Najznámejšie telo Everestu tam leží už 30 rokov. Riskantná výprava ho má zniesť zo „zóny smrti“ a konečne zistiť, komu patrí
Jedno z najznámejších tiel na Mount Evereste zostáva zamrznuté vo výške približne 8 500 metrov nad morom už tri desaťročia. Horolezec prezývaný podľa výraznej obuvi „Green Boots“, teda Zelené topánky, sa stal pochmúrnym orientačným bodom na ceste k vrcholu. India sa ho teraz pokúša dostať z hory a definitívne potvrdiť jeho totožnosť.
Podľa britskej verejnoprávnej stanice BBC indické úrady predpokladajú, že ide o telo Dorjeho Morupa, člena expedície, ktorá sa v roku 1996 pokúsila zdolať Everest zo severnej, tibetskej strany. Pátrajú preto po špecializovanom vysokohorskom tíme schopnom uskutočniť mimoriadne náročnú záchrannú operáciu.
Morupova rodina pritom celé desaťročia nemala možnosť pochovať jeho pozostatky.
„Niekedy som pred spaním premýšľala, či dnes v noci niekto nezaklope na dvere a keď otvorím, bude tam on,“ povedala BBC jeho manželka Konchak Yangskitová.
Výstup zvládli, návrat nie
Dorje Morup bol príslušníkom Indo-tibetskej pohraničnej polície a skúsenosti s vysokými horami mu nechýbali. Keď v roku 1996 odchádzal na Everest, mal 48 rokov.
Výprava mala šesť členov a jej ambíciou bolo zapísať sa do histórie ako prvá indická expedícia, ktorá dosiahne vrchol z náročnejšej čínskej strany.
Počas výstupu sa však zhoršilo počasie. Traja horolezci sa rozhodli vrátiť, Morup spolu s Tsewangom Smanlom a Tsewangom Paljorom pokračovali. Všetci traja sa podľa dostupných informácií dostali až na 8 849 metrov vysoký vrchol.
Na zostupe ich zastihla snehová búrka. Nikto z trojice neprežil. Telá dvoch horolezcov sa nikdy nenašli. Tretie zostalo neďaleko trasy pod skalným previsom. Vďaka nápadne zeleným horolezeckým topánkam dostalo medzi horolezcami prezývku Green Boots.
Dlhé roky sa predpokladalo, že pozostatky patria Tsewangovi Paljorovi. Výpovede členov expedície, ktorí prežili, poloha posledného rádiového spojenia aj výstroj na tele však podľa BBC v posledných rokoch priviedli úrady k presvedčeniu, že by mohlo ísť práve o Morupa. Istotu má priniesť až test DNA.
V zóne, kde telo bojuje o život
Dostať pozostatky z takého miesta však predstavuje operáciu, pri ktorej môžu zomrieť ďalší ľudia. Telo sa totiž nachádza v takzvanej zóne smrti. Vo výškach nad približne 8 000 metrov nad morom je kyslíka príliš málo na to, aby tam človek dokázal dlhodobo fungovať. Na Evereste môžu teploty v tejto oblasti klesnúť až k mínus 40 stupňom Celzia.
Severná strana hory navyše neposkytuje také zázemie ako frekventovanejšia nepálska trasa. V prípade problémov nie sú možnosti rýchlej evakuácie vrtuľníkom porovnateľné.
Horolezecký sprievodca Pemba Ongchu Sherpa upozornil, že už samotný výstup k pozostatkom si môže vyžiadať veľký tím.
„Potrebovali by ste desať až dvanásť horolezcov schopných vystúpiť na vrchol, len aby natiahli pomocné laná a dostali sa na to miesto,“ uviedol.
Ešte komplikovanejší by bol samotný transport. Telo zamrznuté spolu s oblečením a výstrojom môže byť niekoľkonásobne ťažšie než počas života a desiatky rokov v ľade ho môžu držať v polohe, ktorá sťažuje akúkoľvek manipuláciu.
Približne prvých tisíc výškových metrov smerom nadol označil indický horolezec Kuntal Joisher pre BBC za najkritickejšiu časť celej operácie. „Najdôležitejšie je neohroziť životy šerpov kvôli mŕtvemu telu,“ zdôraznil.
Podobné operácie stoja podľa odborníkov desiatky tisíc dolárov. Tentoraz však náklady nemá znášať rodina. Návrat pozostatkov financuje Indo-tibetská pohraničná polícia, ktorá by chcela telo dostať späť do Indie do septembra.
Rodina ho nikdy nemohla pochovať
Pre Morupových blízkych sa medzitým zastavil čas v roku 1996.
Jeho manželka dnes má približne 75 rokov. Hoci si už podľa BBC nepamätá mnohé udalosti zo svojho života, dni po manželovom zmiznutí zostali v jej pamäti mimoriadne živé.
Rodina síce po tragédii vykonala budhistické obrady za zosnulého, Yangskitová však bez tela nedokázala jeho smrť prijať. „Vedela som iba, že na hore bola búrka. Hoci sme doma usporiadali pohrebné modlitby, moje srdce odmietalo uveriť, že zomrel,“ povedala.
Jedným z najdôležitejších predmetov, ktoré po Morupovi rodine zostali, je certifikát vydaný čínskymi úradmi. Potvrdzuje, že 10. mája 1996 o 17:30 h dosiahol vrchol Mount Everestu.
Ak sa podarí telo zniesť z hory a DNA testy potvrdia jeho totožnosť, rodina chce usporiadať pohreb neďaleko Parku mučeníkov v meste Leh v Ladaku.
Jeho najstarší syn Punchok Dorjai tvrdí, že jeho otec by mal byť pripomínaný ako človek, ktorý zahynul pri službe svojej krajine. Rovnakú úctu si podľa neho zaslúžia aj jeho dvaja kolegovia z expedície.
Rodina si zároveň chce ponechať aj predmet, ktorý sa za tri desaťročia stal symbolom tragédie na najvyššej hore sveta.„Plánujeme si nechať zelené topánky,“ povedal Dorjai.
Vo vrcholoch hôr len prednedávnom zahynul aj slávny horolezec Nirmal Purja:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"