Prešov ako jediný vo vysokom riziku, Bratislava s dlhom takmer 50 percent. Rebríček ukázal slabiny veľkých miest
Konsolidačný rok 2025 sa podpísal aj pod hospodárenie slovenských samospráv. Kým väčšina miest a obcí zostala podľa hodnotenia spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau v pásme nízkeho rizika, krajské mestá dopadli citeľne horšie. Najslabší výsledok zaznamenal Prešov a najvyššiu zadlženosť spomedzi krajských miest mala opäť Bratislava.
Vyplýva to z rebríčka i-Rating, ktorým CRIF hodnotí finančné zdravie samospráv. Do úvahy berie ich ekonomickú stabilitu, finančnú výkonnosť aj schopnosť udržať svoje hospodárenie v dlhšom horizonte. Hodnotenie využívajú aj banky pri poskytovaní úverov mestám a obciam.
Prešov ako jediný vo vysokom riziku
Spomedzi ôsmich krajských miest dopadol najhoršie Prešov. Ako jediný získal hodnotenie C mínus, ktoré ho zaradilo do pásma vysokého rizika. Ostatných sedem krajských miest skončilo na stupni C plus.
Najvyššie zadlženie však Prešov nemal. Prvenstvo v tomto ukazovateli patrilo Bratislave. Dlh hlavného mesta dosiahol 48,42 percenta jeho skutočných bežných príjmov z predchádzajúceho roka.
Vláda sa pochválila dlhom pod priemerom Únie. Analytici: Slovensko sa však nikdy nezadlžilo viac ako teraz
Nasledoval Prešov s 31,41 percenta a Trnava s 31,19 percenta. V Trenčíne bola zadlženosť 23,57 percenta, v Žiline 22,26 percenta a v Košiciach 22,04 percenta. Banská Bystrica dosiahla 20,4 percenta a najnižšie zadlženie spomedzi krajských miest mala Nitra – 13,5 percenta.
CRIF upozorňuje, že horšie výsledky väčších miest kontrastujú s hospodárením značnej časti menších samospráv.
„Najviac samospráv, konkrétne 1 082, čo predstavuje 38% podiel, sme identifikovali v stupni B mínus. To je ešte stále v pásme nízkeho rizika. Celkovo bolo v stupňoch A až B mínus zaradených 71 % samospráv, ktoré hospodárili v rámci svojich možností a kompetencií zodpovedne. Veľké mestá však zaostávajú a v hospodárení dosahujú horšie výsledky,“ uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková.
Najlepšie výsledky mali najmä menšie obce
Spoločnosť posudzovala celkovo 2 843 miest a obcí. Najvyšší rating A získalo 220 z nich, teda 7,74 percenta.
Medzi samosprávy s najlepším finančným zdravím sa zaradili napríklad Krasňany, Most pri Bratislave, Lužianky, Zavar, Štitáre, Nový Svet či Ovčiarsko. V najvyššej kategórii skončila aj košická mestská časť Ťahanovce.
Najviac samospráv s hodnotením A bolo v Žilinskom kraji, kde ich CRIF napočítal 47. Nasledoval Banskobystrický kraj s 34.
Slovensko padá v rebríčkoch dôvery. Krajina má najhorší rating za posledných dvadsať rokov, varuje analytička
Na opačnom konci hodnotenia bolo 197 samospráv so stupňom C mínus. Ich počet sa oproti predchádzajúcemu roku prakticky nezmenil. Najviac ich bolo v Prešovskom kraji, kde do tejto kategórie spadlo 63 miest a obcí.
Osobitným prípadom zostáva mestská časť Bratislava – Devín. Tá pokračovala v konsolidačnom režime a jej celková zadlženosť podľa CRIF dosiahla až 243 percent. Dlh sa navyše každoročne zvyšuje približne o 300-tisíc eur na úrokoch zo zmeniek.
V ozdravnom režime zostávala aj obec Gortva v okrese Rimavská Sobota. Na tri mesiace sa doň dostali aj Dolné Mladonice v okrese Krupina.
CRIF vidí priestor na úspory
Podľa Markovej môžu mestá svoje hospodárenie zlepšiť nielen vyššími príjmami, ale aj zásahmi do vlastnej prevádzky.
Ďalší konsolidačný balík na obzore. Ak vláda nezasiahne, deficit aj štátny dlh môžu opäť rásť
„K zlepšeniu hospodárenia krajských aj iných miest by prispeli opatrenia vedúce k zníženiu nadmerného počtu zamestnancov, v tomto má napríklad Bratislava veľké rezervy. Samosprávy vedia ušetriť na svojich interných výdavkoch, odmenách, ale najmä dôsledným vymáhaním pohľadávok, daní a ďalších miestnych poplatkov,“ uviedla.
CRIF – Slovak Credit Bureau pôsobí na Slovensku od roku 2004. Zabezpečuje technickú prevádzku bankového a nebankového úverového registra a vytvára aj databázy a hodnotenia bonity firiem či samospráv. Metodika i-Rating kombinuje finančné aj nefinančné ukazovatele a má vyjadrovať schopnosť hodnoteného subjektu plniť svoje záväzky a dlhodobo udržať stabilné hospodárenie.
Ako je na tom s dlhmi Slovensko? Vláda sa nedávno pochválila údajnou nízkou zadlženosťou, ekonómovia však varujú, že je aj tak privysoká:
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac