Antonov prezident je Putin, Konstantin sa chcel vyhnúť väzeniu. Hoci sa narodili na Ukrajine, vo vojne bojujú za Rusov
V ukrajinských zajateckých táboroch nie sú iba Rusi. Medzi vojakmi, ktorých ukrajinská armáda zajala na fronte, sú aj muži narodení na Ukrajine, ktorí sa rozhodli bojovať na strane Moskvy. Niektorí sa považujú za Rusov, ďalších do armády dostali peniaze či snaha vyhnúť sa väzeniu.
Anton sa narodil na Ukrajine, Vladimira Putina však považuje za svojho prezidenta. Sergej pochádza z Luhanska, no hovorí o sebe ako o Rusovi. Konstantin sa zasa prihlásil do armády, pretože nechcel stráviť pätnásť rokov vo väzení. Dnes všetci patria medzi vojnových zajatcov držaných Ukrajinou.
Portál BBC sa dostal do zajateckého tábora na západe Ukrajiny, kde sú spolu s ruskými vojakmi umiestnení aj ukrajinskí občania zajatí počas bojov na strane Moskvy. Zajatci pochádzajú nielen z Ruska, ale aj z ukrajinských regiónov, ktoré Moskva ovláda od roku 2014.
Reportéri hovorili iba s mužmi, ktorí s rozhovorom súhlasili. Interview sa uskutočňovali mimo dohľadu dozorcov a bez kamier. BBC zároveň upozorňuje, že pri rozhovoroch s vojnovými zajatcami je vždy náročné posúdiť, do akej miery môžu za daných okolností hovoriť otvorene.
Vyrastal pod ruskou kontrolou
Anton mal desať rokov, keď časť východoukrajinského Donbasu, v ktorej žil, ovládli sily lojálne Moskve. Keď Rusko v roku 2022 spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, mal 18 rokov a okamžite sa prihlásil do armády – k ruskej strane.
„Svoje rozhodnutie neľutujem. Išiel som brániť svoju zem,“ tvrdí Anton. Do armády podľa neho vstúpili aj jeho priatelia. „Potom vám začnú chodiť SMS správy. Mŕtvy, mŕtvy, mŕtvy.“
Podobnú skúsenosť opisovali aj ďalší zajatci. Viacerí tvrdili, že ľudia, s ktorými nastúpili do vojny, už zahynuli. Zároveň podľa nich ubúda dobrovoľníkov ochotných nastúpiť namiesto nich, a to napriek vysokým náborovým odmenám.
Nie je zradca, jeho prezidentom je predsa Putin
Keď ukrajinské jednotky zajmú na bojisku vlastných občanov bojujúcich za Rusko, čelia obvineniam z vlastizrady. Následne však končia v zajateckých táboroch spolu s ruskými vojakmi.
Kyjev ich naďalej oficiálne považuje za ukrajinských občanov a ruskú kontrolu nad ich domovskými regiónmi za dočasnú okupáciu.
„Sú veľmi proruskí a ich národná identita je veľmi nejasná,“ odpovedal pre BBC Petro Jacenko z ukrajinského koordinačného štábu pre otázky vojnových zajatcov.
Anton sám seba za zradcu nepovažuje. „Považujem sa za Rusa. Krajina nič neznamená, ide o národnosť. Celá moja rodina pochádza z Ruska. Všetky moje korene sú tam,“ vysvetľuje. Ukrajinské priezvisko podľa neho na tom nič nemení.
V častiach Ukrajiny okupovaných od roku 2014 vyrástla celá generácia ľudí vystavená ruskému školstvu a médiám kontrolovaným Kremľom. Tie dlhodobo vykresľujú ukrajinské úrady ako „nacistické“ a nelegitímne. Po začiatku rozsiahlej invázie sa pod ruskú kontrolu dostali ďalšie ukrajinské územia.
Anton dnes Putina označuje za „svojho prezidenta“ a tvrdí, že Rusko by malo obsadiť aj zvyšok Donbasu.
„Je škoda, že ľudia zomreli, najmä tí nevinní,“ hovorí. „Ale vojna je vojna. Mohla sa skončiť, ale nikto to nechcel.“
Odmenu nedostal, na front už nechce ísť
Ďalší zajatec Arťom leží vo väzenskej nemocnici so zraneniami od črepín. Na fronte strávil iba dva mesiace.
Aj on pochádza z Donecka a tvrdí, že do ruskej armády vstúpil dobrovoľne. Peniaze podľa neho neboli jediným dôvodom.
„Máme vlastné krivdy,“ povedal s odkazom na rok 2014, keď v regióne prebiehali ťažké boje medzi ukrajinskými jednotkami a proruskými silami.
Zo služby však zostal sklamaný. Svojho veliteľa označil za zlého a tvrdí, že nikdy nedostal sľúbenú náborovú odmenu 400-tisíc rubľov, teda približne 4 100 eur. Ruský vojak ležiaci na lôžku oproti nemu podľa BBC dostal päťnásobne viac.
Takmer všetci ukrajinskí zajatci, s ktorými BBC hovorila, pochádzali z území okupovaných od roku 2014 a do ruskej armády vstúpili dobrovoľne. Jeden muž z Doneckej oblasti však uviedol, že bol prinútený bojovať.
Podľa jedného odhadu, ktorý sa odvoláva na spravodajské informácie, bolo na okupovaných územiach proti svojej vôli povolaných do armády viac ako 50-tisíc Ukrajincov. Iné odhady hovoria o ešte vyššom počte.
Tvrdí, že jeho rodina po ruskej invázii zostala v Donecku nie z politických dôvodov, ale preto, že je to ich domov.
Po návrate chce byť opäť s manželkou a deťmi a urobiť všetko pre to, aby ho neposlali späť na front. „Jednoducho sa budem skrývať,“ povedal.
V pracovnom tábore
Zajatci v tábore pracujú a zo zárobku si môžu kupovať napríklad viac jedla či cigarety. V jednej z dielní vyrábajú drevené rakvy. Predchádzajúca zákazka tábora bola na záhradné domčeky.
V ďalšej dielni zajatci vyrábajú umelé vianočné stromčeky a ozdoby.
Medzi nimi je aj Sergej, ktorý sa narodil v ukrajinskom Luhansku. Hovorí však, že je Rus, rovnako ako jeho rodičia, ktorí sa do Donbasu prisťahovali ešte v časoch, keď boli Rusko aj Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu.
Do ruskej armády vstúpil pred desiatimi rokmi, podľa vlastných slov „aby bránil svoju vlasť“. Po návrate zo zajatia však údajne plánuje službu ukončiť. „Svoje som si už odrobil,“ tvrdí.
Jedno väzenie vymenili za druhé
Nie všetci vojaci však vstupovali do ruskej armády z ideologických dôvodov. Konstantin, odsúdený za obchodovanie s drogami, sa podľa vlastných slov prihlásil výlučne preto, aby sa vyhol dlhému trestu.
„Pätnásť rokov vo väzení bolo pre mňa priveľa,“ vysvetlil. „Viem, že ma to asi neospravedlňuje, ale je to fakt. Teraz mám 44 rokov, mal by som 60. Takže nie.“
Odsúdenci nasadení do ruských jednotiek však musia prežiť až do konca vojny, aby získali slobodu. V útočných jednotkách sú pritom ich šance nízke.
Traja muži odsúdení za vraždu reportérom povedali, že pôvodne očakávali prepustenie po jednom roku bojov. Ich kontrakty však boli automaticky predĺžené.
Keď sa BBC Sergeja opýtala na zabíjanie ľudí z krajiny, v ktorej sa narodil, otázku označil za „provokatívnu“ a odmietol odpovedať.
Konstantin reagoval opatrnejšie. „Na žiadnej vojne nevidím nič dobré a na takejto vojne už vôbec nemôže byť nič dobré,“ povedal. „Nehovorím, že sme rovnakí ako Ukrajinci, ale sme si blízki. Všetci tam máme príbuzných. Toto jednoducho nie je dobré.“ Napriek tomu svoje rozhodnutie vstúpiť do ruskej armády stále považuje za správne.
Ani on, ani Sergej neočakávajú skorý koniec konfliktu. Myslia si, že Putin nebude chcieť prestať, kým Rusko neovládne celý Donbas.
„Ale každý, koho tam poznám, už toho má dosť,“ tvrdí Konstantin. „Chcem len, aby sa to čo najskôr skončilo.“
Ukrajina sa zároveň snaží zajatcov využívať pri výmenách za vlastných vojakov držaných Ruskom. Muži pochádzajúci z Donbasu však patria pri vyjednávaní o výmenách medzi nižšie priority Moskvy.
„Tento rok ich odviezli len asi tucet,“ sťažoval sa Konstantin. „Vyzerá to, akoby nás nechceli vymeniť. Myslím si, že my pôjdeme ako poslední.“
Noví ukrajinskí generáli. Kto dnes riadi obranu krajiny vo vojne s Ruskom?
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"