Upratovačky budú o pár rokov najžiadanejšie. Môže umelá inteligencia nahradiť aj manuálnych pracovníkov? (rozhovor)

Začnem svojou osobnou skúsenosťou, ktorú určite zažili aj mnohí naši diváci. Prerábal som byt a zháňal som majstrov. Ti, ktorí mohli prísť najskôr, tak prišli až o dva mesiace. Zažili ste podobný problém?

Áno, toto sa stáva veľmi často. Je to presne ten problém, že generácia, ktorá pred časom skončila školu, sa orientovala skôr na vzdelávanie v oblasti IT a technológií. Teraz sme však zistili, že ľudia v remeselných profesiách ako elektrikári či údržbári nám začínajú chýbať. Noví neprichádzajú a tí starší majú práce nad hlavu.

Mladí teda nechcú robiť manuálnu prácu a radšej pracujú v kancelárii či v IT sektore? Alebo je problémom aj platové ohodnotenie pri takejto práci?

Nemyslím si, že by dobrý remeselník, ako je kvalitný elektrikár alebo údržbár, nebol dostatočne zaplatený. To nie. Skôr išlo o predstavu pohodlnejšej práce v kancelárii za počítačom v porovnaní s manuálnou prácou.

Keď sme sa pripravovali na túto tému a zbierali názory divákov, upozornili nás na ďalší prípad. V reštauráciách je nedostatok čašníkov, prípadne sa ľudia sťažujú na ich nízku kvalitu. Stáva sa, že jedlo mešká alebo sú v objednávkach chyby. Máte aj vy takúto skúsenosť?

Áno.

Prečo je to tak?

S týmto sa už určite stretol každý z nás. Býva to tak, že ak je kvalita čašníkov dobrá, musíme si za ňu priplatiť. Alebo potom dochádza ku pomotaným alebo neúplným objednávka. Tam je to často spôsobené tým, že ľudia pracujú v dlhých, aj 12-hodinových zmenách na nohách. Nie každý zamestnávateľ je ochotný zaplatiť adekvátne za takúto náročnú prácu, čo sa následne odráža na kvalite služieb.

Preto ich je málo a tí, ktorí v sektore zostali, sú preťažení.

Áno, presne tak.

Poďme od osobných skúseností k číslam. Aliancia sektorových rád zverejnila rebríček, podľa ktorého firmám najviac chýbajú montážnici strojov, potom vodiči kamiónov a na treťom mieste sú skladníci. Remeselníkov ani čašníkov v prvej trojke nevidíme. Majú firmy iné preferencie než bežní ľudia?

Môže to byť spôsobené tým, že remeselníci fungujú veľmi často ako živnostníci. To je prvý dôvod.

Preto vypadli z tohto rebríčka?

Áno, pravdepodobne vypadli preto, že ide o samostatne zárobkovo činné osoby. Čo sa týka pozícií v rebríčku, vieme, že Slovensko má silný priemysel. Všetky tieto nedostatkové pozície sú práve výrobné profesie, ktoré priemysel ťahajú.

A prečo na týchto pozíciách ľudia chýbajú? Prečo je to taký problém?

Problém spočíva v tom, že vzniká čoraz viac firiem a vytvára sa viac výrobných pozícií. Síce máme dostatok nezamestnaných ľudí, no tí sa často nenachádzajú v regióne, kde je po práci dopyt.

Na to upozorňujú aj odborníci. Na trhu máme 153-tisíc voľných pracovných miest, no zároveň evidujeme 143-tisíc nezamestnaných. Čisto teoreticky, ak by sme touto skupinou nezamestnaných zaplátali dieru na trhu práce, problém by bol vyriešený. Takto jednoducho to však nefunguje.

Boli by sme veľmi radi, ak by to fungovalo takto jednoducho a miesta by sa dali spojiť. Tieto dve skupiny však nie sú dokonale zameniteľné. Narážame tu na regionálny a kvalifikačný nesúlad.

Firma môže mať voľné pracovné miesto v Bratislave, ale vhodný uchádzač sa nachádza v Prešovskom kraji. A naopak, ak máme k dispozícii kandidáta v danom regióne, nemusí byť vhodný na danú pozíciu z hľadiska kvalifikácie či zručností.

Čiže voľné pracovné miesta sú väčšinou na západe Slovenska a nezamestnaní na východe. Máme tu de facto dva trhy práce – západný a východný. Ako ich zladiť?

To je veľmi ťažká otázka. Ideálne by bolo podporiť ľudí v mobilite a relokácii, hoci nie je možné, aby sa všetci nezamestnaní z Prešovského kraja presťahovali do Bratislavy, kde je voľných miest najviac.

Teda štátne príspevky na bývanie či presťahovanie?

Áno, to by mohla byť jedna z ciest. Povedzme si však úprimne. Ľudia majú rodiny, hypotéky, musia sa starať o deti či záhradu. Nie každý je ochotný vycestovať za prácou, aj za predpokladu, že by príspevok dostal.

Problém teda nie je v tom, že by sme nemali ľudí, ale v tom, že nemáme správnych ľudí na správnom mieste a v správnom regióne.

Priblížte nám to ešte na konkrétnych profesiách, ak je to možné.

Situácii by výrazne pomohlo, ak by smerovalo viac investícií do regiónov, kde je na trhu vyšší počet voľných pracovných síl.

Teda viac investícií na východe Slovenska by tento problém pomohlo vyriešiť?

To by určite pomohlo.

K tomu je však potrebné dobudovať aj diaľnice, aby investori do regiónov vôbec prišli.

Všetko so všetkým súvisí. Ak nemáme vybudovanú infraštruktúru a prispôsobené služby, robí sa to len veľmi ťažko.

Zaujíma ma ešte oblasť umelej inteligencie. Na Slovensku sa veľa hovorilo o nástupe AI a automatizácie, ktoré mali nahradiť zamestnancov najmä na manuálnych pozíciách. Ako je možné, že napriek tomuto vývoju je po manuálnych pracovníkoch stále obrovský dopyt?

Automatizácia neznamená, že pracovné miesta zo dňa na deň zmiznú a človek vo výrobe už nebude potrebný. Ak firma automatizuje, prináša nové technológie a snaží sa využívať umelú inteligenciu, stále za tým musia stáť ľudia, ktorí tieto systémy nainštalujú, spravujú a udržiavajú.

Čítajte viac

Slováci už za letnou prácou neutekajú do zahraničia. Doma je miest viac než uchádzačov, firmy volajú cudzincov

Človek vo výrobe bude potrebný vždy. Pozície, o ktorých sa bavíme, tvoria základ nášho priemyslu, ktorý dlhodobo drží našu ekonomiku na nohách.

Stretol som sa s názorným príkladom: skladník dnes viac pracuje s počítačom a robotmi, ktoré mu položky zo skladu prinesú. Skladník teda kvôli technológiám o prácu neprišiel, ale využíva digitalizáciu na to, aby sa menej nabehal a pracoval efektívnejšie.

To je podstata veci. Umelá inteligencia či skenery majú človeku pomáhať. Ak sa vrátim k remeselníkom, umelá inteligencia môže elektrikárovi či automechanikovi pomôcť diagnostikovať chybu a navrhnúť postup, no nepripojí vám doma káble ani nenainštaluje práčku. Technológia pomôže, no človeka plne nenahradí.

Ako na túto situáciu reagujú firmy? Stretávate sa s manažérmi podnikov a radíte im, ako riešiť nedostatok pracovníkov. Aké sú najčastejšie riešenia z ich strany?

Keď sa denne rozprávam so zamestnávateľmi vo všetkých regiónoch Slovenska, ideálom pre každého z nich je využiť lokálnu pracovnú silu. Ak ju však k dispozícii nemajú, nastupujú zahraniční zamestnanci.

Teda riešením nie je ani tak rekvalifikácia či duálne vzdelávanie, ale skôr siahnutie po pracovníkoch zo zahraničia?

Bolo by ideálne, ak by sa darilo ľudí viac rekvalifikovať. Duálne vzdelávanie aj rekvalifikácie majú obrovský potenciál a budeme ich musieť využívať v oveľa väčšej miere ako doteraz. Odozva školstva a vzdelávacích programov je však pomerne zdĺhavá.

Určite existujú firmy, ktoré takto spolupracujú a pripravujú si mladých ľudí, ktorí hneď po maturite nastupujú do práce už zaučení. To je ideálny stav.

Spomínali ste, že najčastejším rýchlym riešením bývajú zahraniční pracovníci. Počet zahraničných zamestnancov na Slovensku za posledných 10 rokov vzrástol viac ako štvornásobne. Z 35-tisíc na 150-tisíc. Aký význam majú pre našu ekonomiku a firmy?

Majú obrovský význam a ich počet vzrástol práve kvôli tomu, že je tu potreba týchto zamestnancov. V prvom rade je však dôležité uvedomiť si, že títo ľudia neprichádzajú nahradiť slovenských zamestnancov.

Nemajú nás pripraviť o prácu.

Presne tak. Mnoho ľudí si to myslí, no vôbec to tak nie je. Ako som už spomínala, zamestnávatelia by boli najradšej, ak by dokázali nájsť lokálnych ľudí, ktorých by si zaškolili alebo rekvalifikovali a ktorí by do práce riadne dochádzali.

To by bolo najjednoduchšie aj najlacnejšie riešenie. Bohužiaľ, narážame na regionálny problém. Voľných ľudí síce v štátnych štatistikách máme, no nie v regióne, kde ich firmy potrebujú. Ďalším faktorom sú pracovné a platové podmienky. Zamestnanci, ktorí sú v danom regióne voľní, nemajú za ponúkaných podmienok o prácu záujem.

Písali sme

Firmám chýbajú montážnici aj vodiči, diery na trhu lepia cudzinci. Opozícia navrhuje deti z chudoby vytiahnuť remeslom

Nie sú potom firmy tlačené do toho, aby ponuku prehodnotili, dávali vyššie odmeny a poskytovali lepšie pracovné podmienky? Do nekonečna sa to takto zrejme ťahať nedá.

Určite áno a určite sa to aj deje. Každý zamestnávateľ si robí prieskum trhu, zisťuje podmienky u konkurencie či v okolitých závodoch v okrese a snaží sa to zohľadňovať napríklad pri valorizácii miezd.

Znamená to, že hodnota pozícií, ktoré na Slovensku najviac chýbajú, za uplynulé roky rastie a sú dostatočne ohodnotené?

Myslím si, že áno. Minimálne pri skladníkoch, o ktorých sme sa rozprávali, mzdy určite rástli. S priebežným zvyšovaním minimálnej mzdy navyše prirodzene rastú aj platy týchto pracovníkov.

Stále to však nestačí, keďže napriek lepším platom než pred tromi či štyrmi rokmi nám stále chýbajú desiatky tisíc ľudí. Vráťme sa k zahraničným pracujúcim. Z ktorých krajín k nám najčastejšie prichádzajú? Keď sa pozrieme na číslo 150-tisíc, čo je obrazne povedané malá armáda, máte konkrétne údaje?

Najviac zahraničných zamestnancov na Slovensku pochádza stále z Ukrajiny, to je dlhodobo najvyššie číslo. Nasleduje veľa pracovníkov z Indie a Filipín. Samozrejme, pracujú tu aj občania Česka, Maďarska, Srbska či Rumunska.

Ukrajina je jasná. Hlavným dôvodom vysokého počtu je vojna. Ako je to však s pracovníkmi z Indie? Prečo ich počet v posledných rokoch tak výrazne rastie?

Vysvetlenie je jednoduché. Indický trh práce je taký obrovský, že tam nie je problém nájsť dostatok ľudí. Preto ich prichádza najviac.

Jednoduché a výstižné. Pozrime sa na možné riešenia. Na Slovensku chýba 150-tisíc ľudí. Nedalo by sa to vyriešiť tak, že chýbajúci počet jednoducho dovezieme zo zahraničia? Alebo by to v očiach verejnosti vyvolalo trenice a napätie na trhu práce?

Možné by to bolo, ale nebolo by to celkom férové. Na našom trhu práce je stále veľa dostupných ľudí s ochotou pracovať, ktorí len hľadajú vhodnú príležitosť, možno priamo vo svojom meste.

Sú medzi nimi rodičia samoživitelia, matky po materskej či ľudia, ktorí sa starajú o svojich príbuzných. Mnohí z nich hľadajú len flexibilnejšie podmienky či vhodnú zmennosť, za ktorých by radi nastúpili. My by sme sa teda mali snažiť ponúknuť prácu práve týmto skupinám.

Hovoríte o tom, že medzi našimi 140-tisíc nezamestnanými sú napríklad dlhodobo nezamestnaní, s ktorými treba pracovať, ľudia po päťdesiatke, matky po materskej a podobne. Pomôcť by im mohol napríklad skrátený pracovný úväzok.

Presne tak. Pre firmy bývajú ľudia vo veku nad 50 rokov veľmi zaujímaví. Sú to stabilní a zodpovední zamestnanci, ktorí si prácu vážia, vďaka čomu je u nich miera fluktuácie výrazne nižšia než u mladých ľudí, ktorí prácu len skúšajú a pri prvej nespokojnosti odídu k inému zamestnávateľovi.

Čiže treba pracovať s ľuďmi, ktorých tu už máme, a ponúkať im čiastočné úväzky či pružný pracovný čas. Teraz trochu provokatívna otázka: ak by ste boli poradkyňou vlády a mali jej odporučiť tri opatrenia na pomoc slovenskému trhu práce, ktoré by to boli?

V prvom rade duálne vzdelávanie a oblasť školstva, teda lepšia príprava mladých ľudí na pozície, ktoré sú reálne potrebné tu na Slovensku.

Mnohé firmy však tieto projekty využívajú. Nefunguje to dostatočne dobre?

Nehovorím, že to nefunguje, ale vždy to môže fungovať lepšie a vo väčšom objeme. Ďalším kľúčovým bodom je podpora mobility pracovníkov, teda pomoc ľuďom, ktorí sú ochotní sa presťahovať. Ide o dostupnejšiu dopravu, nájomné bývanie a rozvoj infraštruktúry.

Aliancia sektorových rád zisťovala u firiem, ktoré profesie budú najviac potrebovať o šesť rokov. Mňa osobne prekvapilo, že na prvých miestach sa napriek nástupu umelej inteligencie opäť umiestnili manuálne profesie. Na prvom mieste upratovačky, následne montážni pracovníci a pomocní pracovníci vo výrobe. Ako vnímate, že aj o šesť rokov napriek nástupu umelej inteligencie, majú byť žiadané práve tie manuálne profesie?

Nie je to prekvapivé. Ako som spomínala, umelá inteligencia človeka zatiaľ úplne nenahradí. Skôr zmení spôsob práce a vytvorí iné typy pozícií. Pracovníci budú musieť byť kvalifikovanejší, najmä pokiaľ ide o prácu s novými technológiami.

Máte vysvetlenie, prečo práve upratovačky budú podľa firiem o šesť rokov najžiadanejšou profesiou?

Úprimne, toto číslo je šokujúce asi pre všetkých. Ťažko povedať, neviem prečo práve upratovačky. Hovorí sa síce, že upratovačka je človek, ktorý vo firme vie všetko, tak možno práve preto. Dnes vidíme automatické čistiarenské stroje, ale stále existujú úkony, pri ktorých je ľudská ruka nezastupiteľná.

Aké vyhliadky nám to dáva do budúcnosti? Budú si manuálni pracovníci môcť vypýtať vyššie platy a tlačiť na lepšie podmienky?

Do určitej miery áno. Firmy sa musia naučiť, že na trhu už takmer nenájdu „hotového“ človeka. Budú sa musieť prispôsobiť a hľadať ľudí s technickou gramotnosťou či základnými predpokladmi, ktorých si na konkrétne procesy zaškolia samé, namiesto toho, aby rok hľadali špecialistu na konkrétny stroj.

Narážate na to, že preškolovanie je pre mnohé firmy zdĺhavé, no budú musieť zmeniť prístup?

Presne tak. Firmy budú musieť buď preplatiť konkurenciu, alebo si kvalifikovaných zamestnancov samé vychovať, aby si zabezpečili svoje personálne potreby.

Čo je podľa vás najväčším problémom slovenského trhu práce? Je to nedostatok ľudí, chýbajúce zručnosti, neochota cestovať alebo pomalá reakcia firiem a štátu na zmeny?

Je to presne súhrn všetkých aspektov, ktoré ste spomenuli.

Pozrite si celý rozhovor s expertkou na trh práce: