Dve mocnosti, štyri nenápadné ostrovy. Putin prišiel na návštevu a 80-ročný spor s Japonskom vybuchol
Na mape ide o niekoľko neveľkých ostrovov na ďalekom východe Ázie. V skutočnosti však ide o jeden z najdlhšie nevyriešených územných sporov medzi Ruskom a Japonskom a najnovšie aj symbol napätia medzi dvojicou mocností. Moskva ich kontroluje od konca druhej svetovej vojny, Tokio ich dodnes považuje za svoje a práve pre ne obe krajiny nikdy nepodpísali plnohodnotnú mierovú zmluvu. Reč je o nenápadných, no mimoriadne sporných Kurilských ostrovoch - skrátene Kurilách.
Rozruch tentokrát znovu vyvolal Vladimir Putin. Ruský prezident predminulý týždeň vôbec po prvý raz navštívil jeden zo štyroch sporných ostrovov. Japonsko reagovalo ostrým protestom a predvolalo si ruského veľvyslanca. Moskva následne urobila to isté s japonským ambasádorom.
Spor, ktorý môže na prvý pohľad pôsobiť ako vzdialená historická kuriozita, má pritom aj veľmi súčasný rozmer. Ostrovy ležia na strategickom mieste medzi Ruskom a Japonskom, obklopujú ich bohaté ložiská a pre ruské námorníctvo predstavujú dôležitú cestu do Tichého oceánu.
Štyri ostrovy tesne pri Japonsku
Kurilské ostrovy tvoria dlhý reťazec desiatok vulkanických ostrovov, ktorý sa tiahne od ruského polostrova Kamčatka smerom na juh až k japonskému ostrovu Hokkaido. Celé súostrovie meria približne 1 200 kilometrov.
Japonsko si však nenárokuje celý tento pás ostrovov. Spor sa týka iba jeho štyroch najjužnejších častí, ktoré ležia najbližšie k Hokkaidu. V Japonsku ich označujú ako Severné teritóriá, zatiaľ čo Rusko ich považuje za bežnú súčasť Kurilských ostrovov a svojho územia.
Práve na najväčší z týchto štyroch ostrovov, ktorý Rusi nazývajú Iturup a Japonci Etorofu, Putin predminulý týždeň pricestoval. Navštívil tam závod na spracovanie rýb, nemocnicu aj školu a stretol sa s gubernátorom oblasti, pod ktorú ostrov z pohľadu Ruska administratívne patrí.
Nemecká spravodajská stanica Deutsche Welle upozornila, že išlo o Putinovu vôbec prvú návštevu sporného územia. Pred ním tam z najvyšších ruských predstaviteľov opakovane cestoval Dmitrij Medvedev.
Pre Tokio mala preto cesta ruského prezidenta výrazný symbolický význam. Japonská premiérka Sanae Takaičiová ju označila za „absolútne neprijateľnú“ a uviedla, že ešte viac sťaží obnovu vzťahov medzi oboma krajinami.
Spor nezačal druhou svetovou vojnou
Príbeh ostrovov je však podstatne starší než dnešné napätie medzi Moskvou a Tokiom.
Kedysi ich obývali Ainuovia, pôvodný národ severného Japonska a priľahlých oblastí. Rusko a Japonsko si až následne počas 19. storočia začali medzi sebou vymedzovať, komu ktoré územia v regióne patria.
Ako vysvetľuje britský denník The Guardian, dohoda z roku 1855 uznala japonskú kontrolu nad štvoricou ostrovov, o ktoré sa vedie spor dodnes. Ďalšia zmluva z roku 1875 potom prisúdila Japonsku celý reťazec Kurilských ostrovov. Rusko na oplátku získalo nespornú kontrolu nad Sachalinom, veľkým ostrovom ležiacim severne od Japonska a západne od Kuríl.
Na konci storočia teda išlo všetko relatívne hladko, avšak súčasný problém prišiel až o sedem desaťročí neskôr. V posledných dňoch druhej svetovej vojny v roku 1945 totiž Sovietsky zväz obsadil južnú časť Kuríl vrátane štyroch ostrovov, ktoré Japonsko požaduje späť. Moskva ich odvtedy nepretržite kontroluje.
Podľa nemeckej stanice Deutsche Welle bolo približne 17-tisíc Japoncov, ktorí na ostrovoch žili, po sovietskom prevzatí moci vysídlených. Dnes tam žije približne 20-tisíc ruských občanov.
Prečo sa nedohodli ani po vojne?
Práve udalosti po roku 1945 vytvorili právny a diplomatický problém, ktorý sa nepodarilo vyriešiť dodnes.
Japonsko sa v mierovej zmluve zo San Francisca z roku 1951 vzdalo nárokov na Kurilské ostrovy. Tokio však tvrdí, že štyri najjužnejšie ostrovy, o ktoré vedie spor s Moskvou, do Kuríl v zmysle tejto dohody nepatrili, a preto sa ich nikdy nevzdalo.
Situáciu ešte komplikuje fakt, že zmluva nepriznala Sovietskemu zväzu zvrchovanosť nad spornými ostrovmi. Moskva navyše samotnú dohodu nepodpísala.
Rusko a Japonsko síce v roku 1956 spoločnou deklaráciou formálne ukončili vojnový stav, definitívnu mierovú zmluvu však nikdy neuzavreli. Jednou z hlavných prekážok zostáva práve otázka štvorice ostrovov.
Pre Rusko nejde iba o kus zeme
Ostrovy by však zrejme nevyvolávali také emócie, keby išlo iba o historickú otázku hraníc. Okolité vody však patria medzi bohaté rybolovné oblasti a samotné ostrovy môžu ukrývať cenné nerastné suroviny. Japonskí rybári tam v minulosti dokonca lovili na základe dohôd s Ruskom. Táto spolupráca sa však po roku 2022 začala rozpadať.
Ešte dôležitejšia je ale poloha ostrovov. Kurilský reťazec oddeľuje Ochotské more od otvoreného Tichého oceánu. Pre Rusko to znamená, že kontrola nad prielivmi medzi ostrovmi pomáha zabezpečovať pohyb jeho vojenských lodí smerom do Pacifiku. Niektoré z týchto námorných trás navyše nezamŕzajú ani počas zimy.
Americká stanica CNBC pripomína, že práve na Iturupe, ktorý Putin navštívil, sa nachádza významná ruská vojenská základňa. Moskva svoju vojenskú prítomnosť na ostrovoch v posledných rokoch posilňovala.
Aj preto ich Sovietsky zväz považoval za strategicky významné už počas studenej vojny, keď bol Ďaleký východ jedným z miest súperenia Moskvy so Spojenými štátmi a ich spojencom Japonskom.
Boli časy, keď sa kompromis zdal možný
Vzťahy medzi Ruskom a Japonskom pritom ešte pred niekoľkými rokmi nevyzerali beznádejne. Bývalý japonský premiér Šinzó Abe sa počas svojho pôsobenia snažil s Putinom nájsť riešenie územného sporu. Obe strany rokovali o mierovej zmluve a istý čas sa zdalo, že aspoň čiastočný kompromis by mohol byť možný.
Postupne sa však atmosféra zhoršovala. Rusko začalo na ostrovoch rozmiestňovať ďalšiu vojenskú techniku vrátane systémov protivzdušnej obrany. Po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa vzťahy prepadli ešte hlbšie. Japonsko sa pridalo k sankciám proti Moskve a Rusko následne rokovania o mierovej zmluve prerušilo.
Putinova návšteva preto prichádza v období, keď sú obe krajiny od dohody vzdialenejšie než pred desiatimi rokmi.
Prečo Putin prišiel práve teraz?
Cesta ruského prezidenta mala aj širší politický kontext. Japonsko krátko pred Putinovou návštevou zverejnilo svoj každoročný oficiálny dokument o stave obrany a bezpečnostných hrozbách krajiny.
Takýto materiál sa zvyčajne označuje ako obranná biela kniha. V praxi ide o rozsiahlu správu vlády, v ktorej vysvetľuje, akým bezpečnostným rizikám krajina podľa nej čelí a ako na ne chce reagovať.
Tokio v dokumente kritizovalo ruské vojenské aktivity na sporných ostrovoch a zopakovalo svoj postoj, že ide o japonské územie, ktoré Rusko okupuje.
Podľa analytikov amerického Inštitútu pre štúdium vojny, ktorých citovala stanica CNBC, mohla byť Putinova cesta práve odpoveďou Kremľa na tento dokument a na snahy premiérky Takaičiovej posilňovať japonské obranné kapacity.
Vzťahy navyše zaťažujú aj ďalšie spory. The Guardian pripomína nedávne odhalenie rozsiahlej siete spojenej s ruskou špionážou a obstarávaním komponentov pre vojenské účely, ktorá mala pôsobiť prevažne nerušene na území Japonska.
Spor o Severné teritóriá zostáva citlivou otázkou aj v samotnom Japonsku. Pred ruským veľvyslanectvom v Tokiu proti Moskve pravidelne protestujú ultranacionalistické skupiny a vláda premiérky Takaičiovej čelí tlaku, aby voči Kremľu neustupovala.
Japonská povojnová pacifistická politika si zažila v poslednom období viacero obratov. Významným krokom bolo napríklad zjednodušenie vývozu zbraní do zahraničia:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"