Vajdík o zákulisí Slovana: Na lavičke je tablet aj živý prenos, Touré má info hneď. V LM sa chceme biť o body (rozhovor)

Témou číslo jeden v slovenskom športe je opätovný postup Slovana Bratislava do ligovej fázy Ligy majstrov. Najväčšiu pozornosť priťahujú hviezdy na trávniku či tréner Yaya Touré, no za úspechom stojí aj početný realizačný tím. O neviditeľnej, no kľúčovej práci v zákulisí sme sa porozprávali s členom trénerského štábu Timotejom Vajdíkom.

studio
Foto: ta3
Člen trénerského štábu Slovana Bratislava Timotej Vajdík.

Oslavy už hádam skončili. Veľa ste toho zrejme nenaspali, domov ste sa vrátili až okolo pol šiestej ráno?

Áno, oslavy ešte trochu pokračujú. Hráči majú dnes voľno, pretože sme trošku upravovali program. Ako si spomínal, prílet bol relatívne neskoro. Po zápase sme mali zdržanie na letisku v Slovinsku a príchod domov bol naozaj okolo 5.30 ráno.

Potrebovali sme sa trochu dospať, ale zároveň aj potrénovať, pretože program je veľmi nahustený. Hráči si, samozrejme, zaslúžia aj oddych, preto sme zvolili taký program, že dnes, v piatok, majú voľno.

Samotný tréning bol zrejme o niečo ľahší. Potom prišli aj mediálne povinnosti a spoločné sledovanie žrebu. Všimol som si, že si tam mal dvoch synov. Vychovávaš ďalšie budúce posily Slovana?

Snažím sa z nich vychovať hlavne dobrých ľudí do života. A čo bude, to bude. Uvidíme, akým smerom sa ich životy budú uberať. Chcem predovšetkým, aby boli zdraví, a potom uvidíme.

Poďme k hlavnej téme. Z predchádzajúceho realizačného tímu si zostal prakticky ako jediný asistent, ak nepočítame trénerov brankárov Martina Krnáča a Jána Muchu či ďalších členov štábu. Ako k tomu došlo? Vyžiadal si ťa nový tréner Yaya Touré alebo si jednoducho chcel zostať?

Zostal ešte kondičný tréner Matej Balun, ktorý dostal aj svojho asistenta, ďalšieho kondičného trénera.

Celé moje zotrvanie v Slovane Bratislava sa udialo relatívne rýchlo. Bolo to aj na žiadosť Yayu Tourého a okolnosti sa nakoniec vyvinuli tak, že situácia je taká, aká je. Zostal som, pokračujem a som nesmierne rád, že je to tak.

Ako máte rozdelené kompetencie? Hlavným trénerom je Yaya Touré, asistujú mu Serge Costa, Darren O’Dea a ty. Trénerov brankárov teraz nechajme bokom, tam je náplň práce jasná. Kto sa teda o čo stará a za čo je zodpovedný?

V tréningovom procese pracujeme všetci traja spoločne. Väčšinou reagujeme na posledný zápas a na veci, ktoré nám v ňom možno nevychádzali. Určitými časťami tréningového procesu sa snažíme zlepšovať práve tie veci, ktoré nám nefungovali.

Samozrejme, čím sme v tréningovom procese bližšie k nasledujúcemu zápasu, tým viac sa snažíme reagovať aj na najbližšieho súpera. Vždy teda vychádzame buď z pozápasovej, alebo predzápasovej analýzy – čo vychádzalo, čo nevychádzalo a čo môžeme očakávať.

Ako som spomínal, veľa sa venujeme čiastkovým cieľom v tréningovom procese, či už v jednoduchších, alebo zložitejších cvičeniach.

V každom tréningu to máme prakticky rozdelené tak, že každý vedie určitú časť tréningovej jednotky. Samozrejme, ostatní do nej môžu vstupovať, ak vidia nejaký problém alebo chcú urobiť korekciu.

Nemáme to teda vyslovene nastavené tak, že jeden človek je zodpovedný len za jednu konkrétnu oblasť. Snažíme sa jednotlivé situácie vnímať spoločne, zlepšovať ich, posúvať sa a zároveň sa obohacovať o názory ostatných.

Čiže vy traja – Costa, O’Dea a ty – nemáte rozdelené, že jeden sa špecializuje na obrannú a druhý na ofenzívnu činnosť? Všetci robíte všetko?

Práve to je na tom zaujímavé, že si to veľakrát rozdelíme. Ja napríklad robím stredný blok proti súperovi, Serge si zoberie zakladanie útoku a Darren finalizáciu.

Keď napríklad v herných cvičeniach chceme trénovať jednu fázu s defenzívnymi hráčmi a druhú s ofenzívnymi, jeden má na starosti jednu časť mužstva a druhý druhú. Je to teda relatívne zaujímavé.

Tréningovú činnosť musíte prispôsobovať aj veľmi náročnému programu, ktorý už Slovan zažíva prakticky každý rok. Ligové mužstvá majú v tejto chvíli odohraných približne päť majstrovských zápasov, vy o jeden menej pre odložený duel, no napriek tomu už máte v nohách desať stretnutí. A to ste ešte nezačali v Slovenskom pohári. Máte osem víťazstiev a dve remízy, teda zatiaľ čistý štít. V čom je tréningový proces pri takomto nahustenom programe iný?

Ideálny scenár na trénovanie s mužstvom je systém zápas – víkend – víkend, keď máte celý týždeň na to, aby ste mužstvo pripravili. Máte priestor na dvojfázové tréningy aj na regeneráciu.

Keď však hráme každé tri či štyri dni, väčšinou je deň po zápase, pokiaľ nemáme voľno, nastavený úplne inak. Hráči, ktorí hrali, majú regeneračný tréning. To znamená, že absolvujú bicykel, posilňovňu a regeneráciu. S hráčmi, ktorí nehrali, ideme na ihrisko.

Tým, že máme trochu širší káder, je táto skupina početnejšia ako v minulosti. Veľakrát máme na ihrisku 14 až 17 hráčov. Samozrejme, potrebujeme, aby aj títo hráči dostali záťaž.

Veľakrát hráči, ktorí nenastúpili, dobiehajú záťaž ešte v deň zápasu po jeho skončení na ihrisku s kondičnými trénermi. Potrebujeme, aby boli fyzicky pripravení.

Dva dni po zápase už začíname spoločným rozcvičením vonku. Nasleduje spoločné bago, ale potom sa hráči, ktorí hrali dva dni predtým, opäť odpoja a majú ľahší program. S hráčmi, ktorí nehrali, ideme znovu do väčšej záťaže.

Aj tam však musíme dávať pozor, pretože ďalší zápas môže byť už o jeden alebo dva dni. Nemôžeme to teda, ak to tak môžem povedať, prepáliť. Musíme tú záťaž veľmi kontrolovať.

Oproti predchádzajúcim rokom máte možno jednu veľkú výhodu. Šírka kádra je na slovenské pomery nebývalá. Väčšina postov je zdvojená a v útoku sú niektoré dokonca strojené. Pre trénerov je to výborné, no asi je zároveň o niečo náročnejšia práca s hráčmi aj po psychickej stránke, aby ste ich všetkých udržali motivovaných. Na druhej strane dostávajú priestor v ligových zápasoch a dostanú ho zrejme aj v pohári.

Áno, je to dôležité. Tým, že sme sa dostali do Ligy majstrov, budeme hrať tri súťaže. Minimálne počas celej jesennej časti preto potrebujeme široký káder, pretože môžu prísť zranenia, karty a nikdy neviete, ako sa situácia vyvinie.

Momentálne máme štyroch hrotových útočníkov. Mykola Kucharevič je zranený, takže momentálne pracujeme s tromi. Keď však hráte tri súťaže, šírku kádra potrebujete práve pre možnosť rotácie.

Ako si spomínal, je dôležité, aby sa každý hráč cítil v mužstve dôležitý. Preto je potrebné, aby aj hráči, ktorí možno nehrajú európske zápasy, dostali priestor na ligovej scéne alebo v domácom pohári a odovzdali pre klub a mužstvo maximum.

Zároveň je dobré, ak aj nám trénerom trochu spôsobia bolesť hlavy pri výbere zostavy na európske zápasy.

Hovoríme o tréningovom procese, poďme k samotným zápasom. Ako to funguje medzi vami asistentmi priamo na lavičke? Kto je najväčší cholerik, kto je naopak pokojný? Alebo Yaya Touré vyžaduje, aby pokyny dával výhradne on a ostatní zostali mimo technickej zóny?

Yaya je približne 95 percent zápasu pri postrannej čiare vo vymedzenom území. My medzi sebou komunikujeme a na tablete alebo počítači máme živý prenos zápasu, takže vieme relatívne rýchlo reagovať, ak sa niečo udeje.

Aj počas samotného zápasu to máme určitým spôsobom rozdelené. Máte pripravený plán na zápas a najmä v jeho úvode dokážeme rýchlo vyhodnotiť, či sa príprava potvrdzuje alebo nie – či súper hrá tak, ako sme očakávali.

Veľakrát potom približne okolo 30. minúty príde zo strany súpera k zmene v poňatí hry a tam musíme reagovať. Veľké zmeny v zápase prinášajú aj striedania, takže reagujeme aj po nich.

Tým, že máme notebook alebo tablet k dispozícii, vieme rýchlo odovzdať informáciu Yayovi a ten ju následne posunie hráčom. Ak však potrebujeme niečo odovzdať naozaj veľmi rýchlo aj priamo my, je jedno, ktorý z nás vybehne k čiare. Dáme hráčovi krátku informáciu a hneď sa vraciame späť. Nesnažíme sa tráviť dve či tri minúty pri postrannej čiare.

Ivan Kmotrík mladší mal pri výbere nového trénera šťastnú ruku. Mal odvahu siahnuť po Yayovi Tourém. Ak by si mal tohto stále začínajúceho trénera stručne charakterizovať, čo by si povedal?

Je to motivovaný, mladý tréner s výbornou víziou futbalu. Úroveň, na akej hrával, bola prakticky najvyššia možná, vyšší level už neexistuje.

Hráčske skúsenosti, ktoré získal počas kariéry a pri pôsobení pod výbornými trénermi, sa teraz snaží prenášať aj do nášho mužstva.

A ešte posledná otázka k žrebu Ligy majstrov. Ako si ho prežíval a čo hovoríš na súperov? Zdá sa mi, akoby sa v médiách vytvorila určitá skepsa, podľa mňa zbytočná. Už samotná účasť v Lige majstrov je obrovský sviatok. Ľudia možno chceli Real Madrid či Barcelonu, no aj súperi, ktorých Slovan dostal, sú vynikajúce kluby. Bude veľmi ťažké zobrať im body, ale všetkých sa dá nejakým spôsobom potrápiť.

Určite to bude veľmi ťažká úloha. Z nejakého dôvodu sú všetky tieto mužstvá v Lige majstrov.

Preto sa podľa mňa nemá zmysel baviť o nejakej skepse v zmysle, že sme chceli Real Madrid či Barcelonu. Samozrejme, bolo by nádherné dostať takýchto súperov, ale musíme prijať žreb taký, aký je.

Na každý jeden zápas sa budeme musieť pripraviť tak, aby sme boli dôstojným súperom. A naozaj sa budeme biť o body, pretože cieľom číslo jeden je uhrať v Lige majstrov nejaké body. A kto vie, čo bude ďalej.

Rozhovor s členom trénerského štábu Timotejom Vajdíkom si môžete pozrieť aj vo formáte videa:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"