„Pankáči“ bez predátorov ničia Stredozemné more. Do vôd prenikajú stovky cudzích druhov, za lov niektorých úrady platia

Pepisov osvedčený postup je súčasťou širšieho úsilia vedcov o sledovanie a kontrolu šírenia invazívnych druhov, ako sú napríklad perutýny, v týchto vodách. Život sa tu mení v dôsledku kombinácie otepľovania morskej vody a existencie Suezského prieplavu, ktorý uľahčil prístup rybám z tropických oblastí.

Podľa nedávneho prieskumu, ktorý zostavila Cyperská akadémia vied, literatúry a umenia na základe výskumu vedcov z 11 krajín, sa odhaduje, že do Stredozemného mora sa každé dva týždne dostáva nový druh. Celkovo sa v Stredozemnom mori vyskytuje viac ako 1 000 nepôvodných druhov, uvádza správa. To predstavuje nárast v porovnaní s menej ako 800 druhmi, ktoré zaznamenala iná štúdia Európskej agentúry pre životné prostredie v období rokov 2012 až 2017.

Stredozemie mení svoju tvár

Novo prichádzajúce tropické druhy z Červeného mora a ďalších oblastí vytláčajú pôvodné druhy, menia potravinové reťazce a ohrozujú rybné hospodárstvo, uvádzajú odborníci. Je to len ďalší príznak vplyvu klimatických zmien, ktoré tento rok v lete v Európe spôsobili rekordné vlny horúčav, lesné požiare a sucho.

Čítajte viac

Portugalská invázia na plážach v Španielsku. Nebezpečný tvor ublížil počas jediného dňa 120 ľuďom

Tieto zmeny vyvolávajú medzi ochrancami prírody veľké obavy. Hoci Stredozemné more tvorí iba 0,8 percenta celkovej plochy svetových oceánov, podľa niektorých odhadov sa v ňom vyskytuje až 18 percent svetových morských druhov.

„Zmeny sú drastické, najmä od roku 2000,“ uviedol Periklis Kleitu, morský vedec z cyperského laboratória Marine and Environmental Research (MER), ktoré sa zaoberá hľadaním spôsobov, ako obmedziť vplyv inváznych druhov. „Vidíme, ako sa v morskom prostredí stále viac rozmnožujú a dominujú nepôvodné druhy a, žiaľ, pôvodných druhov ubúda,“ dodal.

Pankáči lovia bez zábran

Perutýn svojím vystupujúcim čelom a večne zamračeným výrazom pripomína podmorského „pankáča“. Podľa vedcov nemá v Stredozemnom mori žiadneho známeho predátora a vyznačuje sa nenásytnou konzumáciou miestnych rýb a kôrovcov. V okolí Cypru testuje MER selektívne pasce, ktoré majú prilákať perutýny a modré kraby, zatiaľ čo ostatným druhom umožňujú uniknúť.

V Grécku narúšajú morské ekosystémy čoraz častejšie sa vyskytujúce cudzie druhy. V posledných desaťročiach sa do gréckych vôd dostalo viac ako 230 takýchto druhov, uviedla vedúca výskumu Gréckeho centra pre morský výskum Paraskevi Karachleová.

Novo prichádzajúce druhy narúšajú ekosystém rôznymi spôsobmi. Ryby z čeľade králičkovcovitých intenzívne spásajú riasy, čím pod vodou vytvárajú holé oblasti a konkurujú pôvodným bylinožravým rybám Stredozemného mora, vysvetlila Karachleová. Štvorzubce striebropáse sú mäsožravce, ktorých toxíny môžu byť pre človeka smrteľné. Útočia na iné ryby a sú spájané s hláseným poklesom úlovkov chobotníc. Táto ryba je strieborná a posiata čiernymi bodkami a vďaka vypuklým očiam a predkusom vyzerá ako bitkár.

Za votrelcov dostanú odmeny

Grécke aj cyperské úrady ponúkli rybárom odmeny za lov štvorzubcov. „Invazívne druhy ovládajú naše more, čo má vplyv nielen na miestnu biologickú rozmanitosť, ale aj na ekonomiku,“ uviedla morská biologička z organizácie MER Christina Kakulliová.

Vedci hľadajú spôsoby, ako sa tejto situácii prispôsobiť. Jednou z možností je privyknúť spotrebiteľov na konzumáciu nových druhov rýb. Po odstránení tŕňov sú perutýny bezpečné na konzumáciu. Pepis odporúča ich pred vyprážaním obaliť v múke.

Čítajte viac

Malé telo, dva zuby a krvavé ranky. Na pláže obľúbeného ostrova sa vrátil nezvyčajný fenomén

„Spočiatku sa ľudia báli, ale teraz chápu, že ide o vysoko kvalitnú a chutnú rybu,“ uviedol Petros Yiangu, šéfkuchár spolupracujúci s organizáciou MER na projekte Life Prometheus financovanom Európskou úniou, ktorý sa zaoberá spôsobmi, ako obmedziť náhodný lov žralokov a rají a zároveň podporuje spôsoby lovu invazívnych druhov.

Modré kraby pochádzajúce z Atlantického oceánu si našli odberateľov v Tunisku a trh sa začína rozvíjať aj v Libanone a Turecku. Grécki vedci testovali spôsoby odstraňovania toxínov, aby z týchto štvorzubcov mohli vyrábať rybiu múčku na chov okúňov branzino, uviedla Karachleová. Iné výskumy sa zaoberali možným využitím nepôvodných druhov v kozmetike, doplnkoch stravy, kožených výrobkoch a pri tlmení bolesti.

Nájsť využitie pre tieto novo prichádzajúce druhy môže byť jednoduchšie, ako odhaliť spúšťací faktor ich šírenia a dopadu. Vedci tvrdia, že situácia si vyžaduje neustále a dlhodobé sledovanie. „More je veľmi zložité,“ uviedol Kleitu. „Je v ňom množstvo mätúcich premenných, ktoré na seba súčasne vzájomne pôsobia,“ dodal.

Pozrite si archívnu reportáž o ohrozených Tichomorských ostrovoch: