Európsky výmysel, hlúposť a trestuhodná politika, kritizuje Figeľ. Varuje, že Európa za svoj prístup k Rusku zaplatí
Európa by mala pri migrácii viac investovať do ochrany vonkajších hraníc, prevencie a pomoci v krajinách pôvodu migrantov. Pri vojne na Ukrajine podľa bývalého eurokomisára a politika Jána Figeľa zlyháva najmä diplomacia. V relácii Téma ostro kritizoval prístup Európskej únie, ďalšie sankcie aj rastúce zbrojenie. Slovensko by podľa neho nemalo iba odmietať pokračovanie vojny, ale malo by prísť s vlastnou mierovou iniciatívou.
Nedávne udalosti v španielskej Ceute Figeľ vníma ako skúšku pripravenosti Európy na ďalšie migračné tlaky. Ukázali podľa neho nedostatky pri monitorovaní hraníc aj pri preventívnych opatreniach.
„Preverilo to nielen schopnosť na to reagovať. Ukázalo na slabiny, ktoré sú napríklad v monitoringu, v prevencii, v prijímaní opatrení, ktoré skôr predchádzajú, než len reagujú na problém,“ povedal.
Európa sa podľa neho od migračnej krízy v roku 2015 mala poučiť. Za dôležitú považuje ochranu hraníc, boj proti prevádzačským sieťam, ale aj dlhodobú rozvojovú pomoc krajinám, z ktorých ľudia odchádzajú.
„Hranice treba dôsledne strážiť a monitorovať aj to, čo sa deje na druhej strane,“ uviedol.
Pomáhať treba aj tam, kde problém vzniká
Pri hľadaní rovnováhy medzi solidaritou s migrantmi a bezpečnosťou domácich obyvateľov Figeľ zdôraznil potrebu pomáhať v krajinách, kde konflikty, chudoba či prenasledovanie vznikajú.
Pripomenul aj svoje pôsobenie ako osobitný vyslanec pre náboženskú slobodu a násilie páchané takzvaným Islamským štátom na kresťanoch, židoch, jezídoch a ďalších skupinách v Iraku a Sýrii.
Za problém považuje ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Európske krajiny podľa neho nemôžu ignorovať problémy vo svojom okolí s predstavou, že sa ich netýkajú.
„Keď horí u suseda, ja sa nemôžem tváriť, že to je susedov problém. Príde aj k nám alebo ku mne a bude horšie,“ povedal.
Vojna podľa neho eskaluje
Výraznú časť rozhovoru venoval Figeľ vojne na Ukrajine. Situáciu podľa neho nemožno označiť za stagnujúcu, pretože intenzita útokov a počet obetí rastú.
Je presvedčený, že pokračovanie vojenského riešenia bez intenzívnej diplomacie vedie k ďalšiemu vyčerpávaniu Ukrajiny. Kritizoval pritom postoj časti európskych predstaviteľov, ktorí podľa neho odmietajú skutočný dialóg s Ruskom.
„To je európsky výmysel, hlúposť, trestuhodná politika. Budeme za ňu vytrestaní,“ povedal Figeľ o odmietaní komunikácie s Moskvou. Odvolal sa pritom na princíp, podľa ktorého je pri hľadaní spravodlivého riešenia potrebné vypočuť obe strany konfliktu.
Figeľ zároveň zdôraznil, že svojou kritikou nechce ospravedlňovať ruský útok na Ukrajinu. „Ja nechcem ospravedlňovať Rusko. Invázia, porušenie medzinárodného práva, agresia a všetky tie dôsledky sú veľmi bolestivé,“ uviedol.
„Vojna sa stala biznisom“
Podľa Figeľa sa konflikt postupne premenil aj na mimoriadne výnosný obchod pre zbrojársky priemysel. Kým širšia európska ekonomika podľa neho zápasí s problémami, výrobcovia zbraní výrazne rastú.
„Jeden priateľ mi povedal, že vojna na tretí deň sa stáva biznisom. A dnes je to nenormálny biznis, ekonomika sa trápi, ale zbrojovky rastú ako nikdy,“ povedal.
Zbrojenie môže podľa neho fungovať ako odstrašenie pred budúcim konfliktom, samo osebe však nedokáže priniesť mier.
Kritizoval tiež sankčnú politiku Európskej únie. Podľa Figeľa sa ďalšie sankčné balíky míňajú účinku a poškodzujú nielen Rusko, ale aj európske krajiny. „Ten nástroj, ten liek nelieči. Bolí, ale nelieči,“ vyhlásil.
EÚ sa podľa neho namiesto aktívneho tvorcu mieru stala jeho „konzumentom“. Za problém považuje, že popri sankciách a vojenskej pomoci neprichádza porovnateľne silná politická iniciatíva smerujúca k dohode.
Slovensko podľa neho iba odmieta
Kriticky sa Figeľ vyjadril aj k slovenskej vláde. Oceňuje síce jej dôraz na mier a diplomaciu, podľa neho však samotná rétorika nestačí.
„Náš premiér a naša vláda hovoria stále o mierovej Európe, ale neponúkli jednu iniciatívu, ktorá možno by bola zamietnutá, ale bola by aspoň reálne predložená, samozrejme rozumná. To je taká rétorika,“ povedal.
Slovensko podľa neho nemôže iba odmietnuť vojenskú stratégiu iných štátov bez toho, aby ponúklo alternatívu.
„Ak nie som za pokračovanie vojny a nechcem koalíciu ochotných, lebo je to len jedna strana konfliktu, tak mám navrhnúť niečo lepšie. Nie povedať, že páni, s nami nie,“ uviedol.
Dôsledky vojny pritom podľa neho Slovensko pociťuje bez ohľadu na svoju politickú pozíciu. Prejavujú sa v energetike, cenách, migrácii aj bezpečnostných rizikách.
Figeľ si myslí, že mierová iniciatíva by mohla prísť práve zo strednej Európy, ktorá má vlastnú historickú skúsenosť s vojnami, okupáciou a rozdelením kontinentu.
Chcel by nový „Schumanov a Marshallov plán“
Ako možné východisko Figeľ spomenul princípy, na ktorých po druhej svetovej vojne vznikala spolupráca medzi Francúzskom a Nemeckom. Hovoril o akejsi modernej obdobe Schumanovho a Marshallovho plánu.
Podľa neho by mal nasledovať proces od nepriateľstva cez zmierenie a spoluprácu až k postupnému obnovovaniu vzťahov. Podobný model by si vedel predstaviť aj vo východnej Európe.
Za dôležité považuje aj budúce nastavenie vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Práve v ich dlhodobej konfrontácii vidí jednu z hlbokých príčin súčasného bezpečnostného napätia.
Ak by sa ich vzťahy podarilo zmeniť, mohol by podľa neho vzniknúť priestor na rokovania o dohode týkajúcej sa nielen Ukrajiny a Ruska, ale aj širšej európskej bezpečnosti.
Varuje pred ďalšou konfrontáciou s Ruskom
Po skončení vojny bude podľa Figeľa nevyhnutné vyriešiť aj otázku ďalšieho fungovania Európy vo vzťahu k Rusku. Úplné odstrihnutie považuje za nereálne aj pre závislosť Európy od nerastných surovín.
Odmieta tiež predstavy o rozpade alebo úplnej vojenskej porážke Ruska. „Ak budeme Rusko antagonizovať, konfrontovať naďalej alebo, ako niektorí snívajú o tom, že sa rozdelí alebo bude porazené, tak to je nezmysel, ktorý je veľmi nebezpečný,“ povedal.
Konfrontácia jadrových veľmocí by podľa neho mohla mať katastrofálne následky. „Hovoriť o tom znamená pripravovať Armagedon. Koniec všetkého,“ tvrdí Figeľ.
Pokračujúca izolácia Moskvy podľa neho zároveň prehlbuje jej väzby na Čínu a štáty BRICS. Európa by preto mala premýšľať nielen nad súčasným konfliktom, ale aj nad tým, aké bezpečnostné usporiadanie chce vytvoriť po jeho skončení.
Slovensko má podľa Figeľa vďaka členstvu v Európskej únii a NATO silnejšie medzinárodné postavenie, než malo v minulosti. Otázkou však podľa neho zostáva, či ho dokáže využiť na aktívne hľadanie riešení, alebo zostane len pri kritike existujúcej politiky.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"