Takmer 30 rokov čaká na správu o otcovi. Nové masové hroby v Kosove prinášajú rodinám nádej aj bolesť
Erblin Ademi z diaľky sleduje, ako robotníci odkrývajú novoobjavené masové hroby z vojny v Kosove v rokoch 1998 až 1999. Takmer 30 rokov po zmiznutí jeho otca sa v Ademim miešajú obavy a zároveň nádeje, že sa pozostatky rodičov konečne nájdu, píše agentúra AP.
Ademi mal iba deväť rokov, keď svojho otca videl naposledy. Jeho otec bol uznávaným chirurgom a v apríli 1999, niekoľko mesiacov pred koncom vojny, zmizol spolu s ďalšími 22 intelektuálmi.
Neistota, sklamanie a štipka optimizmu
Z doby konfliktu je stále nezvestných zhruba 1600 ľudí a ich pozostatky sa pravdepodobne nachádzajú v rozptýlených masových hroboch.
Ademiho rodina roky trpela neistotou a sklamaním z neúspešných pokusov otcove pozostatky nájsť. Teraz sú opatrne optimistickí, pretože novoobjavené hroby sa nachádzajú neďaleko miesta, kde bol Adom Ademi videný naposledy.
Vykopávky blízko dedín Kalludër aj Vogël a Kalludër i Madh (srbsky Mala a Velika Kaludra) v okrese Zubin Potok začali koncom júla po tom, ako tam boli nájdené ľudské pozostatky. Kosovský premiér Albin Kurti uviedol, že úrady sa domnievajú, že by mohlo ísť o nezvestných intelektuálov, ktorí boli podľa všetkého zadržaní pri pokuse utiecť z Kosova, aby sa vyhli zadržaniu srbskými jednotkami.
„Vždy, keď počúvame o začatí vykopávok, máme zmiešané pocity, pocity nádeje i bolesti,“ povedal Ademi. „Nech uplynie rokov koľko chce, bolesť bude vždy prítomná … Zároveň ale vždy existovala nádej, pocit, že sa konečne odhalí pravda,“ dodal.
Tisíce nezvestných
Medzi nezvestnými z Kosova je podľa organizácie Humanitarian Law Center približne 1200 etnických Albáncov, okolo 400 etnických Srbov a desiatky Rómov.
Vo vojne v Kosove zomrelo približne 13-tisíc ľudí. Konflikt vypukol po tom, čo etnickí Albánci začali povstanie s cieľom získať nezávislosť od Srbska. Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, Belehrad ju neuznal.
Napätie pretrváva. V máji 2023 Srbsko a Kosovo dosiahli dohodu, v ktorej sa obe strany zaviazali objasniť osud nezvestných. Priština aj Belehrad sa ale navzájom obviňujú z toho, že spoluprácu brzdia.
„Je zjavné, že úrady nie sú ochotné spolupracovať,“ povedal Bekim Blakaj z organizácie Centrum pre humanitárne právo.
Každý človek má právo na hrob
Európska únia chce, aby Kosovo a Srbsko normalizovali svoje vzťahy, čo je podmienkou pre ďalšie kroky v ich integrácii do EÚ.
Kosovská polícia minulý mesiac v súvislosti s nálezom masových hrobov oznámila, že zadržala dvoch etnických Srbov podozrivých z vojnových zločinov. Stalo sa tak niekoľko dní pred začiatkom najnovších vykopávok. Obaja muži zostávajú vo väzbe.
Niekoľko popredných srbských politických a vojenských predstaviteľov bolo za vojnové zločiny spáchané v Kosove odsúdených tribunálom OSN v holandskom Haagu.
V Kalludëre držal Erblin Ademi v rukách fotografiu svojho otca, na ktorej ho ako malého chlapca zviera v náručí.
„Každý človek má právo na hrob, ktorý môžu jeho blízki navštevovať, uctiť jeho pamiatku a spomínať naň,“ povedal Ademi. „Máme veľkú nádej, že týmto to skončí. Nech už celý proces potrvá akokoľvek dlho, budeme čakať, kým ich (nezvestných) nebudeme môcť uctiť tak, ako si zaslúžia,“ dodal.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"