Veterné parky po veľkých škrtoch na Slovensku nekončia. Geci: Všetko je v ľuďoch, po voľbách to môže byť inak
Sedem z ôsmich plánovaných akceleračných zón pre veterné parky zmietol envirorezort zo stola. Jedna zóna na východe Slovenska má zostať, no o prípadnej výstavbe rozhodnú samosprávy. Taký je výsledok doterajších rokovaní ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) so zástupcami miest a obcí. Koniec akceleračných zón však nemusí znamenať koniec veterných parkov na Slovensku - v príprave je už viac ako 30 projektov.
Pôvodný plán počítal s ôsmimi takzvanými akceleračnými zónami, ktoré mali vytvoriť podmienky na jednoduchšie a rýchlejšie povoľovanie projektov veterných parkov. Zámer vyplývajúci z plánu obnovy počítal aj s výstavbou 120 turbín v priebehu štyroch rokov.
Situácia sa však po rokovaniach so samosprávami výrazne zmenila. Marek Geci, ktorý na rokovaniach zastupoval 32 samospráv, tvrdí, že ministerstvo životného prostredia ich pripomienky zohľadnilo a pôvodný návrh výrazne upravilo.
„Ministerstvo životného prostredia aj na základe vecných pripomienok samospráv na to veľmi promptne zareagovalo, vyhodnotilo všetky pripomienky a z 8 akceleračných zón zastavilo 7 akceleračných zón,“ povedal zástupca z iniciatívy Za občanov, za Slovensko.
Jedna zóna na východe zostáva
Z pôvodných ôsmich zón má teda zostať iba jedna. Nachádzať sa má na východe Slovenska a rozdelila sa na dva veterné parky.
Samotné zaradenie územia do akceleračnej zóny však podľa Geciho ešte neznamená, že sa tam bude stavať. Zóna má v prvom rade vytvoriť podmienky na rýchlejšie povoľovanie projektov, ak by sa v budúcnosti o výstavbe veterného parku rozhodlo.
„Je to predpoklad na to, aby v budúcnosti, keby tieto akceleračné zóny vznikli, bolo možné rýchlejšie postupovať pri povoľovaní veterných parkov,“ uviedol aktivista.
Pri jedinej zostávajúcej zóne na východe Slovenska však podľa neho bude rozhodujúce, či s prípadnou výstavbou súhlasia dotknuté samosprávy. Samotná existencia zóny teda ešte neznamená, že v nej veterné turbíny vyrastú. V ich prípadnej výstavbe majú mať posledné slovo obce a mestá, na ktorých území by sa projekt nachádzal.
„Čiže ak niekedy v budúcnosti vznikne nejaký takýto veterný park v tejto zóne, bude to iba preto, pretože o tom rozhodli tie samosprávy,“ dodal Geci.
Práve tu sa podľa aktivistu začína ďalšia časť príbehu. Zrušenie siedmich akceleračných zón totiž podľa neho automaticky neznamená, že sa na Slovensku prestanú pripravovať veterné parky.
Mimo plánovaných zón už totiž podľa jeho slov existuje viac ako 30 projektov v rôznych štádiách prípravy alebo schvaľovania.
„Čo je ale benefit tohto celého a čo sa tu často nehovorí, je, že mimo týchto akceleračných zón, tu už dnes máme na Slovensku v príprave, v nejakom schvaľovacom procese, cez 30 veterných parkov,“ priblížil s tým, že ak nový plán prejde, ministerstvo životného prostredia získa možnosť zasiahnuť aj do projektov, ktoré už sú v povoľovacom procese.
Prečo sú veterné parky problém?
Odpoveď na túto otázku Geci nestavia iba na obavách z vplyvu veterných turbín na obyvateľov či krajinu. Argumentuje aj ekonomikou a súčasným energetickým mixom Slovenska.
Ako tvrdí, Slovensko vyrába viac elektriny, než spotrebuje, a prebytok vyváža. Za hlavné zdroje pritom považuje jadrovú a vodnú energetiku.
„Slovenská republika je čistý exportér elektrickej energie. To znamená, my vyrobíme, spotrebujeme, máme nadprebytok, ktorý predávame. Čiže my sme čistý exportér.“
Práve existujúci energetický mix je podľa Geciho jedným z dôvodov, prečo Slovensko nepotrebuje masívnejšie investovať do veternej energetiky.
„My dnes máme unikátny zdroj čistej energie, ktorý dokážeme vyrobiť. Je to jadro a voda. My nepotrebujeme stavať veterné elektrárne na to, aby sme získali ďalšiu energiu,“ tvrdí.
Geci zároveň upozorňuje na nestabilitu výroby z vetra. Výkon veterných elektrární podľa neho závisí od poveternostných podmienok, a preto nedokážu garantovať rovnomernú produkciu elektriny.
Druhým argumentom je cena výroby elektriny. Energia z veterných parkov je podľa jeho slov drahšia ako energia z jadra. Pri veterných parkoch uvádza cenu 80 až 110 eur za MWh, pri jadrovej energii približne 50 eur za MWh.
„Takže keď vychádzame už len z tej ekonomickej stránky, je to absolútny nezmysel pre Slovensko, keď pozeráme na to, že sme čistý exportér,“ doplnil.
Ako príklad uvádza Maďarsko, ktoré je podľa neho v odlišnej situácii, keďže je čistým importérom elektriny. „K príkladu, Maďarsko, náš sused, je čistý importér.“
Slovensko preto podľa Geciho nemožno jednoducho porovnávať s krajinami, ktoré nemajú rovnaké možnosti pri výrobe elektriny z jadra a vody.
Elektriny bude potrebnej viac, upozorňuje oponent
Protiargumentom je očakávaný rast spotreby elektriny. Rozvoj elektromobility, tepelných čerpadiel a klimatizácií či elektrifikácia priemyslu môžu znamenať, že Slovensko bude v budúcnosti potrebovať nové výrobné kapacity.
„Slovensko má nejakú víziu, ako to chce nahrádzať. A určite veterné parky k tomuto neprispievajú, že by mali vyriešiť túto situáciu. Skôr si myslím, že je to momentálne naopak.“
Veterné parky podľa neho zároveň nie sú jedinou cestou, ako prilákať nových investorov na východné Slovensko. Spomína napríklad fotovoltické projekty a investície v iných odvetviach.
Pri rozhodovaní by mal preto štát zohľadňovať aj cenu jednotlivých zdrojov. Ak je výroba elektriny z konkrétneho zdroja drahšia, štát by podľa neho mal hľadať iné spôsoby, ako podporiť ekonomický rozvoj regiónu.
Definitívny koniec veterných parkov? Nie celkom
Hoci Geci vníma výsledok rokovaní ako výrazný posun, za definitívny koniec tejto témy ho nepovažuje.
Pri zostávajúcej zóne na východe Slovenska vidí ešte jednu dôležitú otázku. Podľa jeho slov nejde o klasický projekt súkromného investora, ktorý by prišiel s konkrétnym zámerom. V tomto prípade má ísť o štátnu spoločnosť, ktorá akceleračnú zónu zastrešuje a v budúcnosti plánuje určitú výstavbu.
„To nie je projekt súkromných investorov, keď príde niekto z Čech alebo z Rakúska a povie, ak chce na východe v akceleračnej zóne teraz na tomto mieste stavať veterný park. Nie. Tu sa jednalo o štátnu spoločnosť, ktorá plánuje budúcnosti niečo vystavať,“ upozornil zástupca iniciatívy.
Ani prípadná strategická investícia štátu však podľa Geciho nemá automaticky obísť samosprávy. Ak by napríklad obec vo svojom územnom pláne výstavbu veterného parku neumožňovala, podľa jeho interpretácie by mala mať naďalej rozhodujúce slovo.
„Ak by to bola takáto investícia štátu, ktorá by mala pomôcť k tomu, aby sa mohli tieto veterné parky v tejto zóne stavať, tak to nebude možné urobiť,“ myslí si. Svoje tvrdenie opiera o pravidlá posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Prídu peniaze z plánu obnovy?
Otvorenou zostáva aj otázka financií z plánu obnovy. Práve s ním bol pôvodný zámer akceleračných zón spojený. Zmena pôvodného modelu preto vyvoláva otázku, či Slovensko nemôže o časť financií prísť.
Geci tvrdí, že pri nastavení, v ktorom zostane jedna zóna a konečné rozhodnutie budú mať samosprávy, by Slovensko o tieto peniaze prísť nemalo.
Zároveň pripúšťa, že časť ľudí nechce ani poslednú zostávajúcu zónu: „Sú tu rôzne ohlasy, že nemala by byť ani tá posledná. Samozrejme, že ľudia to nechcú.“
Za podstatný považuje aj fakt, že samotná existencia zóny ešte neznamená automatickú výstavbu. Upozornil tiež na to, čo môže prísť po skončení plánu obnovy. Veľa bude podľa neho závisieť od toho, akú politiku budú presadzovať budúce vlády a akých politikov si ľudia zvolia.
„Žiaden veterný park stáť nebude, pokiaľ o tom nerozhodnú samosprávy. Ale, čo je veľmi podstatné, všetko je v ľuďoch. Ak ľudia budú voliť politikov, ktorí dnes presadzujú veterné parky, tým nezabránite, aby tu o pár rokov bola akceleračná zóna, keď skončí plán obnovy,“ uzavrel.
Celý rozhovor si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"