Za jednu stenu dostali kino zadarmo na celý život. Nezvyčajná dohoda z čias Rakúsko-Uhorska platí rodine dodnes
Jedna stena, viac než storočná zmluva a vstupenky do kina zadarmo. Rodina Lossmannovcov z Brna má dodnes právo bezplatne navštevovať kino Lucerna v mestskej časti Žabovřesky. Výsada vznikla ešte v roku 1914, keď staviteľ pripravovaného biografu potreboval pri výstavbe využiť múr susedného domu. Dohoda platí aj po 112 rokoch.
Príbeh nezvyčajného záväzku opísal spravodajský portál CNN Prima News. Kino Lucerna je dnes najstarším stále fungujúcim kinom v Brne a zároveň patrí medzi najstaršie biografy v Európe.
Pôvodne nieslo názov Bio Aladin. Žiadosť o licenciu na jeho výstavbu podal staviteľ Bartoloměj Novák v októbri 1913. Projekt však narazil na problém s parcelou a pri stavbe bolo potrebné využiť ako nosnú stenu aj murivo susedného domu, ktorý patril Lossmannovcom.
Rodina so zásahom súhlasila, no výmenou získala nezvyčajnú kompenzáciu – bezplatný vstup do kina.
„Doživotne. Alebo dovtedy, kým sa bude v sále premietať,“ vysvetlila pre CNN Prima News riaditeľka kina Petra Elisabeth Kačírková.
Zmluva stále platí
Kino bolo skolaudované na jar 1915 a odvtedy v ňom premietajú. O dva roky neskôr zmenilo názov z Bio Aladin na Lucernu. Viac než storočná dohoda pritom nezostala iba zabudnutým dokumentom v archíve. Lossmannovci svoje právo dodnes využívajú.
V dome, ktorý má s kinom spoločnú stenu, stále žije 99-ročná členka rodiny. V máji 2027 oslávi sté narodeniny. „Bez našej rodiny by kino nemohlo byť postavené,“ povedala pre portál.
Pred časom sa osobne prišla informovať, či historická dohoda stále platí. Vedenie kina ju ubezpečilo, že sa nič nemení.
„Je to síce rarita, ale dohodu dodržiavame,“ uviedla Kačírková. Podľa nej je potešiteľné, že aj v takom vysokom veku má Lossmannová stále záujem chodiť do kina.
V kine sama pracovala
Vzťah rodiny k Lucerne sa pritom neobmedzil iba na bezplatné vstupenky. Kino dalo jej členom v minulosti aj prácu.
Dnes 99-ročná Lossmannová v ňom roky pracovala, najmä v pokladnici. Z rodinných spomienok pozná aj obdobie nemého filmu. Jeden z jej príbuzných vtedy sprevádzal projekcie hrou na klavíri. Podľa rodinnej tradície doma cvičil tak intenzívne, že ho ostatní neraz prosili, aby už prestal.
Prvý zvukový film premietli v Lucerne vo februári 1931. Išlo o americký muzikál Cikánska láska s barytonistom Metropolitnej opery Lawrencom Tibbettom.
Lossmannová podľa vlastných slov za život videla v kine tisíce filmov. Ich názvy si už všetky nepamätá, spomenula si však napríklad na československý film Romance za korunu s Karlom Gottom.
Premietanie takmer ukončil požiar
Lucerna počas svojej viac než storočnej histórie prežila niekoľko situácií, ktoré mohli znamenať jej koniec.
Jedna z najvážnejších prišla 28. marca 1928 počas premietania slávneho nemeckého sci-fi filmu Metropolis. V projekčnej kabíne vypukol požiar a zhorelo deväť filmových kotúčov. Premietač Robert Rupp utrpel popáleniny tváre a rúk. Oheň sa však nerozšíril do hľadiska a diváci stihli budovu opustiť.
Po požiari úrady požadovali rozsiahle bezpečnostné úpravy. Samotné škody dosiahli približne sedemtisíc vtedajších korún, pričom potrebná rekonštrukcia mala stáť až 150-tisíc korún. Prevádzkovateľ preto zvažoval, či kino vôbec zachráni. Nakoniec sa však premietanie obnovilo.
Lucerna neskôr prežila obdobie protektorátu, znárodnenie po roku 1948, nástup multiplexov po páde komunizmu aj prechod na digitálne premietanie.
„Lucerna na fasáde kina Lucerna svieti vždy, keď premietame. A neviem si predstaviť, že by zhasla,“ povedala Kačírková.
Brno premietalo skôr ako Praha
Príbeh Lucerny zároveň zapadá do oveľa staršej filmovej tradície mesta.
Prvé filmové predstavenia sa v Brne uskutočnili už v auguste 1896, iba osem mesiacov po slávnom verejnom premietaní bratov Lumiérovcov v Paríži.
Podľa CNN Prima News začal kočovný kinematograf Albert Schiller premietať krátke snímky v brnianskom hoteli Grand 9. augusta 1896.
Praha sa s novým vynálezom zoznámila až približne o dva mesiace neskôr.
Dobová tlač pritom ešte nepoužívala výraz „film“. Novinku opisovala ako „živé fotografie“ a návštevníkov lákala na krátke výjavy zo všedného života.
Program bol na dnešné pomery mimoriadne intenzívny. Dobový inzerát v Lidových novinách z 15. augusta 1896 uvádzal až 16 približne dvadsaťminútových predstavení denne. Premietalo sa od desiatej ráno až do večera.
Diváci mohli vidieť napríklad krátke snímky Škótsky tanec, Scéna u holiča, Hasiči, Dedinská kováčska dielňa či Turecký tanec.
Už 130 rokov
Od prvého doloženého premietania v Brne tak v auguste 2026 uplynulo 130 rokov.
Samotná Lucerna je o niečo mladšia, no v brnianskom kontexte predstavuje výnimočný kus živej filmovej histórie. Pôvodný kinosál prežil dve svetové vojny, zmeny režimov, technologické revolúcie aj nástup veľkých multiplexov.
A spolu s ním prežila aj dohoda uzavretá ešte v časoch Rakúsko-Uhorska.
Kým sa teda bude v brnianskej Lucerne premietať a jej historická dohoda zostane v platnosti, Lossmannovci budú mať do kina vstup zadarmo – za stenu, bez ktorej by podľa rodinnej tradície biograf nikdy nevznikol.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"