Len 22 žien, no o to výbušnejšia zostava. V novom sýrskom parlamente sedí herečka, Kurdka aj vdova po džihádistovi
Poslankyne prvého sýrskeho parlamentu po páde Asadovho režimu vynikajú skôr rozmanitosťou svojich profilov než počtom. Je medzi nimi herečka, kresťanská inžinierka, kurdská politička aj vdova po džihádistovi, napísala agentúra AFP.
Zároveň odrážajú kontrasty spoločnosti plnej rozličných etník a náboženstiev, ktorá si práve prešla dlhou občianskou vojnou a ktorej nová vláda sa zaviazala chrániť menšiny.
Ženy v prechodnom parlamente obsadili 22 z 200 kresiel, teda viac ako desať percent. Tento podiel sa približuje zastúpeniu v predchádzajúcom parlamente zvolenom za vlády Asadovho režimu.
Prvé zasadnutie sa konalo v júli za účasti iba vymenovaných členov, a to v očakávaní usporiadania volieb do roku 2030.
Herečka prijala mandát
Tridsaťšesťročná herečka Rúzajná Lazakáníová, ktorá do parlamentu prešla z lesku televíznych obrazoviek, patrí k najviac medializovaným poslankyniam. Je jednou zo 70 poslancov, ktorých priamo vymenoval dočasný prezident Ahmad Šara, ako to stanovuje ústavné vyhlásenie prijaté v marci 2025.
„Spočiatku som si myslela, že je to vtip. Bolo to nečakané a trochu desivé,“ zverila sa v rozhovore so saudskoarabskou televíznou stanicou Al-Arabíja a dodala, že sa o svojom vymenovaní dozvedela len dva dni predtým.
Ako absolventka scénografie si získala široké publikum vďaka úlohám v úspešných seriáloch. Jej vymenovanie však vyvolalo prekvapenie.
„V tejto fáze si zaslúžim skôr modlitby než gratulácie, najmä preto, že nemám žiadne skúsenosti s politikou,“ priznala Lazakáníová, čím si vyslúžila kritiku od používateľov na internete.
Pôvodne pochádza z mesta Hamá na západe Sýrie, kde bolo v roku 1982 krvavo potlačené povstanie sunnitského islamistického hnutia Moslimské bratstvo.
Symbolická rola nestačí
Tridsaťosemročná Mádúná Bešárová, stavebná inžinierka a vedúca katedry na univerzite v Latákíji na sýrskom pobreží, bola na vlastné prekvapenie vymenovaná za poslankyňu a následne zvolená za druhú podpredsedníčku parlamentu. Odvtedy pendluje medzi prednáškovými sálami a Ľudovým zhromaždením.
Cíti radosť aj zodpovednosť zároveň, ako sama hovorí. „Počet žien možno plne neodráža význam ich postavenia v sýrskej spoločnosti, ale je to dobrý začiatok,“ uvádza podľa AFP.
„Ich úloha v parlamente musí presahovať čisto symbolický význam a premietnuť sa do legislatívnej úlohy a skutočného vplyvu,“ dodáva táto doktorka inžinierskych vied. „K upevneniu postavenia sýrskych žien vo verejnom živote vedie ešte dlhá cesta.“
Päťdesiatšesťročná Fasla Júsifová, dlhoročná kurdská aktivistka pochádzajúca zo severovýchodnej provincie Hasaka, sa na prvé zasadnutie parlamentu hrdo obliekla do kurdského národného kroja.
„Mám dvojitú zodpovednosť: obhajovať rôzne skupiny sýrskej spoločnosti (...) a najmä Kurdov,“ povedala podľa AFP.
Kurdi uzavreli v januári s Damaskom dohodu o začlenení svojich civilných a vojenských inštitúcií do štátneho aparátu, čím sa rozplynuli nádeje tejto menšiny na autonómiu.
Poslankyňa, ktorá pochádza z komunity presadzujúcej rodovú rovnosť, si kladie za cieľ zakotvenie práv žien v ústave krajiny, ktorú má parlament vypracovať pred koncom prechodného obdobia.
Do politiky prišli rôzne príbehy
Núr Džandalíová, 48-ročná angažovaná spisovateľka, zastupuje provinciu Homs. Často stála v centre protestov proti Bašárovi Asadovi.
Parlament by podľa nej mal slúžiť ako priestor otvorený dialógu, po ktorom Sýrčania po rokoch odcudzenia túžia.
Ako autorka viac ako 20 kníh sa od začiatku ľudového povstania v roku 2011 angažovala proti dnes už zvrhnutému režimu, kým odišla do exilu.
Do parlamentu, ktorý dlho slúžil iba ako formálny schvaľovací orgán, vstupuje s cieľom priniesť zmenu.
Mírfat Tútúová je absolventkou ekonómie, pochádza z Idlibu na západe krajiny a je vdovou po džihádistickom veliteľovi Abú Omarovi Sarákibovi. Ten bol zabitý pri leteckom údere na severe Sýrie v roku 2016 po tom, ako v roku 2015 prevzal kontrolu nad Idlibom.
Medzi ďalšími poslankyňami vyniká aj Áiša Díbsová, prvá žena, ktorú nová vláda vymenovala do vládnej funkcie ako riaditeľku úradu pre záležitosti žien.
Na sociálnych sieťach sa stala terčom kritiky po tom, ako vyzvala ženy, aby „neprekračovali svoje prirodzené poslanie dané Bohom“, teda predovšetkým „svoju výchovnú úlohu v rodine“.
Sýria však nie je ani po zmene režimu úplne bezpečným miestom. Na vlastnej koži to pri návšteve zažil Francúzsky prezident Emmanuel Macron:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"