Na obnovu závlah štát peniaze nemá, Takáč preto počíta so súkromným investorom. Hlina: Zadarmo nepríde nikto
Slovenské závlahové systémy potrebujú rozsiahlu obnovu, štát však podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD) nemá stovky miliónov eur, ktoré by si revitalizácia vyžadovala. Riešením má byť partnerstvo so súkromným sektorom. Opozičný poslanec Alojz Hlina (SaS) upozorňuje, že každý investor bude chcieť svoje peniaze získať späť a štát musí veľmi pozorne nastaviť podmienky. Obaja o tom diskutovali v relácii Téma.
Takáč priblížil, že závlahové systémy budované najmä v 60. a 70. rokoch pokrývali približne 300-tisíc hektárov. Infraštruktúru dnes spravuje štátny podnik Hydromeliorácie, jej veľká časť je však podľa ministra v zlom technickom stave.
Funkčná je podľa jeho odhadu iba malá časť pôvodných závlah. Obnova celého systému by si mohla vyžiadať približne pol miliardy eur.
„Zo štátnych zdrojov na to financie nemáme. Bavíme sa rádovo o stovkách miliónov eur na revitalizáciu,“ uviedol Takáč.
Zo zdrojov strategického plánu je podľa neho na túto oblasť k dispozícii približne 30 miliónov eur, pričom peniaze nie sú určené iba na rekonštrukciu existujúcich zariadení.
Minister odmieta privatizáciu
Rezort preto preveruje možnosť PPP projektu, teda spolupráce verejného a súkromného sektora. Takáč zdôraznil, že konkrétna podoba projektu ani investor zatiaľ nie sú známe.
V hre podľa neho môžu byť banky, poľnohospodári, investori zo Spojených arabských emirátov či iní partneri. O konečnom riešení majú rozhodnúť ďalšie analýzy.
Minister odmietol tvrdenia, že by vláda chcela závlahový systém odovzdať investorom z Emirátov. „Všetky tie nezmysly, ktoré šíri opozícia, české médiá, že my sa zbavujeme, dávame to pomaly šejkom a vodu budú šejkovia predávať, sú čisté nezmysly,“ povedal Takáč.
Podľa neho je základnou podmienkou zachovanie infraštruktúry vo vlastníctve štátu. „Vždy to bude pod kontrolou štátu. A vždy to štát bude mať vo vlastníctve,“ zdôraznil minister.
Pripustil však, že súkromný partner by sa na prevádzke alebo financovaní systému mohol podieľať a prirodzene by očakával určitú návratnosť investície.
Projekt bude podľa Takáča potrebné konzultovať aj s Európskou komisiou, aby nevznikli pochybnosti napríklad o nepovolenej štátnej pomoci. Výsledky analýz podľa neho nemožno očakávať v priebehu niekoľkých týždňov.
„Tu sa bavíme o mesiacoch. To nie je také, že za týždeň, za dva týždne,“ povedal.
Hlina: Každý investor chce zarobiť
Hlina súhlasí s tým, že slovenské závlahy treba obnoviť. Spor podľa neho nie je o tom, či do nich investovať, ale kto obnovu zaplatí a za akých podmienok.
„Treba dostať vodu do polí, lebo jej je málo. Niečo v zemi je, niečo treba ešte dorobiť, niečo treba opraviť. Všetko stojí peniaze. Kto ich dá a za čo?“ zhrnul opozičný poslanec.
Za podstatné považuje zapojiť do rozhodovania samotných farmárov, ktorí závlahy využívajú.
Hlina upozornil, že zahraničný investor neposkytne stovky miliónov eur bez očakávania výnosu. „Každý chce zarobiť. To je úplne legitímne. Takže toto treba veľmi opatrne. A treba prizvať do partie tých, ktorí reálne tú vodu na tom poli potrebujú,“ povedal.
Podľa neho by jednou z možností bolo vytvoriť systém, do ktorého by finančne vstúpili samotní poľnohospodári, prípadne by na investície získali bankové financovanie.
Zároveň varoval vládu pred uzatváraním záväzkov, ktoré by mohli v budúcnosti obmedziť štát alebo viesť k sporom s investorom.
Takáč oponoval, že žiadne záväzné zmluvy s investorom podpísané nie sú a výsledná podoba projektu ešte len vzniká. Ubezpečil tiež, že farmári majú byť súčasťou diskusie.
Emiráty zatiaľ nie sú isté
Diskusia sa venovala aj otázke, prečo vláda v súvislosti so závlahami hovorí práve o Spojených arabských emirátoch.
Takáč vysvetľoval, že pri zahraničných rokovaniach vláda prirodzene hľadá možné oblasti spolupráce. Slovensko má so SAE rámcovú dohodu o spolupráci a tému závlah otvoril aj premiér Robert Fico.
To však podľa ministra neznamená, že investor z Emirátov projekt automaticky získa. „Kto to definitívne bude v konečnom dôsledku, povie zákon, súťaž, ja neviem. Ja to neviem teraz povedať,“ uviedol.
Hlina napriek tomu žiada opatrnosť. Podľa neho je potrebné predovšetkým zabezpečiť, aby o budúcnosti systému nerozhodovali investori bez dostatočného zapojenia ľudí, ktorí pôdu reálne obrábajú.
Spor sa presunul k štátnym lesom
V druhej časti diskusie sa spor medzi ministrom a opozičným poslancom presunul od závlah k hospodáreniu so štátnym drevom.
Hlina avizoval, že chce v septembri predložiť návrh, ktorý by za určitých okolností umožnil štátu zakázať vývoz nespracovanej drevnej hmoty zo Slovenska. Tvrdí, že surové drevo vo veľkom opúšťa krajinu a malo by sa vo väčšej miere spracovávať doma.
Takáč odmietol, že by štátny podnik Lesy SR predával drevo priamo do zahraničia.
Podľa ministra pripadá na štátne lesy približne 40 percent ročnej ťažby, zvyšok zabezpečujú súkromní vlastníci, urbáre či komposesoráty. „Štátne lesy nepredávajú drevo do zahraničia. To je výmysel pána poslanca Hlinu,“ povedal Takáč.
Zároveň však priznal prípady, keď slovenský odberateľ kúpil drevo od štátnych lesov a následne jeho časť ďalej predal.
Rezort podľa ministra takéto prípady kontroluje a pri viacerých odberateľoch už zistil, že drevo ďalej predávali napriek tomu, že deklarovali jeho spracovanie.
Hlina kritizuje anonymizovanie odberateľov
Hlina otvoril aj otázku systému Otvorené drevo, v ktorom už podľa neho verejnosť nevidí meno konkrétneho odberateľa.
Takáč potvrdil, že názov firmy sa v aplikácii nezobrazuje. Argumentoval však tým, že zverejňovanie údajov spôsobovalo problémy medzi obchodnými partnermi a mohlo zasahovať do hospodárskej súťaže.
Podľa ministra zostávajú zmluvy štátnych lesov dostupné v Centrálnom registri zmlúv a verejnosť tak stále môže dohľadať, ktorá spoločnosť drevo nakupuje a za akých podmienok.
Hlina takýto argument odmietol a zmenu označil za krok smerom k menšej transparentnosti.
Debata medzi oboma politikmi sa miestami zmenila na osobnú slovnú výmenu. V závere sa však vrátila aj k otázke psychického zdravia. Hlina upozornil, že poznámky o tom, či si niekto „dal tabletku“, môžu stigmatizovať ľudí s psychickými problémami.
„Prosím vás, naozaj dajte pozor, nestigmatizujte ľudí, ktorí majú psychické problémy,“ uzavrel Hlina.
Pozrite si celú časť relácie Téma:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"