„Železná žatva“ pokračuje aj po sto rokoch. Oheň v lesoch Európy odhaľuje smrtiace dedičstvo svetových vojen

Čoraz intenzívnejšie a dlhšie trvajúce požiare sa k nej dokážu dostať a v niektorých prípadoch ju priviesť k výbuchu.

Ako v texte pre portál The Conversation uvádzajú Sarah Njeriová zo SOAS University of London, odborníčka na konflikty a humanitárnu pomoc, a Christina Greeneová z University of Arizona, ktorá sa venuje výskumu odolnosti komunít, ukázalo sa to aj v júli v Národnom parku Müritz na severovýchode Nemecka.

Lesná pôda je tam kontaminovaná muníciou z obdobia studenej vojny, preto museli spolu s hasičmi zasahovať aj pyrotechnici. K niektorým častiam požiaru sa hasiči nemohli priblížiť pre riziko výbuchov.

Podobný problém sa následne objavil vo francúzskom regióne Gironde, kde požiar zasiahol 42-tisíc hektárov. Pri obci Le Porge plamene odkryli zabudnutú zásobu delostreleckých granátov z druhej svetovej vojny. Zo spálenej pôdy ich pyrotechnici získali najmenej 75.

Niekoľko granátov počas požiaru vybuchlo a jeden projektil prerazil stenu evakuovaného domu. Miestny starosta Martial Zaninetti uviedol, že obec o existencii munície na tomto mieste vôbec nevedela.

Písali sme

Ďalšia vážna hrozba v Chorvátsku. Na ostrove Dugi otok vypukol rozsiahly požiar, hasiči museli presúvať posily trajektom

Staré granáty môže aktivovať teplo

Ako ďalej vysvetľujú autorky, zakopaná munícia predstavuje nebezpečenstvo neustále, za bežných podmienok však môže zostať celé desaťročia bez pohybu. Pri požiari sa situácia mení vplyvom tepla a tlaku.

Výbušné náplne sa po prekročení kritickej teploty môžu vznietiť alebo explodovať. Staré strelivo môže byť navyše menej stabilné než v čase výroby. Desaťročia korózie môžu zvýšiť citlivosť obalov aj zapaľovacích mechanizmov.

Krátky požiar horiaci cez lístie a vrchnú vrstvu pôdy spravidla nevytvorí dostatok tepla na vyvolanie výbuchu. Iná situácia nastáva, keď oheň horí celé hodiny či dni alebo prenikne do vysušenej rašeliny a dlhodobo tlie pod zemou. Vtedy sa môže do pôdy preniesť dostatok tepla na výbuch zakopanej munície.

Presne to sa opakovane dialo aj v roku 2025 pri požiari Langdale Moor v anglickom grófstve North Yorkshire. Oheň prenikol do hlbokej rašeliny a počas šiestich týždňov spôsobil výbuch viac ako 20 granátov z druhej svetovej vojny.

Má pod zemou dedičstvo dvoch svetových vojen

Kontinent je stále zamorený výbušnými pozostatkami dvoch svetových vojen aj studenej vojny. Veľká časť munície sa nachádza práve v lesoch, na vresoviskách a rašeliniskách, ktoré v minulosti slúžili armádam a neskôr zostali prevažne nedotknuté, píšu Njeriová a Greeneová.

Lesy severovýchodného Nemecka, vrátane území, ktoré sú dnes prírodnými rezerváciami či lokalitami svetového dedičstva UNESCO, slúžili počas studenej vojny ako cvičiská sovietskej a východonemeckej armády. Rozsah kontaminácie je taký veľký, že nemeckí pyrotechnici musia čistiť územia postupne.

Vo Francúzsku a Belgicku zase poľnohospodári dodnes každú jar nachádzajú muníciu z prvej svetovej vojny. Tento pravidelný jav dostal pomenovanie „železná žatva“. Časti takzvanej Červenej zóny pri francúzskom Verdune zostávajú oficiálne neobývateľné aj viac než sto rokov po prímerí z roku 1918.

Munícia zostala aj pod britskými rašeliniskami, ktoré sa počas druhej svetovej vojny využívali na výcvik tankových jednotiek.

Južnú Európu trápia ničivé lesné požiare. Prečo ich máme tento rok toľko a sú krízové mechanizmy pripravené zasiahnuť?