Dohodli sa Fico s Putinom, Blanár už dolaďuje detaily. Slovensko a Rusko po piatich rokoch obnovia rokovania

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) vo štvrtok (20. augusta) absolvoval prípravné online rokovanie s ruským ministrom vedy a vysokého školstva Valerijom Nikolajevičom Falkovom. Obaja pôsobia ako spolupredsedovia slovensko-ruskej komisie.

„S ruskou stranou sme dnes odkomunikovali organizačné náležitosti k príprave zasadnutia komisie, ktoré plánujeme na jeseň tohto roka,“ uviedol Blanár.

Ministerstvo zahraničných vecí zatiaľ nezverejnilo presný termín ani miesto zasadnutia. Nespresnilo ani konkrétne hospodárske a vedecké oblasti, o ktorých majú obe strany rokovať.

Komisia nezasadala od roku 2021

Spoločná komisia sa naposledy zišla v Bratislave v roku 2021. Po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 už v činnosti nepokračovala.

Rusko v decembri 2025 verejne deklarovalo záujem spoluprácu obnoviť. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vtedy uviedla, že Moskva čaká na vymenovanie slovenského spolupredsedu.

Vláda SR do tejto funkcie v máji 2026 vymenovala Juraja Blanára. Nahradil bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý formálne zostával predsedom slovenskej časti komisie aj po odchode z vlády.

Na obnovení činnosti komisie sa podľa slovenského ministerstva zahraničných vecí dohodli premiér Robert Fico (Smer-SD) a ruský prezident Vladimir Putin počas ich rokovania v roku 2025.

Blanár hovorí o pragmatickej spolupráci

Šéf slovenskej diplomacie obnovenie dialógu zasadzuje do zahraničnej politiky vlády orientovanej „na všetky svetové strany“.

„Udržiavame dialóg so všetkými krajinami, ktoré majú záujem o pragmatickú spoluprácu s nami v prospech národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky, slovenskej ekonomiky a občanov SR,“ vyhlásil Blanár.

Písali sme

Slovensko chce rozhodovať o najvážnejších bezpečnostných otázkach sveta. Blanár v OSN oficiálne spustil kampaň

Obnovenie komisie prichádza v čase pokračujúcej ruskej vojny proti Ukrajine a platnosti rozsiahlych hospodárskych sankcií Európskej únie. Rada EÚ ich v júni predĺžila do 31. júla 2027.

Obmedzenia sa týkajú okrem iného obchodu, energetiky, finančného sektora, dopravy, vyspelých technológií a tovarov s možným vojenským využitím. Slovensko je ako členská krajina EÚ povinné tieto pravidlá dodržiavať.

Samotné zasadnutie medzivládnej komisie sankcie neporušuje. Prípadné dohody alebo spoločné projekty však budú musieť zostať v oblastiach, na ktoré sa európske obmedzenia nevzťahujú. Čo konkrétne chce slovenská vláda prostredníctvom obnoveného formátu dosiahnuť, rezort zahraničných vecí zatiaľ nespresnil.

Opozícia kritizuje Blanára za rokovania

Podpredseda PS Ivan Korčok na tlačovej konferencii kritizoval ministra a vládu a vyhlásil, že slovenská zahraničná politika a diplomacia spí.

„Rusi bombardujú detskú nemocnicu na Ukrajine, vláda si to ani nevšimne a v ten istý deň, v ten istý deň, oni rokujú s ruskou vládou, teda tými, ktorí zabíjajú ľudí na Ukrajine, o spolupráci. Ja neviem v mene koho to robia, ale desí ma už aj tá úplná strata reality,“ vyhlásil Korčok s tým, že mali aspoň mlčať.

Ficova politika na všetky štyri svetové strany chce podľa líderky zmeny v školstve Tiny Gažovičovej z PS zasahovať už aj do školstva, vedy a výskumu. Ako uviedla, nepotrebujeme ani ruské kamery, ani obnovenie Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskom a Ruskou federáciou.

„Keď hovoríme o potrebe internacionalizovať naše vysoké školy, určite nemáme na mysli utužovať vzťahy s Ruskou federáciou. Krátkozraká politika tejto vlády na všetky štyri svetové strany chce zasahovať aj do školstva, vedy a výskumu. Čo na to hovorí minister Drucker?” pýtala sa.

SaS Blánarove rokovanie považuje za absolútne neprijateľné. Predseda strany Branislav Gröhling poukázal, že k rokovaniam došlo pár dní po bezpečnostnom škandále s ruskými komponentmi v dopravných kamerách.

„Národný bezpečnostný úrad potvrdil bezpečnostné narušenie a namiesto toho, aby Ficova vláda po takomto incidente prijala príslušné opatrenia, Juraj Blanár už pripravuje ďalšiu spoluprácu s Ruskom. Aký ďalší dôkaz ešte táto vláda potrebuje, aby pochopila, že Rusko je dnes bezpečnostnou hrozbou?“ spytoval sa Gröhling.

Negatívny pohľad má na samotnú komisiu i KDH. Vláda sa podľa neho správa ako ruský komplic.

Písali sme

Napätie medzi Varšavou a Moskvou rastie. Poľsko si predvolalo ruského diplomata, vysvetľovať musí incident s raketou

Žiada zastaviť prípravu komisie a považuje za neprijateľné, aby vláda prehlbovala spoluprácu s Putinovým režimom práve v čase, keď sa potvrdzujú ruské kybernetické a spravodajské aktivity namierené aj proti Slovensku.

„Keď ruskí aktéri útočia na naše systémy, vláda mlčí. Keď sa do štátnych projektov dostanú technológie s ruskými komponentmi, vláda hľadá výhovorky. A teraz minister Blanár oznamuje ďalšiu hospodársku a technologickú spoluprácu s Ruskom. Teda s režimom, ktorého bezpečnostné štruktúry útočia na našu kritickú infraštruktúru a špehujú na našom území. To nie je partner, s ktorým sa buduje technologické partnerstvo. Pred takýmto režimom sa Slovensko musí chrániť,“ vyhlásila europoslankyňa hnutia Miriam Lexmann.

Ruského opozičníka Šlosberga odsúdili na vyše 11 rokov väzenia. Jabloko zároveň súd vylúčil z volieb.