Rusi nemajú na to, aby dobyli Donbas, tvrdí Duleba. Moskva má väčšie rezervy, než si Západ pripúšťa, oponuje Chmelár
Rusko zintenzívnilo raketové útoky na Ukrajinu, Kyjev však zároveň získal schopnosť zasahovať ciele tisíce kilometrov v ruskom vnútrozemí. Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba a politický analytik a historik Eduard Chmelár sa nezhodli na tom, ako sa mení pomer síl vo vojne ani aká cesta môže viesť k jej ukončeniu.
Kým Duleba upozorňoval na nové ukrajinské vojenské kapacity a ruskú prevahu najmä v balistických raketách, Chmelár tvrdil, že Rusko ukazuje oveľa väčšie rezervy, než mu boli pripisované, a Európa podľa neho zlyháva v diplomacii.
Duleba spochybnil tvrdenia, že súčasné ruské raketové útoky sú rekordné. Najvyššiu intenzitu podľa neho dosahovali počas prvých týždňov rozsiahlej invázie vo februári a marci 2022.
„Rekordné útoky boli v prvých týždňoch vojny, vo februári, tak do polovice marca, keď Rusi denne útočili v priemere 70 až 80 balistickými raketami. A boli dni, keď ich bolo cez 130,“ povedal Duleba.
V porovnaní s rokmi 2024 a 2025 však podľa neho intenzita útokov stúpla. Rusko zároveň dokáže časť vypálených rakiet priebežne nahrádzať vlastnou výrobou.
Ukrajina dokáže útočiť hlbšie v Rusku
Za zásadnú zmenu Duleba označil schopnosť Ukrajiny útočiť na strategické ciele ďaleko za ruskými hranicami. Kyjev podľa neho takúto kapacitu v minulosti nemal.
Spomenul útoky na rafinérie a ďalšie objekty vzdialené tisíce kilometrov od ukrajinskej hranice. Posun nastal podľa analytika vo vývoji dronov, ich dolete, nosnosti aj využívaní umelej inteligencie. „Toto je nový fenomén. Tú kapacitu Ukrajinci predtým nemali, teraz ju majú,“ uviedol analytik.
Ukrajinci podľa neho technologicky pokročili najmä pri bezpilotných systémoch. Ich útoky podľa neho zasiahli aj ruské spracovanie ropy a spôsobili hospodárske škody.
Chmelár však význam týchto útokov hodnotil podstatne zdržanlivejšie. Pripustil, že ukrajinské operácie v hlbokom ruskom tyle boli úspešné, podľa neho však nezmenili situáciu na bojisku. „Samozrejme, že ukrajinské útoky v hlbokom ruskom vnútrozemí boli úspešné, ale tieto útoky nezmenili situáciu na fronte,“ povedal.
Podľa jeho názoru sa zároveň ukazuje, že Rusko malo väčšie vojenské rezervy, než sa na Západe predpokladalo.
„My si musíme uvedomiť, že keď hovoríme o informačnej vojne, tá propaganda je na oboch stranách. A my sme jednoducho jednu časť tej propagandy prestali vnímať, a tak sme prestali vnímať aj to, že Rusi majú oveľa väčšie možnosti, než doteraz ukázali,“ tvrdil.
Slabinou Ukrajiny zostáva obrana proti balistike
Duleba označil balistické rakety za oblasť, v ktorej má Rusko stále výraznú strategickú výhodu. Ukrajinská protivzdušná obrana podľa neho dokáže veľmi úspešne ničiť drony dlhého doletu aj riadené strely, problémom však zostávajú rýchle balistické rakety.
Na ich zachytávanie sú kľúčové najmä systémy Patriot. Ukrajina je preto naďalej odkázaná na zahraničných partnerov a zásoby rakiet do týchto systémov.
„Jedna jediná strategická vojenská výhoda, ktorú Rusi stále majú, sú balistické rakety. Všetko ostatné Ukrajinci vyrovnali,“ myslí si Duleba.
Upozornil pritom na pomalú výrobu rakiet do systémov Patriot a obmedzený počet krajín, ktoré ich dokážu vyrábať.
Chmelár s týmto hodnotením nesúhlasil. Za ešte závažnejší problém Ukrajiny považuje nedostatok ľudí. „To hlavné, čo Ukrajinci nemajú, nie sú rakety, ale ľudia,“ povedal.
Pripomenul, že ani technologická prevaha sama osebe nedokáže obsadiť a kontrolovať územie. Na to sú podľa neho stále potrební vojaci.
Spor o situáciu na fronte
Rozdielne názory mali hostia aj na ruský postup. Chmelár tvrdil, že ruské jednotky postupujú vysokým tempom a že vojenská situácia Ukrajiny sa zhoršuje.
Duleba naopak hovoril o výraznom spomalení ruského postupu a o faktickom zamrznutí frontovej línie. „Tá frontová línia je zamrznutá,“ vyhlásil.
Ako príklad uviedol situáciu v Kosťantynivke, kde sa podľa neho prítomnosť ruských a ukrajinských jednotiek prekrýva a klasické označenie územia za kontrolované jednou stranou prestáva vystihovať realitu bojov.
Podľa Dulebu vzniká rozsiahla „smrtiaca zóna“, v ktorej drony a ďalšie technológie komplikujú väčšie presuny jednotiek a výraznejšie územné zisky.
„Ja nehovorím, že Ukrajinci majú na to, aby Rusov vytlačili zo svojho územia. Ale Rusi nemajú ani na to, aby jednoducho dobyli Donbas,“ povedal Duleba.
Chmelár kritizoval Európu za nedostatok diplomacie
Chmelár vidí v dlhodobom vývoji vojny dôkaz, že ani jedna zo strán nedokáže konflikt rozhodnúť výlučne vojenskými prostriedkami. Európa podľa neho mala na túto situáciu reagovať intenzívnou diplomaciou už skôr.
„Ak nám naozaj ide o Ukrajinu a Ukrajincov, tak sa to bez diplomacie jednoducho nedá,“ uviedol.
Ostro kritizoval postoj európskych predstaviteľov k rokovaniam s Moskvou. Podľa neho nestačí žiadať bezpodmienečné prímerie podľa predstáv Kyjeva bez toho, aby Európa brala do úvahy aj požiadavky druhej strany.
„Počúvajme tých Rusov. Nie preto, aby sme s nimi súhlasili, ale aby sme chápali to ruské východisko,“ povedal Chmelár.
Podľa jeho interpretácie Moskva odmieta bezpodmienečné prímerie aj preto, že sa obáva, že by Ukrajine a jej partnerom poskytlo čas na preskupenie síl.
„Cieľom medzinárodného spoločenstva by malo byť ukončiť tú vojnu,“ dodal.
Duleba odmietol riešenie, ktoré by znamenalo kapituláciu
Duleba však namietal, že o podmienkach ukončenia vojny nemôžu rozhodovať iné krajiny bez ohľadu na Ukrajincov. „Je to o Ukrajincoch, či chcú brániť svoju krajinu a či majú nejakú víziu toho, ako oni chcú žiť,“ povedal.
Za neprijateľný považuje tlak na Kyjev, aby akceptoval riešenie, ktoré by z jeho pohľadu znamenalo kapituláciu a potvrdenie výsledkov porušenia medzinárodného práva.
Chmelár odmietol, že by presadzoval kapituláciu Ukrajiny. Mierová dohoda podľa neho nevyhnutne prinesie kompromisy a nemôže vychádzať z maximalistických požiadaviek jednej zo strán.
„Diplomacia sa nerobí s kamarátmi, s ktorými si najviac rozumieme, ale často s tými, s ktorými to ide najťažšie,“ uviedol.
Ako historický príklad spomenul Fínsko, ktoré po vojne so Sovietskym zväzom prišlo o časť územia, ale zachovalo si vlastnú štátnosť a slobodu.
Chmelár očakáva širšie bezpečnostné usporiadanie
Podľa Chmelára sa vojna napokon nebude môcť skončiť iba bilaterálnou dohodou medzi Moskvou a Kyjevom. Predpokladá, že bude potrebné vytvoriť širší európsky bezpečnostný rámec.
„Toto sa nikdy nemôže skončiť len nejakou bilaterálnou dohodou. Toto sa bude musieť skončiť nejakou novou formou európskeho bezpečnostného systému,“ povedal.
Tvrdí, že pri dohode budú musieť všetky strany z časti ustúpiť zo svojich súčasných predstáv. „Každý bude na tom tratiť, ale keď budeme stále trvať na tých maximalistických požiadavkách, tak sa nikam nedostaneme,“ argumentoval Chmelár.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"