Ničivé povodne v Himálajach zosilnili klimatické zmeny. Experti varujú, že zosuvy ľadu budú čoraz častejšie

Podľa predbežných zistení vedcov bola príčinou pravdepodobne obrovská časť ľadovca, ktorá sa odlomila a dočasne prehradila rieku. To mohlo podľa ich domnienky viesť k tomu, že sa nahromadená voda o niekoľko hodín neskôr s obrovskou silou valila po prúde do miest a údolí.

Reťazová reakcia a obrovské škody

„Klimatické zmeny vytvárajú podmienky, ktoré môžu destabilizovať skaly a ľad vo vysokých horách,“ uviedol Simon Cox, vedúci vedec programu Mountains to Sea (Od hôr k moru) v organizácii Earth Sciences New Zealand. A to zvyšuje frekvenciu zosuvov aj riziko reťazových katastrof, akých sme boli tento týždeň svedkami, dodal Cox.

Presnú príčinu stredajšej katastrofy vedci stále analyzujú. Uvádzajú však, že sa pravdepodobne začala mohutnou lavínou ľadu a hornín na severných svahoch nepálskeho vrcholu Langtang Lirung, ktorá sa zosunula do rieky Lende (známej aj ako Lhende Khola) na tibetskej strane. Lende je významným prítokom rieky Trišuli, po ktorej sa povodeň šírila ďalej.

Čítajte viac

Nepálski preživší opisujú hrôzu, ako blízkych zmietla voda. Mama a syn vyliezli na strechu, ostatní „zmizli“

Počiatočný zosuv ľadu a hornín tak spustil reťazec udalostí, ktorý okrem iného poškodil najmenej šesť veľkých vodných elektrární a infraštruktúru v tibetskom prístave Gjirong. Zosuv tiež zmenil korytá riek do vzdialenosti viac ako 100 kilometrov po prúde.

Vedci varujú pred tým, aby boli klimatické zmeny označované za jediný a bezprostredný spúšťač stredajšieho zosuvu. Tvrdia však, že rastúce teploty a topiace sa ľadovce pravdepodobne zohrali v tejto katastrofe istú rolu.

Otepľovanie môže znížiť ľadovú oporu na strmých svahoch, zvýšiť množstvo roztopenej vody a zmeniť vzorce zamŕzania, topenia a zrážok, čo môže oslabiť horské svahy a na niektorých miestach zvýšiť pravdepodobnosť veľkých zosuvov, dodal Cox.

Tento región zažil podobné katastrofické povodne už v posledných rokoch, avšak v menšom rozsahu. Ide napríklad o povodeň z roku 2025 v Gjirongu na hraniciach Tibetu a Nepálu alebo pretrhnutie ľadovcového jazera v dedine Thame v roku 2024. Podobná udalosť sa stala aj o rok skôr, keď sa pretrhlo ľadovcové jazero v severovýchodnom indickom štáte Sikkim.

Alarmujúci trend v regióne

Povodne, zosuvy pôdy, lavíny a suchá sa v horskom regióne Hindúkuš-Himálaje vyskytujú čoraz častejšie a sú čoraz ničivejšie. Zrýchľujúce sa zmeny vo vodnom a pôdnom prostredí, ako aj v ovzduší, predstavujú pre obyvateľov regiónu veľkú hrozbu, uvádza Medzinárodné centrum pre integrovaný rozvoj horských oblastí (ICIMOD) so sídlom v Nepále.

Čítajte viac

Voda v rieke stúpla o deväť metrov za 30 minút. Nepál po zrútení ľadovca počíta mŕtvych aj nezvestných, obetí je najmenej 160

Stúpajúce teploty v horách robia kryosféru, teda ľadom pokrytú časť zemského povrchu, oveľa zraniteľnejšou než v minulosti, uviedol Farúk Azam, vedúci špecialista na kryosféru v ICIMOD.

Intenzívne topenie snehu v spojení so seizmickou aktivitou podľa neho pravdepodobne spustilo počiatočnú skalnú a ľadovú lavínu, ktorá vyústila do stredajšej bleskovej povodne na dolnom toku riek Lende a Trišuli.

Vedci varujú, že dlhodobý trend je alarmujúci. OSN v roku 2023 uviedla, že v dôsledku globálneho otepľovania stratili zasnežené hory v Nepále za niečo vyše 30 rokov takmer tretinu svojho ľadového pokryvu – a dodala, že ľadovce v Nepále v uplynulom desaťročí topili o 65 percent rýchlejšie než v tom predchádzajúcom.