„Keď si myslíte, že dno sa už nedá preraziť, tak príde ďalšie.“ Chmelár nešetril kritikou na adresu slovenských politikov
Počet ozbrojených konfliktov vo svete rastie a čoraz väčším rizikom je podľa politického analytika a historika Eduarda Chmelára ich vzájomné prepájanie a zapájanie veľmocí. V rozhovore sa venoval aj slovenskej politike, pričom kritizoval komunikáciu koalície aj opozície, a tvrdí, že súčasní politickí lídri už nedokážu prekonať vzájomné konflikty.
Vojenské konflikty a svetová politika
Eduard Chmelár upozorňuje, že počet vojenských konfliktov vo svete sa podľa dostupných štatistík každoročne zvyšuje. Kým vlani ich podľa neho bolo 65 a rok predtým 59, tento rok očakáva prekročenie hranice 70 konfliktov.
Samotné číslo však nepovažuje za najväčší problém. Nebezpečnejšie je podľa neho to, že staršie vojny sa nekončia a jednotlivé konflikty sa začínajú prepájať.
„Zdá sa, akoby to boli takmer nekonečné vojny. A to najväčšie nebezpečenstvo je v ich prepájaní,“ uviedol.
Chmelár pripomenul, že ani predchádzajúce svetové vojny nezačali v jednom okamihu ako globálne konflikty. Podľa neho išlo pôvodne o sériu regionálnych sporov, ktoré postupne vtiahli do bojov ďalšie krajiny a ich spojencov. Práve v tom vidí paralelu so súčasnosťou.
Obáva sa zapojenia veľmocí
Za najnebezpečnejší moment označil možnosť, že sa do regionálnych vojen začnú priamo zapájať najväčšie svetové mocnosti. Poukázal napríklad na účasť Severnej Kórey vo vojne na strane Ruska či používanie západných zbraní proti Rusku.
Riziká vidí aj na Blízkom východe. Pripomenul význam Hormuzského prielivu pre energetické potreby Číny a upozornil, že ekonomické záujmy môžu byť jedným z faktorov, ktoré krajiny privedú k vojenskému zásahu.
Podľa Chmelára preto nemožno jednotlivé konflikty posudzovať izolovane. Politické vedenia štátov by podľa neho mali hodnotiť aj to, aký potenciál na ďalšiu eskaláciu jednotlivé vojny majú.
Myslí si, že ak nezasiahne diplomacia, ktorá podľa jeho slov veľmi chýba, konflikty môžu vyústiť do ďalšej svetovej vojny.
Európa podľa neho stráca vplyv
Osobitne kritický bol voči Európe, ktorá sa podľa neho nedostatočne diplomaticky angažuje vo vojne na Ukrajine aj na Blízkom východe.
Tvrdí, že Európa sa v globálnej politike čoraz viac dostáva na okraj a zásadné mocenské rozhodnutia sa presúvajú mimo nej.
„Rozhodujúce rozhodnutia sa dejú mimo Európy a dejú sa najmä preto, že Európa stratila svoj vplyv tým, že vyprázdnila diplomatické pole,“ zdôraznil Chmelár.
Ak bude tento trend pokračovať, podľa neho nebude schopná vystupovať ako samostatný geopolitický hráč.
„Ak Európa bude pokračovať týmto spôsobom, tak sa z nej stane ‚slepé črevo‘ Ázie,“ vyhlásil.
Za dôležité považuje, aby Európa v budúcnosti dokázala vytvoriť stabilnejšie vzťahy aj so svojou východnou časťou. Ako príklad uviedol povojnové zmierenie Francúzska a Nemecka, na ktorom bola postavená európska integrácia.
Podľa Chmelára by podobným dlhodobým cieľom malo byť aj vytvorenie mechanizmov, ktoré by zabezpečili mier a stabilitu vo vzťahoch s Ruskom.
Domáca politická scéna
„Keď si myslíte, že dno sa už nedá preraziť, tak príde daľšie a ďalšie,“ zhodnotil Chmelár dianie na slovenskej politickej scéne.
Komunikáciu politických strán považuje za čoraz ostrejšiu a kritizoval koalíciu aj opozíciu, zároveň odmietol predstavu, že politici iba reagujú na požiadavky svojich voličov. Podľa neho sami cielene využívajú emócie a konfliktné témy, pretože im prinášajú politickú podporu.
„Nejde o to, čo platí na voličov. V politike by mala byť nejaká úroveň vyspelosti,“ tvrdí.
Súčasnú situáciu prirovnal k napätej politike 90. rokov. Vtedy podľa neho pomohla až generačná výmena, keď Vladimíra Mečiara a Jána Čarnogurského postupne nahradili noví politickí lídri.
Podobný proces považuje za potrebný aj teraz. Tvrdí, že súčasné politické vedenia sa dostali do vzájomných osobných konfliktov, z ktorých už nedokážu vystúpiť.
„Preto si myslím, že nastal čas na výmenu politickej generácie,“ povedal Chmelár.
Politické a novinárske spôsoby
Chmelár sa vyjadril aj k vzťahom medzi politikmi a médiami. Za prirodzené považuje, že medzi nimi existuje napätie, no odmieta osobné útoky zo strany politikov.
Podľa neho majú novinári právo po otázkach k hlavnej téme tlačovej konferencie otvárať aj ďalšie otázky vo verejnom záujme. Zároveň však kritizoval médiá, ktoré podľa neho niekedy ignorujú podstatné témy a uprednostňujú škandály či emocionálne konflikty.
Zdôraznil, že právo na informácie nepatrí ani politikom, ani novinárom, ale občanom: „Majú právo na informácie a to právo sa im uberá.“ Obe strany by preto podľa neho mali pri svojej práci myslieť predovšetkým na verejnosť.
Od najvyšších ústavných činiteľov však očakáva vyššiu mieru zodpovednosti. Kritizoval tiež reakciu premiéra na jednej z tlačových konferencií, keď sa „začal smiať novinárskej otázke, ktorá bola relevantná“.
Podľa neho by politici nemali prechádzať do osobných útokov ani v prípade, že považujú správanie novinára za nevhodné.
„Od najvyšších ústavných činiteľov by sme mali žiadať trošku iné správanie, ktoré by bolo vzorom pre spoločnosť,“ povedal.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"