Z plastového odpadu vanilková sušienka? Vedcom vonia ako skutočná, či aj chutí, zatiaľ nevedia

Výsledkom experimentu sú 3D tlačené sušienky vyrobené z materiálov pochádzajúcich okrem iného z plastových fliaš. Výskum, o ktorom informuje portál Futurism, by mohol v budúcnosti nájsť využitie aj pri dlhých vesmírnych misiách.

Tím zo Southern Illinois University Carbondale upravil kvasinky tak, aby dokázali spracovať zložky plastov a poľnohospodárske vedľajšie produkty, napríklad vyradené stonky rastlín. Výsledkom sú bielkoviny, tuky, kyseliny a aromatické látky využiteľné pri príprave potravín.

Vedci následne zmes doplnili o vlákninu, škrob a sladidlo a pomocou 3D tlačiarne z nej vytvorili sušienky. Tie vytlačili v tvare gréckeho písmena µ a pomenovali ich „µBites“, teda „micro bites“.

Plast najskôr rozložia, potom ho spracujú kvasinky

Výskumníci využili technológiu CRISPR na genetickú úpravu kvasiniek, aby dokázali spracovať polyetyléntereftalát, známy ako PET. Tento druh plastu sa bežne používa napríklad na jednorazové fľaše na vodu, potravinové obaly či oblečenie.

Foto: X/SIUC Media & Communication Resources Lahiru Jayakody, mikrobiológ z univerzity Southern Illinois University Carbondale, ktorý projekt viedol.

Pred samotným pôsobením kvasiniek musí PET prejsť procesom oxidačného hydrotermálneho rozpúšťania, pri ktorom sa rozkladá na menšie časti stráviteľné mikroorganizmami. Podľa výskumníkov má byť výhodou postupu jeho environmentálna šetrnosť, keďže využíva iba teplo, vodu a kyslík.

Kvasinky potom rozložený materiál premieňajú na zmes bielkovín, tukov a kyselín. Jeden z použitých kmeňov dokázal zároveň premieňať rastlinnú biomasu na látky s vanilkovou arómou.

Vedúci výskumu, mikrobiológ Lahiru Jayakody, uviedol, že výsledný produkt má príjemnú vôňu pripomínajúcu skutočnú sušienku.

Samotní vedci však svoje sušienky zatiaľ neochutnali. Čakajú na súhlas univerzity, hoci predpokladajú, že výsledný produkt bude bezpečný na konzumáciu a bude mať príjemnú chuť.

Vyrobiť kilo sušienok stojí asi 60 dolárov

Technológia by podľa výskumníkov mohla súčasne prispieť k riešeniu dvoch problémov – nedostatku potravín a veľkého množstva plastového odpadu. V súčasnosti však ide o nákladný proces. Výroba jedného kilogramu sušienok stojí približne 60 dolárov.

Odborníci zároveň upozorňujú, že technológiu nemožno považovať za riešenie globálnej krízy plastového odpadu. Jason Hallett z Imperial College London poukázal na to, že svet ročne vyprodukuje približne 400 miliónov ton plastového odpadu a nie je realistické očakávať, že by sa takéto množstvo dalo spracovať na potraviny. Podľa neho technológia v súčasnej podobe nie je komerčne využiteľná v takom rozsahu, aby vyriešila problém plastového odpadu.

Výskum by však mohol nájsť špecifickejšie využitie vo vesmíre. Projekt bol financovaný v rámci programu NASA Deep Space Food Challenge. Vedci preto vidia potenciál technológie napríklad pri zabezpečovaní potravín pre astronautov počas dlhých vesmírnych misií, vrátane ciest na Mars.

Písali sme

Tichý zabijak v plastoch, ktoré máme doma. Vedci ho spájajú s miliónmi predčasných pôrodov aj úmrtím novorodencov