Zomrel člen generácie, ktorá formovala tvár československého hokeja. Irenej sa učil od Dzurillu či Golonku
Patril k najväčším talentom v šesťdesiatych rokoch. Slovenský hokej prišiel o ďalšie zo svojich nezabudnuteľných mien. Vo veku 82 rokov odišiel na večnosť hráč s výnimočným herným videním a šikovnými rukami Irenej Pažitný.
Jeho kariéra napredovala rýchlo, už ako 16-ročný hrával za A-tím Popradu vo vtedajšej Slovenskej národnej hokejovej lige.
Netrvalo dlho a mladý hokejista prilákal väčších záujemcov. Pažitný sa presunul do Slovana, vtedy jediného slovenského tímu v najvyššej československej súťaži.
Tam sa dostal do spoločnosti mien ako Jozef Golonka, Václav Nedomanský, Vladimír Dzurilla a ďalších z nezabudnuteľnej generácie. Slovan vtedy zažíval zlatú éru.
„Zápasy s majstrovským RH Brno boli jedinečné. Doma aj vonku hráčov aj fanúšikov takmer vždy sprevádzali policajti. Štadióny boli beznádejne vypredané, čo vtedy nebolo pravidlo na každom zápase, len ťažko by ste na tribúnach našli voľné miesto,“ spomínal v rozhovore pre MY Turčianske noviny.
Hokejový smútok u susedov. Zomrel útočník, ktorý odmietal NHL a vyhlásili ho za hráča storočia
Slávnych spoluhráčov mal aj v Dukle Košice, kam ho povolali na vojenčinu. Na východe si zahral s Jánom Selvekom či Jánom Faithom.
V tom čase sa rodák z Popradu dostal aj do povedomia reprezentačných trénerov, ktorí ho zaradili do širšieho československého výberu.
Jeho posledným pôsobiskom bol Martin, kam prišiel v roku 1971. Strávil tu šesť sezón, no nie všetky na jeho klasickej pozícii stredného útočníka.
„Tréner Vojtáš ma prerobil na obrancu, lebo sa mu zdalo, že už som starý,“ spomínal so smiechom.
Fanúšikovia si Pažitného, ktorý ukončil kariéru už v roku 1977 ako 31-ročný, pamätali najviac pre jeho šikovné ruky a netradičné hokejové myslenie, ktoré produkovalo prekvapivé ťahy. Z tých následne ťažili spoluhráči všade, kde pôsobil.
Zomrel brankár, ktorý dával góly a zbieral rekordy. Košická legenda Švajlen mala aj striebro z olympiády 1964
Z Martina neodišiel ani po zavesení hokejky na klinec. Na Turci sa usadil a chodieval nielen na hokej, ale aj na futbalové zápasy, keďže v miestnom klube istý čas pracovala jeho manželka.
Pažitný je považovaný za člena generácie, ktorá formovala tvár československého hokeja. „Neodišiel len fantastický hokejista s výnimočným prehľadom, ale predovšetkým vzácny človek, ktorý prepojil hokejové svety Popradu, Bratislavy, Košíc a Martina,“ napísal o ňom Šport.sk.