Ako sa krajina bez armády pripravuje na vojnu. Strategická poloha stavia člena NATO do prvej línie voči Rusku

Krajina so zhruba 400-tisíc obyvateľmi sa desaťročia spolieha na spojencov a obrannú dohodu so Spojenými štátmi z roku 1951. O meniacej sa bezpečnostnej situácii informuje britský denník The Telegraph.

Novú realitu ukazuje aj augustové vojenské cvičenie Northern Viking. Na základni Keflavík pôsobia belgické stíhačky F-16, americké protiponorkové lietadlo P-8A Poseidon a do operácie sa zapojila aj kanadská fregata HMCS Ville de Québec. Islandskí vojaci však chýbajú – krajina nemá vlastnú armádu, námorníctvo ani letectvo.

Cvičenie pod vedením USA má preveriť schopnosť spojencov chrániť kritickú infraštruktúru a námorné trasy v okolí Islandu. Súčasťou sú aj protiponorkové operácie a boj proti námorným mínam.

Najvyšší veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe Alexus G. Grynkewich počas otvorenia cvičenia upozornil na ruské a čínske aktivity v oblasti. Podobne situáciu hodnotí islandská ministerka zahraničných vecí Thorgerdur Katrin Gunnarsdóttirová, podľa ktorej Rusko výrazne posilnilo vojenskú prítomnosť v regióne a rastie aj strategický záujem Číny.

Strategická poloha zvyšuje význam Islandu

Island leží v strategicky významnom priestore medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom, ktorý spája Arktídu a severný Atlantik s vodami pri Európe a Severnej Amerike.

Pre ruskú Severnú flotilu predstavuje táto oblasť jednu z ciest do severného Atlantiku. Pre NATO je zároveň dôležitým koridorom, cez ktorý by sa v prípade rozsiahlejšieho konfliktu presúvali posily a zásoby.

Telegraph poukazuje aj na rastúcu aktivitu ruských a čínskych plavidiel. Bezpečnostný význam regiónu ďalej zvyšuje topenie arktického morského ľadu, ktoré otvára nové námorné trasy a zintenzívňuje súperenie o zdroje.

Zraniteľnosť Islandu sa týka aj podmorskej infraštruktúry. Krajinu spájajú s Európou a Severnou Amerikou štyri transatlantické káble, ktoré môžu byť potenciálnym cieľom skrytých či hybridných útokov.

Island preto vo februári prijal svoju prvú formálnu obrannú a národnú bezpečnostnú politiku. Za hlavné piliere svojej obrany naďalej považuje členstvo v NATO a bilaterálnu obrannú dohodu so Spojenými štátmi.

Písali sme

EÚ a Island podpísali obrannú dohodu. Cieľom je posilniť bezpečnosť najmä v Arktíde

NATO zároveň posilňuje pôsobenie na severe prostredníctvom iniciatívy Arctic Sentry. Belgicko v rámci rotačnej misie ochrany islandského vzdušného priestoru vyslalo do Keflavíku štyri stíhačky F-16 a 105 príslušníkov personálu.

Úlohy armády čiastočne preberajú civilné zložky

Island sa však nespolieha výlučne na zahraničných spojencov. Niektoré úlohy, ktoré v iných krajinách vykonávajú ozbrojené sily, zabezpečujú civilné inštitúcie.

Islandská pobrežná stráž má 280 príslušníkov a prevádzkuje dve hliadkové plavidlá. Zodpovedá tiež za systém protivzdušnej obrany, ktorý využíva štyri radarové komplexy rozmiestnené po ostrove.

Vedúci obranného úradu islandského ministerstva zahraničných vecí Jónas G. Allanson pre Telegraph uviedol, že rastúce obavy vyvoláva aktivita ruských ponoriek. Vytvorenie klasickej islandskej armády však nepovažuje za nevyhnutné. Krajina sa podľa neho snaží dosahovať výsledky, ktoré bežne zabezpečujú ozbrojené sily, civilnými prostriedkami.

Nie všetci s tým súhlasia. Hnutie Guardians of Iceland presadzuje vznik vlastných národných obranných síl. Jeho zakladatelia Arnór Sigurjónsson a Daði Freyr Ólafsson navrhujú stálu jednotku s 2 000 príslušníkmi, rovnakým počtom rezervistov a možnosťou vo vojne mobilizovať až 40-tisíc ľudí.

Takéto sily by podľa nich predstavovali prvú obrannú líniu dovtedy, kým by na Island dorazili posily NATO. Nábor by mal byť dobrovoľný, nie založený na povinnej vojenskej službe.

Myšlienka vlastnej armády však podľa Telegraphu nemá medzi Islanďanmi výraznejšiu podporu.

Do debaty vstupuje aj Európska únia

Bezpečnostná otázka sa prelína aj s debatou o vzťahu Islandu k Európskej únii. Krajina má 29. augusta hlasovať o tom, či obnoví rokovania o vstupe do EÚ.

Ministerka zahraničných vecí považuje súčasné členstvo v NATO a prípadné členstvo v EÚ za vhodnú kombináciu. Odporcovia vstupu však namietajú, že Európska únia nie je obrannou alianciou. Poukazujú pritom aj na Fínsko a Švédsko, ktoré po ruskej invázii na Ukrajinu vstúpili do NATO.

Island tak zatiaľ zostáva pri modeli, ktorý využíva desaťročia – bez vlastných ozbrojených síl a s obranou postavenou najmä na spolupráci so Spojenými štátmi a ostatnými spojencami v NATO. Rastúce napätie v severnom Atlantiku však čoraz výraznejšie otvára otázku, či bude tento model postačovať aj v budúcnosti.

Pozrite si archívnu reportáž z marca, kedy stanovili termín referenda o obnovení prístupových rokovaní Islandu s Európskou úniou.