Kamery mali byť chorvátske, rezort bol podľa Kaliňáka uvedený do omylu. Lexmann: Je na nich napísané, že sú ruské
Mali sledovať bezpečnosť na cestách, no namiesto toho sa samy stali bezpečnostným rizikom. Ruské komponenty v testovaných kamerách ministerstva vnútra spustili vyšetrovanie, ktoré má preveriť, čo všetko v skutočnosti monitorovali. Zatiaľ čo opozícia hovorí o vážnom zlyhaní a hazardovaní s dátami občanov, koalícia opakuje, že k žiadnemu ohrozeniu nedošlo.
Na začiatku to boli len dve testovacie kamery. Namiesto nenápadnej skúšky technológie však rozpútali spor o bezpečnosť štátu, ruskú stopu v zariadeniach, pôvod technológie aj o to, komu ministerstvo vnútra zveruje citlivé systémy.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) označila prípad za vážny bezpečnostný prešľap a pripomenula, že Kresťanskí demokrati už hovorili o internom bezpečnostnom audite na ministerstve vnútra. Zároveň uviedla, že Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) by podľa nej mal vyvodiť zodpovednosť a odstúpiť, pretože „je to vážny prešľap voči bezpečnosti občanov SR“. V čase nástupu umelej inteligencie a rastúceho geopolitického napätia je podľa nej ochrana osobných a citlivých dát absolútne kľúčová pre bezpečnosť občanov aj celej krajiny.
Lexmann pritom upozornila, že nejde o jej prvú skúsenosť s podobným prípadom. Pred rokmi riešila v Európskom parlamente čínske termokamery, pri ktorých existovali obavy z možného rozpoznávania tvárí a odosielania údajov do Číny. „A jednoducho som práve z bezpečnostného dôvodu dosiahla, že tieto kamery boli stiahnuté,“ pripomenula.
Jej kolega z Bruselu Erik Kaliňák (Smer-SD) však vidí celý prípad úplne inak. Za jediné možné zlyhanie štátu označil nedostatočnú komunikáciu o nákupe a obvinenie, že išlo o reálne ohrozenie bezpečnosti, odmietol. „To, čo vymyslelo Progresívne Slovensko, je absolútne cestné. Nebolo to žiadne ohrozenie bezpečnosti,“ vyhlásil. Podozrenia z ruských špionážnych kamier na Slovensku označil za „kompletne vymyslené“.
Podľa europoslanca boli dve kamery iba súčasťou skúšobnej prevádzky a neboli zapojené do systémov, preto podľa neho nemohlo ani vzniknúť bezpečnostné riziko. „Nedošlo k žiadnemu bezpečnostnému ohrozeniu. Nemohlo k nemu dôjsť,“ zdôraznil. Zároveň tvrdil, že v zariadeniach nebola ruská SIM karta a ani sa neplánovalo ich zapojenie do ostrej prevádzky.
Vyrobené v Rusku
Práve argument o testovaní však Lexmann odmietla. Podľa nej sa problém nedá vysvetliť len tým, že zariadenia boli iba v skúšobnej prevádzke. „Keď sa niečo testuje, tak sa to, hádam, testuje na tom zariadení, ktoré plánujem nakúpiť,“ argumentovala. Nedáva jej zmysel, aby štát testoval systém na jednej technológii a následne nakupoval inú.
Lexmann zároveň tvrdí, že ruský pôvod komponentov nebol skrytý iba niekde v technickej dokumentácii. „Na tých kamerách je jasne napísané, že sú ruské. Nielen na jednom mieste, ale na viacerých spojových miestach,“ uviedla. Podľa nej teda nejde iba o spor o interpretáciu technických údajov, ale o otázku, prečo sa takáto technológia vôbec dostala do testovania.
Veľké pochybnosti má aj o dodávateľskej firme. Poukázala na to, že podľa jej informácií mala webovú stránku založenú krátko pred obstarávaním a predtým nemala skúsenosti s podobnými systémami. „Čiže to sú ruské kamery, ktoré sú prebalované nejakou cyperskou garážovou firmou,“ povedala. Následne sa pýtala, ako je možné, že ministerstvo vybralo firmu, o ktorej podľa nej nie je dostatok informácií a ktorá mala mať web založený len krátko pred spustením celého procesu.
NBÚ a ruské telefónne čísla
O ohrození národnej bezpečnosti pritom nehovorí len opozícia, ale aj Národný bezpečnostný úrad (NBÚ).
Lexmann tvrdí, že analýza nehovorí iba o abstraktnom riziku. Podľa nej existovala možnosť prístupu k zariadeniu prostredníctvom určitých telefónnych čísel.
„Vy nehovoríte pravdu. NBÚ jasne hovorí, že tam boli zariadenia, ktoré priamo na niektoré telefónne čísla umožňovali vstup do toho zariadenia,“ doplnila.
Z toho podľa nej vyplýva zásadná otázka: „Čo by sa stalo, keby sa problém odhalil až neskôr?“
„Keby neprišla táto kauza, keby sa na to teraz neupozorňovalo, keby sa nevytiahol názor NBÚ, tak by sa, ja neviem, čo by sa stalo, možno, že tieto kamery by sme mali po celom Slovensku,“ zdôraznila.
Kaliňák na jej tvrdenia reagoval priamo: „Pani Lexmann jednoznačne zavádza.“ Rozhodujúci je podľa neho fakt, že testovanie neprešlo do ostrej prevádzky. Systém bol podľa jeho slov pozastavený práve preto, že sa ukázal ako potenciálne rizikový.
Odmieta preto podozrenie, že by Rusko mohlo prostredníctvom kamier sledovať pohyb Slovákov.
„K žiadnemu reálnemu ohrozeniu nemohlo dôjsť,“ zopakoval Kaliňák s tým, že kamery nenakúpil štát. Zabezpečila ich firma na účely testovania systému. „Nákup kamier, to je hudba budúcnosti. Tam bude normálne verejné obstarávanie, normálna súťaž.“
Kto vlastne kamery vybral?
Práve verejné obstarávanie však otvorilo ďalšiu otázku. Lexmann sa pýtala, ako mohla byť vybraná firma, ktorá podľa nej nemala potrebné skúsenosti a ktorej webová stránka mala vzniknúť krátko pred obstarávaním.
Kaliňák pripustil, že systém verejného obstarávania môže prinášať problematické výsledky. Podľa jeho slov firma pravdepodobne ponúkla najnižšiu cenu.
„Prečo vyhrala tá firma? Ako sa pýtate, asi dala najlacnejšiu zákazku. Bohužiaľ, tak je nastavené verejné obstarávanie. Ja sám som z toho nešťastný.“
Ako príklad uviedol obstarávanie Prešovskej nemocnice, kde podľa neho konzorcium ponúklo cenu, ktorú nebolo možné zo zákona vylúčiť.
Do sporu sa následne dostala aj otázka politickej zodpovednosti. Lexmann pripomenula, že rezort vnútra a minister najskôr tvrdili, že kamery ruské nie sú, no následne sa objavili informácie o ruských komponentoch.
Kaliňák pripustil, že ak došlo k neúmyselnému zlyhaniu. Podľa jeho slov bolo práve ministerstvo uvedené do omylu samotným dodávateľom. Zdôraznil, že podľa informácií, ktoré mal k dispozícii, išlo o kamery nakúpené na území Európskej únie. Samotné zariadenia mali byť podľa neho chorvátske, pričom problémom boli dva ruské komponenty.
Lexmann však upozornila, že práve takéto komponenty môžu byť z bezpečnostného hľadiska rozhodujúce. Podľa nej nestačí vedieť, kde bola kamera predaná alebo kto ju dodal. Dôležité je, čo sa nachádza vo vnútri zariadenia a kam môže technológia odosielať dáta.
Celý rozhovor s europoslancami si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"