Vedci netušia, o koho ide. Masový hrob odkryl neznámu bitku z 2. storočia, v panvách vojakov našli hroty oštepov

Vedcov zaujala najmä nezvyčajne vysoká koncentrácia poranení v oblasti slabín a panvy. Jeden z mužov mal ešte pri vykopávkach v panve zabodnutý hrot oštepu. Ďalšie kostry niesli podobné poranenia v oblasti slabín a dolných končatín.

Analýza masového hrobu z rímskeho obdobia na okraji Viedne ukazuje, že najmenej 129 mladých mužov mohlo zahynúť počas veľkého vojenského stretu, o ktorom dnes historici nič nevedia.

Veľkolepý, nezvyčajný nález

O výsledkoch výskumu informoval portál Live Science. Hrob objavili v roku 2024 v lokalite Hasenleitengasse na okraji dnešnej Viedne, ktorá bola v rímskych časoch známa ako Vindobona. Pozostatky pochádzajú z prvého až druhého storočia nášho letopočtu.

V hrobe ležalo najmenej 129 ľudí pochovaných mimoriadne neusporiadane. Archeológovia odhadujú, že všetci boli muži vo veku približne 18 až 35 rokov. Nenašli pri nich bežnú pohrebnú výbavu, objavili však niekoľko zbraní. Najmenej dve tretiny kostier niesli známky násilných poranení, ktoré vznikli v čase smrti alebo krátko pred ňou.

„Je to veľkolepý nález,“ povedala pre Live Science Sheridan Strangová, bioarcheologička z archeologickej spoločnosti Novetus. Nové výsledky predstavila 6. augusta na 25. stretnutí Európskej asociácie paleopatológie. Výskum zatiaľ neprešiel odborným recenzným konaním.

Čítajte viac

Pod budúcim priemyselným parkom v Šuranoch objavili dlho hľadaný rímsky vojenský tábor z čias Marca Aurélia

O bitke na tomto mieste neexistujú záznamy

Už po objavení hrobu archeológovia predpokladali, že by mohlo ísť o padlých vojakov. Nová analýza túto možnosť ďalej podporuje. Ide o vzácny jav, pretože starovekí Rimania spopolňovali mŕtvych a hroby z týchto čias sú nezvyklé.

„Dospeli sme k záveru, že títo ľudia boli s najväčšou pravdepodobnosťou vojaci a zomreli pri nejakej udalosti spojenej s hromadným násilím, či už počas bitky, alebo vojenského ťaženia,“ uviedla Strangová. „Nemáme však žiadne ďalšie dôkazy o tom, že by sa v tejto oblasti v tom čase odohrala bitka,“ dodala.

Rímsky vojenský tábor vo Vindobone vznikol koncom prvého storočia nášho letopočtu ako súčasť provincie Panónia. Ležal pri Dunaji a patril medzi dôležité oporné body na hranici Rímskej ríše, ktorú chránil pred germánskymi kmeňmi vrátane Markomanov.

Historici vedia o bojoch v okolí Vindobony počas markomanských vojen približne v rokoch 166 až 180. O bitke priamo v oblasti dnešnej Hasenleitengasse však podľa archeológov nehovoria písomné pramene ani doterajšie archeologické nálezy.

Útočníci mierili na slabiny

Analýza kostier odhalila rôzne druhy zranení. Stopy po ostrých zbraniach, napríklad mečoch či dýkach, sa nachádzali na viacerých častiach tela, zatiaľ čo poranenia spôsobené tupým predmetom boli sústredené najmä na lebkách.

Najnezvyčajnejším zistením však boli zásahy projektilov. Tie sa objavovali prevažne v oblasti panvy a slabín.

Vedci sa domnievajú, že mohli vzniknúť pri boji, keď útočníci zo zeme vrhali oštepy na protivníkov sediacich na koňoch a snažili sa zasiahnuť nechránenú medzeru v ich výstroji.

„Pri jednom z mužov bol hrot oštepu stále zabodnutý v panve, keď sme ho vykopali,“ povedala Strang. „Ľudia, ktorí tieto zranenia spôsobili, cielili práve na tieto citlivé miesta,“ ozrejmila ďalej.

Podľa Patricka Randolpha-Quinneyho, biologického antropológa z Uppsalskej univerzity vo Švédsku, ktorý sa na výskume nepodieľal, môže nález priniesť nové poznatky o používaní vrhacích zbraní.

Skutočnosť, že sa poranenia spôsobené projektilmi sústreďovali na slabiny a dolné končatiny, podľa neho naznačuje nielen nedostatočnú ochranu týchto častí tela, ale aj to, že „útočníci vedeli, ako protivníka vyradiť z boja na základe anatómie mäkkých tkanív“.

Písali sme

Turisti na Spiši zbadali zvláštny predmet, ktorý trčal zo zeme. Archeológ: Ide o poklad, nepreháňam

Nevedia, na ktorej strane muži bojovali

Jednou z hlavných nezodpovedaných otázok zostáva totožnosť mŕtvych. Vedci zatiaľ nevedia, či išlo o rímskych vojakov, Markomanov alebo príslušníkov iného germánskeho kmeňa.

„Nevieme, či to boli Rimania, Markomani alebo iný germánsky kmeň, ktorý sa v tejto oblasti nachádzal,“ povedala Strangová.

Predbežná analýza DNA 25 kostier potvrdila, že všetky patrili mužom. Zároveň ukázala veľmi rozmanitý pôvod. Niektorí pochádzali z Apeninského polostrova, ďalší z kontinentálnej Európy a traja mali pôvod vo východnom Stredomorí a Levante.

„Títo ľudia mohli patriť k rímskemu vojsku,“ uviedla Strang. „Nemuseli však byť všetci Rimania. Je možné, že v hrobe boli spoločne pochovaní Rimania aj príslušníci iného germánskeho kmeňa,“ doplnila.

Výskum pozostatkov pokračuje. Vedci chcú pomocou kostier skúmať aj zdravotný stav, stravu a choroby mŕtvych. Tie by im mohli pomôcť lepšie určiť, kto muži boli a čo sa na mieste pred takmer dvoma tisíckami rokov odohralo.

Extrémne suchá a nízky hladiny riek odkryli poklady pre archeológov. Viac sa dozviete z reportáže nižšie.