Rusko vojna bolí, Ukrajinu však ničí, tvrdí Chmelár. Varuje, že eskalácia môže Európu zatiahnuť do širšieho konfliktu
Ukrajina dokáže úspešne zasahovať ciele hlboko na ruskom území, jej hlavnou slabinou však podľa politického analytika a historika Eduarda Chmelára zostáva nedostatok vojakov. V relácii Téma zároveň tvrdil, že pokračujúca eskalácia môže postupne priviesť Európu a Rusko k oveľa širšiemu konfliktu. Za mimoriadne nebezpečné považuje aj oslabovanie systému kontroly jadrových zbraní.
Chmelár odmieta tvrdenia, že by Ukrajina v súčasnosti vo vojne získavala rozhodujúcu prevahu. Pripustil, že jej dronové útoky na rafinérie, vojenské objekty a ďalšie ciele v Rusku sú úspešné, podľa neho však nemenia základný charakter vojny.
„Ukrajine sa síce darí zasahovať ciele dronmi veľmi úspešne, ale z hľadiska celkového charakteru vojny to Rusko síce bolí, no Ukrajinu to ničí,“ povedal Chmelár.
Za kľúčový problém Kyjeva nepovažuje iba protivzdušnú obranu či množstvo munície.
„Ak chcete vyhrať vojnu, to územie musíte najprv dobyť, obsadiť, kontrolovať vojakmi. A hlavným problémom Ukrajiny nie je ani tak nedostatok protivzdušnej obrany, ale nedostatok vojakov,“ uviedol.
Vojnu podľa neho nemožno rozhodnúť iba zbraňami
Chmelár pripomenul, že Rusko na začiatku invázie podcenilo schopnosť Ukrajiny brániť sa. Súčasný konflikt však označil za opotrebovaciu vojnu, ktorá podľa neho nemá jednoznačné vojenské riešenie.
„Deväťdesiat percent vojen od druhej svetovej vojny sa skončilo diplomatickým rokovaním. Nemôžete z toho vylúčiť diplomaciu,“ tvrdil.
Ak bude pokračovať súčasná eskalácia, obáva sa postupného približovania k priamemu stretu Ruska a krajín NATO. Plnohodnotnú ruskú inváziu proti Aliancii však stále nepovažuje za realistický scenár.
„Ja si dodnes myslím, že čosi také ako priamy útok Ruska, ako plnoformátová vojna so štátmi NATO, ani nie je možné. Rusi na to ani nemajú kapacity,“ povedal.
Riziko vidí skôr v sérii menších krokov a incidentov, ktoré by mohli postupne zvyšovať napätie až do bodu, keď by sa konflikt rozšíril aj bez toho, aby si ho ktorákoľvek strana pôvodne želala.
Kritizuje chýbajúci mierový plán
Chmelár kritizoval európskych predstaviteľov za to, že podľa neho popri vojenskej podpore Ukrajiny nepredstavili vierohodný plán na ukončenie vojny.
„Máme tu 22 balíčkov sankcií, ktoré nefungujú, ale v poriadku. Ale nevieme prijať jeden jediný mierový plán,“ povedal.
Podľa neho nestačí ani to, keď slovenská vláda deklaruje, že presadzuje mier. Ak chce Slovensko vystupovať odlišne od časti európskych štátov, malo by prísť s konkrétnym návrhom.
„Nestačí len hovoriť, že sme za mier. Ale keď sme za mier, tak sme mali predložiť, aspoň sa pokúsiť o nejaký vlastný mierový návrh. Tu sme úplne zlyhali,“ uviedol Chmelár.
Budúce usporiadanie podľa neho nebude možné vyriešiť iba dohodou Moskvy a Kyjeva. Očakáva potrebu širšej bezpečnostnej dohody, ktorá bude zahŕňať aj Rusko.
„Koniec tejto vojny nebude len nejaké bilaterálne uzmierenie sa, ale nová európska bezpečnostná architektúra, do ktorej bude musieť byť zahrnuté Rusko,“ myslí si.
Chmelár zároveň predpokladá, že prípadná mierová dohoda bude bolestivá pre všetky strany a bude si vyžadovať kompromisy. Prioritou podľa neho musí byť zastavenie zabíjania.
„Mali by sme mať na pamäti, preboha živého, životy tých Ukrajincov. Chceme zachrániť ľudské životy. Chceme, aby sa tam prestalo zabíjať,“ povedal.
Jadrové riziko podľa neho rastie
Druhou témou diskusie boli jadrové zbrane. Pri príležitosti 81. výročia útokov na Hirošimu a Nagasaki Chmelár upozornil, že svet vstupuje do obdobia, keď je čoraz menej mechanizmov kontrolujúcich jadrové arzenály.
Pripomenul, že Spojené štáty zostávajú jedinou krajinou, ktorá použila jadrové zbrane vo vojne. Ich nasadenie proti Japonsku označil za demonštráciu sily a spochybnil jeho vojenskú nevyhnutnosť.
Za aktuálne nebezpečenstvo však považuje predovšetkým oslabovanie dohôd, ktoré počas desaťročí regulovali vzťahy medzi jadrovými mocnosťami.
„Keď nemáte nejaké záruky, mechanizmy, že sa tie zbrane nebudú používať, tie červené linky, ktoré tu existovali aj v čase studenej vojny medzi tými mocnosťami, ktoré boli nepriateľské, ale fungovala spolupráca na tejto báze, nefunguje vôbec nič,“ upozornil.
Podľa Chmelára preto nemožno ignorovať ani vyhrážky použitím jadrových zbraní, ktoré zaznievajú z rôznych strán.
„My nemôžeme to riziko podceňovať, lebo vidíme, neustále sa tie mocnosti vyhrážajú použitím jadrových zbraní. Od Spojených štátov až po Rusko,“ podotkol.
Varuje aj pred umelou inteligenciou
Za ďalšiu hrozbu označil využívanie umelej inteligencie v autonómnych zbraňových systémoch. Za mimoriadne nebezpečné by považoval situáciu, v ktorej by technológia získala rozhodujúcu úlohu aj pri jadrových zbraniach.
„Keď to rozhodnutie necháte na umelej inteligencii, tak je ohrozené ľudstvo a táto krehká planéta ako taká,“ vyhlásil.
Chmelár podporuje úplné jadrové odzbrojenie a pripomenul existenciu medzinárodných iniciatív požadujúcich zákaz týchto zbraní.
„Jadrová zbraň je absolútne nemorálny prostriedok v rukách ľudstva,“ povedal.
To, že svet doteraz nezažil jadrovú vojnu, podľa neho nemožno pripisovať rastúcemu počtu zbraní, ale predovšetkým existencii mechanizmov vzájomnej kontroly a komunikácie medzi veľmocami. Práve ich oslabovanie považuje v súčasnej bezpečnostnej situácii za jedno z najväčších rizík.
„Dnes je tento systém kontroly zbrojenia v troskách,“ uzavrel Chmelár.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"