Rozpočet, rozširovanie Únie aj nové pravidlá pre sociálne siete. Brusel čakajú mesiace veľkých politických sporov
Po letnej prestávke čaká Európsku úniu jedno z najrušnejších a politicky najvýznamnejších období za posledné roky. Agende bude dominovať rokovanie o dlhodobom rozpočte na roky 2028 až 2034, ďalší postup v rozširovaní bloku, obchodné vzťahy s Čínou, pripravované obmedzenia sociálnych sietí pre maloletých či klimatická politika vrátane revízie systému obchodovania s emisnými povolenkami (ETS). Rozhodovať sa bude aj o ďalších sankciách proti Rusku a podpore Ukrajiny, posilnení ochrany vonkajších hraníc EÚ a migrácii, informuje agentúra.
Brusel sa po lete pustí predovšetkým do rokovaní o budúcom sedemročnom rozpočte. Európska komisia (EK) navrhla jeho objem na približne dva bilióny eur, čo už vyvolalo odpor niektorých členských štátov. Rokovania sa majú na jeseň dostať do rozhodujúcej fázy a cieľom je pripraviť kompromis pred očakávanou dohodou na konci roka. V snahe porozumieť prioritám jednotlivých krajín odštartuje predseda Európskej rady António Costa na budúci týždeň turné po hlavných mestách - Slovensko navštívi v utorok 25. augusta.
Členské štáty zostávajú rozdelené v otázke, na čo by mala EÚ v budúcom období vynakladať peniaze. Skupina tzv. šetrných krajín presadzuje menší rozpočet s väčším dôrazom na obranu, konkurencieschopnosť a nové priority. Na druhej strane stoja krajiny ako Slovensko či Česko, ktoré chcú zachovať silné financovanie poľnohospodárstva a kohéznej politiky. Spornou otázkou zostáva aj spôsob financovania rozpočtu vrátane nových vlastných zdrojov EÚ.
Rozširovanie Únie zostane veľkou témou
Ďalšou výraznou témou bude rozširovanie EÚ. Po otvorení dvoch vyjednávacích klastrov s Ukrajinou a Moldavskom sa pozornosť sústredí na ďalší postup v prístupových rokovaniach. Podľa informácií agentúry Únia s týmito dvoma krajinami pracuje aj na otvorení ďalších dvoch klastrov v októbri. Lídri EÚ by mali na októbrovom samite v Bruseli diskutovať aj o zmene prístupu v rozširovaní Únie.
Do debaty o rozširovaní môže výrazne zasiahnuť aj Island. Islanďania budú 29. augusta v referende rozhodovať o tom, či má krajina obnoviť rokovania o vstupe do EÚ. Prieskumy pritom naznačujú tesný súboj medzi podporovateľmi a odporcami obnovenia rokovaní. Ak by bolo referendum úspešné, krajina by mohla vstúpiť do bloku už v roku 2028 spolu s Čiernou Horou.
Vláda SR považuje rozširovanie za dôležitý nástroj posilňovania bezpečnosti, stability a prosperity v celej Európe. Zdôrazňuje však, že všetky kandidátske krajiny musia pred vstupom splniť stanovené kritériá. Bratislava dlhodobo kritizuje „dvojaký meter“ Únie k Srbsku, ktorého prístupový proces podľa premiéra Roberta Fica spomaľuje pre „suverénnu politiku“ Belehradu.
EÚ chce znížiť závislosť od Číny
Brusel sa na jeseň bude intenzívnejšie zaoberať aj obchodnými vzťahmi s Čínou. EK pripravuje ďalšie opatrenia na ochranu európskeho trhu pred tým, čo považuje za nekalé čínske obchodné praktiky, priemyselné subvencie a deformácie trhu. Súčasťou pripravovaných krokov má byť aj mechanizmus, ktorý by európskym firmám pomohol diverzifikovať dodávateľské reťazce a znížiť závislosť od Číny, informoval portál Euractiv.com.
Čínsky prezident Si Ťin-Pching pritom v júli počas rokovaní so slovenským prezidentom Petrom Pellegrinim vyjadril nádej, že Bratislava zohrá konštruktívnu úlohu v rozvoji vzťahov medzi EÚ a Čínou.
Prísnejšie pravidlá pre sociálne siete
Výraznú politickú debatu možno očakávať aj v digitálnej oblasti. EK pripravuje celoúnijné pravidlá obmedzujúce prístup maloletých k sociálnym sieťam. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová už podporila zavedenie vekových obmedzení a po letnej prestávke sa očakáva predstavenie konkrétnejších návrhov.
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré podporujú celoeurópsku harmonizáciu vekových limitov a mechanizmov overovania veku. Vláda tiež pripravila legislatívu s cieľom chrániť deti v online priestore, pričom namiesto jedného spoločného návrhu pripravila dva zákony. Prvý predstavil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD), po ňom sa pridal aj minister informatizácie Samuel Migaľ.
Na stole bude aj klimatická politika
Na stole zostane aj klimatická politika. Členské štáty budú diskutovať o tom, či a do akej miery spomaliť každoročné znižovanie emisného stropu pre priemysel a energetiku. Ide o súčasť širšieho tlaku niektorých vlád na zmiernenie nákladov spojených s klimatickou politikou EÚ a systémom ETS. Oslabovanie klimatických cieľov je podporované súčasnými krízami vrátane bojov na Blízkom východe a Ukrajine.
Významným momentom bude prejav von der Leyenovej o stave Únie 16. septembra v Európskom parlamente (EP), kde predstaví priority a nové iniciatívy na nasledujúce obdobie.
Šéfka EK bude musieť podľa portálu Politico ukázať, že jej druhá Komisia dokáže presadzovať konkrétne opatrenia napriek politicky krehkej väčšine v EP. Jesenná agenda preto bude aj skúškou schopnosti EK získavať podporu pre svoje priority.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"