Nový obchodný register mal pomôcť podnikateľom, zatiaľ odhalil len ich osobné údaje. Odborníci vysvetľujú, čo sa zmení

„Za mňa po viacerých desaťročiach prichádza z môjho pohľadu zásadná zmena,“ uviedol predseda Slovenskej advokátskej komory Tomáš Kamenec. Slovensko podľa neho prechádza na plne digitálny obchodný register. Rozhodujúce už nebudú papierové výpisy, ale údaje vedené v elektronickom registri, ktoré budú právne záväzné.

Podnikateľ tak pri preukazovaní údajov o svojej firme nebude musieť opakovane vybavovať papierový výpis s pečiatkou a štát bude zároveň viac využívať údaje, ktoré už má k dispozícii v iných registroch.

Práve v tom Kamenec vidí výrazné odbúranie administratívy. „Mali by sme odpovedať realite. Preto nie je potrebné viac naozaj prichádzať s touto papierovou formou a vlastne zaťažovať obyvateľov a podnikateľov ďalšou administratívou,“ povedal šéf slovenských advokátov.

Škandalózne spustenie

Nový systém však narazil na problém prakticky okamžite po spustení. Ešte skôr, než sa stihli naplno prejaviť sľubované výhody digitalizácie, vyvolal obchodný register otázky okolo ochrany osobných údajov.

Na vynovenom portáli sú pri niektorých firmách verejne dostupné dokumenty obsahujúce rodné čísla, úplné adresy, podpisy či čísla dokladov totožnosti. Používateľ pritom nepotrebuje občiansky preukaz s čipom ani nemusí preukazovať vzťah k spoločnosti - postačí mu prepísať štvorciferný overovací kód.

Čítajte viac

Na stránke ministerstva sú verejne dostupné citlivé údaje Slovákov. Susko: Boli tam aj doteraz, nič sa nebude meniť

Ministerstvo spravodlivosti v tom však zásadný problém nevidí. Nový zákon o obchodnom registri, ktorého hlavné časti nadobudli účinnosť 17. augusta 2026, stanovuje, že obchodný register a zbierka dokumentov sú verejne prístupné. Otázkou tak zostáva najmä to, či rozsah a spôsob sprístupnenia dokumentov zodpovedá požiadavkám na ochranu osobných údajov.

Údaje sa majú prenášať automaticky

Práve prepojenie jednotlivých štátnych registrov považuje za dôležitú súčasť zmien aj prezident Slovenskej notárskej komory Miroslav Gregor. Obchodný register sa má prepájať s registrom fyzických osôb, právnických osôb a ďalšími štátnymi registrami. Údaje sa tak nemajú zadávať opakovane na viacerých miestach.

V praxi to môže znamenať napríklad jednoduchšiu zmenu adresy. Ak sa podnikateľovi zmení údaj v jednom z referenčných registrov, mal by sa následne premietnuť aj do obchodného registra. Podnikateľ by tak nemusel kvôli každej takejto zmene podávať samostatný návrh.

Gregor zároveň pripomína, že cieľom plánovaných zmien je, aby údaje v registri čo najviac zodpovedali realite. Nový systém má preto využívať dáta, ktoré už štát eviduje, namiesto toho, aby ich podnikateľ opakovane dokladoval.

Viac zápisov budú robiť notári

Veľká zmena prichádza aj pri samotnom zápise spoločností. Notári už niekoľko rokov fungujú ako registrátori pri vybraných úkonoch. Ich pôsobnosť sa však teraz výrazne rozširuje.

„Od prvej etapy, ktorá sa spustila včera, už je možné cez notára registrovať aj akciovú spoločnosť, aj prvozápis, aj zmenu zápisu pri akciovej spoločnosti,“ priblížil predseda notárskej komory. V ďalších dňoch sa majú podľa technických možností pridávať aj ďalšie typy zápisov.

Podnikateľ však nebude nútený využiť len túto cestu. Naďalej zostane zachovaná možnosť podať návrh na registrový súd. Rozdiel má byť predovšetkým v spôsobe vybavenia a v komforte pre podnikateľa.

Práve pri opravovaní chýb vidia odborníci jednu z najväčších praktických výhod notárskej registrácie. Ak podnikateľ podá na súd chybný návrh alebo k nemu nepriloží potrebný dokument, súd ho musí riešiť formálnym postupom.

Pri notárovi môže byť situácia jednoduchšia. Notár môže podnikateľa upozorniť na nedostatok a vyzvať ho na jeho odstránenie. Podľa Gregora tak môže celý proces pokračovať bez toho, aby podnikateľ musel začínať formálny postup odznova.

„Neformálny znamená, že o pár minút to od toho klienta môžem dostať opravené a realizuje sa zápis. Čiže ide o rýchlosť a komfort,“ upresnil predseda slovenských notárov.

Kamenec rozšírenie úlohy notárov víta aj z pohľadu podnikateľov. Podľa neho pri súdnom konaní môže chyba znamenať zamietnutie návrhu, následné podanie námietok a ďalší formálny proces. Pri notárovi sa dá problém vyriešiť priamo s klientom.

Nie všetko bude musieť podnikateľ vybavovať sám

Nový systém však neznamená, že každý podnikateľ bude musieť automaticky využiť služby advokáta alebo notára. Kamenec upozorňuje, že vo veľkej väčšine prípadov povinné zastúpenie neexistuje.

„Pri 99 percentách vecí neexistuje povinnosť nejakého zastúpenia,“ podotkol. Podnikateľ si teda môže návrh podať sám. Pri niektorých úkonoch však zákon vyžaduje osobitnú formu dokumentu, napríklad notársku zápisnicu alebo autorizovanú listinu advokáta.

Typickým príkladom je založenie spoločnosti. Pri ňom môže byť potrebné pripraviť zakladateľskú listinu alebo spoločenskú zmluvu v príslušnej forme. Následný návrh na zápis už môže smerovať k inému notárovi alebo na registrový súd.

Dôvodom je takzvaný systém „štyroch očí“. Ak sa napríklad notár podieľal na príprave dokumentov pre spoločnosť, nemôže zároveň pôsobiť ako registrátor pri tom istom zápise. Návrh musí posúdiť iný notár.

Väčšia úloha advokátov a notárov však zároveň znamená, že za niektoré služby bude podnikateľ platiť. Kamenec to nepovažuje za nevýhodu, ktorá by mala zatieniť prínosy nového systému.

Advokát či notár je totiž podľa neho profesionál, ktorý za svoju činnosť nesie zodpovednosť. Ak pri poskytovaní služby spôsobí škodu, zodpovedá za ňu a zároveň podlieha disciplinárnym pravidlám príslušnej komory.

„Kvalita tej právnej služby a vlastne tá zodpovednosť za tú právnu službu bude týmto posilnená,“ upozornil Kamenec.

Podľa neho je preto potrebné pozerať sa na poplatok za odbornú službu aj ako na určitú formu ochrany. „To predchádzanie nejakým budúcim sporom a predchádzanie nejakým konfliktným situáciám podľa mňa je dôležitejšie ako to, či pri zápise zaplatím profesionála za to, či mi vykoná nejakú službu.“

Obchodné meno si bude možné rezervovať

Zmeny prinášajú aj praktickú novinku pre ľudí, ktorí firmu ešte len zakladajú. Obchodné meno si bude možné rezervovať na 60 dní. Podnikateľ tak dostane čas na vybavenie potrebných dokumentov bez obavy, že ho počas procesu niekto predbehne.

Čítajte viac

Obchodný register prichádza od augusta s novými pravidlami. Opozícia zmeny kritizuje, najmä vyššie poplatky

Gregor vysvetlil, že práve takáto situácia sa v praxi už objavovala. Podnikateľ si vybral konkrétne obchodné meno, začal vybavovať potrebné náležitosti, no kým sa dostal k zápisu, niekto iný ho predbehol a meno si zaregistroval.

Rezervácia má tak predstavovať určitú formu právnej ochrany. Nie je však povinná a podľa Kamenca nemá slúžiť na dlhodobé blokovanie obchodných mien konkurencie. „Ja som presvedčený, že tých 60 dní by na to malo stačiť,“ vyhlásil.

Ďalšou významnou zmenou je zrušenie limitu, podľa ktorého mohla byť fyzická osoba jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Podľa Kamenca sa totiž v praxi ukázalo, že toto obmedzenie nefunguje tak, ako sa pôvodne zamýšľalo. Podnikatelia ho dokázali obchádzať prostredníctvom malých podielov ďalších osôb.

„Naozaj sa to obchádzalo cez rôzne ‚minipodiely‘ v spoločnostiach nejakých druhých osôb,“ vysvetlil. Podľa neho sa tak z pôvodne zamýšľanej ochrany stal skôr umelý limit, ktorý komplikoval rozvoj podnikania.

Všetko ukáže prax

Obaja odborníci zároveň pripúšťajú, že nový systém bude musieť preveriť reálna prax. Gregor však tvrdí, že na príprave legislatívy pracovali odborníci z praxe a výsledkom je podľa neho moderný právny predpis.

Kamenec je v tomto smere opatrnejší. Upozorňuje, že pri zavádzaní takýchto rozsiahlych zmien sa môžu objaviť technické či praktické zádrhely. Tie však podľa neho netreba riešiť okamžitými zásahmi do zákona.

„Počkajme, vychytajme chyby. Zistime, kde aplikačná prax vlastne je nejaká sťažená. A potom sa môže diskutovať o ďalšie legislatívne zmeny,“ uzavrel Kamenec.

Odborníci sa spoločne zhodli, že cieľom pripravovaných zmien je predovšetkým odstrániť zbytočnú administratívu, zrýchliť zápisy a preniesť väčšiu časť vybavovania do elektronického prostredia. Zároveň má zostať zachovaná kontrola nad tým, čo sa do obchodného registra zapisuje, pričom podnikateľ dostáva väčšiu možnosť vybrať si, či využije notára alebo registrový súd. Podotýkajú však, že „všetko potrebuje čas“.

Celý rozhovor o zmenách v obchodnom registri si môžete pozrieť aj tu: