Odborník: Amatérski lovci pedofilov môžu nechtiac pomôcť podozrivému. Ochrana detí sa nemá meniť na verejnú šou (rozhovor)

JUDr. Roman Abrahám, je výkonný riaditeľ OCHRÁŇ MA – národnej hotline pre nahlasovanie nezákonného a škodlivého obsahu na internete, bývalý policajný vyšetrovateľ a operatívec v oblasti počítačovej kriminality.

Po prevalení komunikácie bývalého slovenského poslanca a lovca pedofilov z Česka sme ho požiadali o rozhovor.

Pravdepodobne ste zachytili medializovaný prípad o českom lovcovi pedofilov a slovenskom politikovi. Ako vnímate tento prípad?

V prvom rade je potrebné oddeliť dve veci. Jednou je závažnosť samotného podozrivého správania dospelého človeka voči osobe, o ktorej sa domnieva, že je dieťaťom. Druhou je spôsob, akým bolo takéto konanie odhalené a zdokumentované.

Ak komunikácia obsahuje sexuálne návrhy, žiadosti o intímny obsah alebo snahu o osobné stretnutie s dieťaťom, ide o správanie, ktoré treba brať mimoriadne vážne a oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. To platí bez ohľadu na spoločenské postavenie dotknutej osoby.

Zároveň však dlhodobo upozorňujeme, že súkromné „lovy predátorov“ majú svoje právne, procesné aj bezpečnostné riziká. Verejná konfrontácia a medializácia nie sú náhradou za vyšetrovanie. Prioritou musí byť ochrana skutočných detí, zabezpečenie dôkazov a zákonný postup.

Lovec predátorov, ktorý odhalil nevhodné správanie slovenského exposlanca, má 17 rokov a je stredoškolák. Čo hovoríte na túto jeho mimoškolskú aktivitu? Nám povedal, že spolupracuje s políciou a všetky vlastné odhalenia im nahlasuje.

Práve jeho vek považujem za jeden z najproblematickejších aspektov celej veci. Rozumiem motivácii mladého človeka, ktorý chce chrániť deti a upozorňovať na predátorov. Ak svoje zistenia odovzdáva polícii, je to určite zodpovednejší prístup, než keby prípady riešil výlučne prostredníctvom sociálnych sietí.

Napriek tomu by som 17-ročnému človeku neodporúčal, aby sa cielene a dlhodobo vystavoval sexuálnej komunikácii dospelých predátorov. V profesionálnom prostredí pracujú s podobným obsahom vyškolení dospelí ľudia, ktorí majú nastavené bezpečnostné postupy, supervíziu a pravidlá práce s potenciálne traumatizujúcim materiálom.

Tu sa bavíme o maloletom človeku, ktorý môže byť vystavený explicitnej sexuálnej komunikácii, manipulácii, vyhrážkam alebo kontaktu s osobami, ktorých skutočné úmysly a možnosti vôbec nepozná. Jeho snaha môže byť dobre mienená, ale to automaticky neznamená, že je táto činnosť pre neho bezpečná.

Nie je táto činnosť sama osebe nejakým spôsobom nebezpečná?

Je. A to vo viacerých rovinách.

Existuje osobné bezpečnostné riziko, psychická záťaž, riziko sekundárnej traumatizácie, ale aj právne a procesné riziko. Pri nesprávnom postupe môže človek poškodiť alebo kontaminovať dôkazy, upozorniť podozrivého na to, že je sledovaný, prípadne nepriamo skomplikovať následné policajné vyšetrovanie.

Veľkým problémom je tiež zverejňovanie identity podozrivého ešte pred tým, ako vec posúdia orgány činné v trestnom konaní. Internet veľmi rýchlo vynáša rozsudky, ale trestné konanie má svoje pravidlá a dôkazné štandardy.

A pri maloletom „lovcovi“ sa k tomu pridáva otázka jeho vlastnej ochrany. Sedemnásťročný človek by podľa môjho názoru nemal niesť na svojich pleciach úlohu, ktorú majú vykonávať profesionálne a zákonom určené orgány.

Písali sme

Bojím sa, že niekomu pokazím život, hovorí český lovec pedofilov. Exposlanca za OĽaNO preverili cez tri falošné profily

Politik je človek, ktorý má vplyv a moc. Český lovec pedofilov priznal, že do pasce chytil aj policajta. Ako sa pozeráte na tieto typy predátorov? Nie sú nebezpečnejšie než bežní ľudia?

Samotné povolanie z človeka nerobí nebezpečnejšieho sexuálneho predátora. Nebolo by korektné vytvárať dojem, že politik, policajt, učiteľ alebo lekár je automaticky rizikovejší než ktokoľvek iný.

Problém však môže nastať vtedy, keď má potenciálny páchateľ vďaka svojmu postaveniu autoritu, prístup k deťom, dôveru okolia alebo schopnosť ovplyvňovať iných ľudí. Takéto faktory môžu zvyšovať jeho možnosti páchať trestnú činnosť alebo sťažovať jej odhalenie.

Z našich skúseností zároveň jednoznačne vyplýva, že neexistuje jednoduchý profil internetového sexuálneho predátora. Môže ním byť človek prakticky z akejkoľvek sociálnej či profesijnej skupiny.

Vaše občianske združenie OCHRÁŇ MA sa venuje sexuálnym predátorom na internete. Spolupracujete aj s lovcami pedofilov?

OCHRÁŇ MA nespolupracuje s tzv. lovcami pedofilov spôsobom, že by sme organizovali alebo podporovali súkromné pasce, predstieranie identity detí a následné verejné konfrontácie podozrivých osôb.

Ak však ktokoľvek disponuje informáciami o možnom sexuálnom vykorisťovaní alebo zneužívaní dieťaťa, môže ich oznámiť prostredníctvom našej hotline. Takýto podnet posúdime podľa našich štandardných postupov a v relevantných prípadoch ho postupujeme kompetentným orgánom.

OCHRÁŇ MA je súčasťou medzinárodnej siete INHOPE a pri práci s materiálmi zobrazujúcimi sexuálne zneužívanie detí využívame aj medzinárodný systém ICCAM. Naša činnosť preto stojí na profesionálnych procesoch, medzinárodnej spolupráci a jasne stanovených pravidlách.

Aký je rozdiel medzi vašou prácou a občanmi, ktorí „lovia“ pedofilov dobrovoľne? Aký je váš názor na týchto amatérskych ochrancov?

Rozdiel je zásadný.

Našou úlohou nie je vytvárať pasce ani robiť z odhaľovania predátorov verejnú šou. Pracujeme s hláseniami, vyhodnocujeme obsah, dokumentujeme relevantné informácie a zabezpečujeme ich ďalšie postúpenie podľa stanovených postupov.

Rozumiem tomu, prečo tieto občianske iniciatívy vznikajú. Často za nimi stojí frustrácia z toho, že ľudia majú pocit, že systém nereaguje dostatočne rýchlo. Motivácia chrániť deti je pochopiteľná. Problém nastáva vo chvíli, keď sa ochrana detí zmení na verejnú konfrontáciu, naháňanie podozrivého človeka pred kamerou alebo obsah určený primárne pre sociálne siete.

Našou prioritou nie je virálne video. Našou prioritou je dieťa, dôkaz a možnosť úspešného zákonného postupu voči páchateľovi.

Vyhľadávate vy predátorov, alebo reagujete na podnety vašej hotline? Ako často riešite podozrivé správanie?

Primárnym poslaním OCHRÁŇ MA je prevádzkovanie národnej hotline pre nahlasovanie nezákonného a škodlivého obsahu na internete. Prijímame a vyhodnocujeme podnety od verejnosti a následne postupujeme podľa charakteru konkrétneho prípadu.

Naša práca sa významne týka materiálov zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí – CSAM (Child Sexual Abuse Material - materiál skutočného alebo predstieraného sexuálneho zneužívania detí, pozn. red.) –, ale stretávame sa aj s prípadmi sexuálneho vykorisťovania, groomingu, sextortion a ďalšími formami ohrozenia detí v online priestore.

Ročne ide o tisíce hlásení, takže nejde o ojedinelý fenomén, ale o každodennú súčasť našej práce.

Aké hlásenia dostávate na horúcej linke? Sú všetky relevantné?

Nie. A ani nemôžeme očakávať, že verejnosť bude vedieť presne právne kvalifikovať obsah, na ktorý narazí.

Dostávame hlásenia týkajúce sa materiálov zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí, podozrivých profilov a komunikácie, sexuálneho vydierania, groomingu či ďalšieho potenciálne nezákonného alebo škodlivého obsahu.

Úlohou analytika hotline je práve posúdiť, čo hlásenie obsahuje a aký ďalší postup je potrebný. Aj podnet, ktorý sa nakoniec nepotvrdí ako nezákonný obsah, preto môže byť legitímnym hlásením človeka, ktorý mal dôvodné obavy.

Aj keď už nie ste v polícii, spolupracujte s ňou. Ako postupujete v prípade, keď odhalíte podozrivé správanie?

Ak vyhodnotíme, že podnet obsahuje skutočnosti relevantné pre orgány činné v trestnom konaní, postupujeme ho kompetentným orgánom podľa charakteru prípadu.

Veľmi dôležité je pritom zachovanie informácií a dôkaznej hodnoty. Nesnažíme sa suplovať vyšetrovanie. Hotline má inú úlohu než polícia. My môžeme obsah identifikovať, analyzovať, kategorizovať, dokumentovať a zabezpečiť jeho postúpenie. Samotné trestné konanie a procesné úkony sú následne úlohou orgánov činných v trestnom konaní.

Výhodou našej práce je aj medzinárodné prepojenie. Internet nepozná štátne hranice a server, páchateľ a obeť môžu byť každý v inom štáte. Preto je medzinárodná spolupráca v tejto oblasti absolútne kľúčová.

Odhalili ste niekedy mediálne známeho človeka? Akí ľudia najčastejšie oslovujú deti, resp. vyhľadávajú takéto pornografické materiály?

Ku konkrétnym osobám alebo prípadom, ktoré nie sú verejne známe alebo pri ktorých by mohlo dôjsť k identifikácii dotknutých osôb, sa vyjadrovať nechcem.

Zároveň by som bol veľmi opatrný pri vytváraní stereotypného profilu páchateľa. Sexuálne zneužívanie detí a konzumácia materiálov zobrazujúcich takéto zneužívanie nie sú viazané na jednu sociálnu skupinu, povolanie alebo úroveň vzdelania.

Predstava nebezpečného cudzieho človeka číhajúceho niekde na internete je príliš zjednodušená. Páchateľ môže pôsobiť úplne bežne, môže mať rodinu, zamestnanie, vzdelanie a spoločenské postavenie. Práve preto je nebezpečné spoliehať sa na to, že sexuálneho predátora dokážeme identifikovať podľa vzhľadu alebo sociálneho statusu.

Viac k téme

Lovec pedofilov, ktorý si písal s exposlancom: Chcel, aby som ohodnotil jeho polonahé fotky od jedna do desať (rozhovor)

Objavili sa niektoré prípady, na ktorých ste spolupracovali, aj na verejnosti? Informovali o nich médiá?

Áno, počas rokov práce v tejto oblasti som sa stretol aj s prípadmi, ktoré následne získali mediálnu pozornosť. Vzhľadom na charakter tejto trestnej činnosti však pri konkrétnych prípadoch musíme byť veľmi zdržanliví.

Ochrana dieťaťa a jeho súkromia má prednosť pred mediálnou atraktivitou prípadu. Aj informácia, ktorá sa môže zdať anonymná, môže v kombinácii s ďalšími údajmi umožniť identifikáciu obete.

Aké najšokujúcejšie prípady ste odhalili? Opíšte tie, ktoré vám utkveli v pamäti.

Po rokoch práce s trestnou činnosťou páchanou na deťoch je veľmi ťažké hovoriť o jednom „najhoršom“ prípade.

Najsilnejšie vo mne zostávajú prípady, pri ktorých si človek uvedomí, že za fotografiou alebo videom nie je abstraktný internetový obsah, ale konkrétne dieťa, ktorému niekto skutočne ublížil.

Pri CSAM navyše trauma nekončí okamihom samotného zneužitia. Materiál môže byť kopírovaný a šírený celé roky. Pre obeť môže byť mimoriadne zaťažujúce vedomie, že záznam jej zneužitia stále niekde na internete existuje a môžu ho sledovať ďalší ľudia.

Z profesionálnych aj etických dôvodov preto nechcem opisovať konkrétne prípady explicitne. Pri tejto téme podľa mňa nepotrebujeme šokovať detailmi, aby verejnosť pochopila jej závažnosť.

Tejto práci ste sa venovali aj ako člen polície. Prečo ste odišli a založili občianske združenie?

Problematike trestnej činnosti páchanej na deťoch som sa venoval už počas pôsobenia v Policajnom zbore, najskôr ako vyšetrovateľ a následne aj v oblasti počítačovej kriminality.

Postupne som videl, že ochrana detí na internete nemôže stáť iba na trestnom konaní. Polícia vstupuje do prípadu predovšetkým vtedy, keď existuje podozrenie zo spáchania trestného činu. Medzi tým však existuje obrovský priestor pre prevenciu, jednoduché a dostupné nahlasovanie obsahu, jeho odborné posudzovanie, spoluprácu s internetovými službami a medzinárodnú výmenu informácií.

Aj preto vzniklo OCHRÁŇ MA. Chceli sme na Slovensku vytvoriť profesionálny mechanizmus, prostredníctvom ktorého môže človek jednoducho oznámiť podozrivý obsah a nemusí sám rozhodovať, či ide alebo nejde o trestný čin.

Dnes sme súčasťou medzinárodnej siete INHOPE a spolupracujeme v systéme, ktorý umožňuje riešiť tieto prípady aj cezhranične. Pre mňa to bola prirodzená cesta, ako skúsenosti z policajného prostredia využiť v širšom systéme ochrany detí online.

Čo pre obete znamená, keď sa podarí sexuálneho predátora odhaliť a zabrániť mu v ďalšom konaní?

V prvom rade to môže znamenať ukončenie pokračujúceho zneužívania a ochranu ďalších potenciálnych obetí.

Pri online sexuálnom zneužívaní však musíme myslieť aj na druhú rovinu. Odhalenie páchateľa nemusí automaticky znamenať koniec utrpenia obete. Ak existujú fotografie alebo videá zo zneužívania, môžu sa ďalej šíriť internetom.

Preto je dôležité nielen identifikovať páchateľov, ale zároveň čo najefektívnejšie identifikovať a odstraňovať samotný materiál. Každé odstránenie takéhoto obsahu má význam. Znižujeme tým priestor, v ktorom je zneužívanie dieťaťa opakovane konzumované a distribuované.

Dostávate spätnú väzbu od obetí či ich blízkych?

Áno, stretávame sa aj s ľuďmi, ktorých sa tieto prípady dotýkajú priamo alebo prostredníctvom ich detí či blízkych.

Veľmi často pritom vidíme jednu vec – ľudia na začiatku nevedia, čo majú robiť. Nevedia, či už ide o trestný čin, či majú ísť na políciu, či majú komunikáciu vymazať, zablokovať používateľa alebo ako uchovať dôkazy.

Aj preto je dôležité, aby existovalo miesto, na ktoré sa môžu obrátiť. Od človeka, ktorý niečo podozrivé objaví na internete, nemôžeme očakávať odbornú právnu kvalifikáciu. Stačí, že má pochybnosť alebo obavu. Našou úlohou je pomôcť posúdiť, aký ďalší postup je vhodný.

Pri všetkých týchto prípadoch sa snažíme držať jednej základnej zásady: v centre celého procesu musí zostať ochrana dieťaťa, nie publicita prípadu ani osoba páchateľa.

Bývalého poslanca, ktorého odhalil amatérsky lovec predátorov, rieši polícia aj prokuratúra. Viac sa dozviete z reportáže zo 4. augusta.