov a nás štyroch ťažko ranila. Týždeň som nepočul, som myslel, že budem hluchý do konca života. Pod paľbou guľometov nás previezli na obväzište, krv z nás striekala, mali sme šťastie, že bola sanitka. Pod oknami operačky bola kopa nôh, čo odoperovali mojím spolubojovníkom. Takáto je vojna, priatelia,“ povedal priamy účastník SNP Vladimír Strmeň.
Povstaleckú armádu trápil nedostatok zbraní, munície, ale aj slabý výcvik. Aj napriek tomu sa povstalci dokázali hrdinsky brániť dva mesiace - do 27. októbra 1944, keď Nemci obsadili Banskú Bystricu. Povstalecká armáda im potom ustúpila a prešla na partizánsky spôsob boja. Aj napriek porážke patrí SNP na špičku povstaní, ktoré sa v Európe rozhoreli v rokoch 1944 a 1945. Slovensko sa vďaka nemu pripojilo k antifašistickej koalícii a ukázalo, že chce byť súčasťou obnoveného Československa.